Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sžnč/4/2012 Identifikačné číslo spisu: 9012010097 Dátum vydania rozhodnutia: 31.10.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Usačevová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:9012010097.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: O. W., trvale bytom T., ul. L., zastúpená JUDr. Ladislavom Sedlákom, Martin, Gándhího 12/33, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul.
- augusta 8-10, proti nečinnosti orgánu verejnej správy, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a . Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Odôvodnenie Navrhovateľka sa návrhom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
- júla 2012 v spojení s doplnením návrhu zo dňa
- augusta 2012 domáhala, aby súd vyslovil povinnosť odporkyne konať a v zákonom stanovenej lehote (najneskôr do 90 dní) rozhodnúť vo veci jej žiadosti o starobný dôchodok zo dňa
- apríla
- Uviedla, že nečinnosť odporkyne spočíva v tom, že v lehote 60 dní plus 30 dní podľa § 210 ods. 2 v spojení s § 193 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o žiadosti nerozhodla, pričom toto konanie prerušila z dôvodu konania o predbežnej otázke, nerozhodla o jej žiadosti zo dňa
- apríla 2012, konanie prerušila rozhodnutím zo dňa
- júna 2012 do doručenia právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dôvodu konania o predbežnej otázke vzhľadom na to, že spor o priznanie starobného dôchodku nebol právoplatne skončený. Odporkyňa teda mala rozhodnúť o jej žiadosti do 90 dní, teda do
- júla
- Keďže sa tak nestalo, jej postup treba považovať za jej nečinnosť. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa
- septembra 2012 žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľky zamietol. Poukázala na to, že v súlade s § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo rozhodnutím zo dňa
- júna 2012 podľa § 193 ods. 1 zákona o sociálnom poistení prerušené konanie o žiadosti zo dňa
- apríla 2012 o priznanie starobného dôchodku od
- augusta 2011 do právoplatného skončenia konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky vo veci nároku navrhovateľky na priznanie starobného dôchodku od
- apríla
- Prerušiť konanie najdlhšie na 30 dní by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by organizačná zložka Sociálnej poisťovne prerušila konanie podľa § 193 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení neumožňuje poistencovi priznať dva starobné dôchodky a nerieši ani postup, ak by takáto situácia nastala, preto bolo konanie prerušené. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. V danej veci najvyšší súd zistil, že navrhovateľka prvýkrát požiadala o starobný dôchodok žiadosťou zo dňa
- júla 2010 a žiadala ho priznať od
- apríla
- O jej žiadosti žalovaná rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
- decembra 2010 v spojení so zmenovými rozhodnutiami zo dňa
- februára 2011 a
- augusta 2011 tak, že žiadosť zamietla pre nesplnenie podmienok uvedených v § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z dôvodu, že navrhovateľka ku dňu
- aprílu 2010 nebola dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov. Toto rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline z
- februára 2012, č.k.25Sd/2/2011-75, zrušené a vrátené odporkyni na ďalšie konanie, avšak odporkyňa rozsudok krajského súdu napadla odvolaním. Konanie o odvolaní je vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 7So/137/2011 a doteraz nebolo skončené. Vyriešenie právnej otázky, či nárok na starobný dôchodok u navrhovateľky existuje už k
- aprílu 2010 má bez akýchkoľvek pochybností charakter predbežnej otázky vo vzťahu ku konaniu, predmetom ktorého je znovu nárok na starobný dôchodok. Rozhodovanie o v poradí druhej žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok, hoci ho navrhovateľka uplatňuje od neskoršieho dátumu, je rozhodovaním o nároku na ten istý druh dôchodku. Prerušenie konania o v poradí druhej žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok preto nie je možné konanie odporkyne považovať za jej nečinnosť. Z uvedených dôvodov najvyšší súd nepovažoval návrh za dôvodný a preto ho zamietol podľa § 250t ods. 4 O.s.p. O náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.