vlastného udania v zahraničí bytom naposledy ulica V., aktuálne s miestom pobytu B., a jej maloletých detí: 2/ B. M., narodeného X. L. XXXX, 3/ B. M., narodenej XX. L. XXXX, obaja štátnou príslušnosťou a pobytom ako navrhovateľka 1/, obaja zastúpení navrhovateľkou 1/ ako matkou a všetci zastúpení JUDr. Lubomírom Müllerom, euroadvokátom SAK č. 0054, so sídlom V záhradách 33, Bratislava, doručovacia adresa: Symfonická 1496/9, 158 00 Praha - 5 Stodulky, Česká republika, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-555-26/PO-Ž-2011 zo dňa
1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľom neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol im doplnkovú ochranu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že odpadlíctvo je
islamského práva (šaria) zakázané, pričom ale od roku 2002 - po vyhlásení moratória, nie sú známe žiadne prípady trestu smrti zaň. Pričom však
iránskeho trestného práva nie je konvertovanie z islamu zakázané. V ďalšom dôvodil, že vzhľadom na koncept „Taqieth“ (legitimovanie klamstva v Iráne za účelom dosiahnutia určitého cieľa - napr. získania azylu) navrhovateľke 1/, ktorá ako dôvod svojej žiadosti o azyl uviedla konvertovanie z islamu na vieru Náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia (NSJS) nehrozí reálne nebezpečenstvo prenasledovania v prípade jej návratu do Iránu. Odporca zdôraznil, že doposiaľ u navrhovateľky 1/ nedošlo k žiadnemu konvertovaniu z islamu, pričom jej pocit strachu nie je odôvodnený. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľom tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľov, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. II. Konanie pred súdom I. stupňa Proti rozhodnutiu odporcu podali navrhovatelia v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
ktorého bol žiadateľke o azyl pani P. B., vierovyznaním „Svedkovia Jehovovi“ udelený azyl
a/ zákona o azyle. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa
ktorého ten kto konvertuje bude považovaný za neveriaceho a bude odsúdený na smrť. Svoju žiadosť o azyl odôvodnila strachom z tohto potrestania. K námietkam, že v konaní odporcu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a že zistenie skutkového stavu veci je nedostačujúce na posúdenie veci
názoru súdu tieto námietky nie sú dôvodné. Odporca postupoval v predmetnom azylovom konaní v zmysle zákona o azyle, ako aj v zmysle zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu: Skutočnosť, že i napriek zistenému stavu veci (odôvodnenie žiadosti o azyl navrhovateľky 1/, obsah vstupného pohovoru, obsah správ o krajine jej pôvodu) odporca navrhovateľom azyl neudelil nemôže automaticky (bez ďalšieho) znamenať rozpor zistenia skutkového stavu veci s obsahom spisu. Súd opakuje, že odporca zistený stav veci komplexne opísal, pričom však uviedol, prečo navrhovateľom azyl neudelil. K námietke, že odporca sa nezaoberal integráciou navrhovateľov do slovenskej spoločnosti: Táto námietka nie je dôvodná, nakoľko integrovanie sa navrhovateľov na Slovensku je z pohľadu posúdenia žiadosti o azyl nepodstatnou skutočnosťou. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k neudeleniu azylu: Ani táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľka v 1/ rade pri podaní vyhlásenia, ktorým požiadala o azyl o. i. uviedla, že aj s manželom konvertovala na vieru NSJS, z ktorého dôvodu bola ich rodina prenasledovaná. Táto skutočnosť sa v konaní nepreukázala v žiadnom smere, ako to vyplýva z obsahu vstupného pohovoru. V súvislosti s týmto dôvodom navrhovateľkinej žiadosti o azyl súd, podobne ako aj odporca, poukazuje na skutočnosť, že do času vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo ku konvertovaniu navrhovateľky 1/ z islamu na vieru NSJS, či na inú vieru (náboženstvo). Navrhovateľka 1/ v návrhu tiež namietala, že odporca sa v rozhodnutí nezaoberal jej druhým dôvodom žiadosti o azyl, súvisiacim s postavením (funkciou) jej manžela v iránskej štátnej službe. Toto tvrdenie však nezodpovedá skutočnosti - odporca sa aj touto skutočnosťou zaoberal a vyhodnotil ju na strane 5. svojho rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že neudelenie azylu navrhovateľom 1/ - 3/ je správne a v súlade so zákonom. Pokiaľ navrhovateľom nebola poskytnutá doplnková ochrana, navrhovateľka 1/ nebola nikdy trestne stíhaná, nebol jej uložený trest smrti a nehrozí jej teda ani jeho výkon. Ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo ku jej konvertovaniu z islamského náboženstva (viď vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku) a nakoľko nebola objektom zlého zaobchádzania ani v priebehu jej opakovaných vycestovaní z Iránu a návratom doňho, niet dôvodu predpokladať, že by sa objektom takéhoto zlého zaobchádzania stala. Ku krátkodobému zadržaniu a vypočúvaniu navrhovateľky 1/ na teheránskom letisku v roku 2011 je potrebné uviesť, že zisťovanie údajov, na ktoré mala byť dopytovaná nie je možné považovať za mučenie, neľudské či ponižujúce zaobchádzanie. Pokiaľ ide o všeobecnú bezpečnostnú situáciu v Iráne, táto v čase vydania napadnutého rozhodnutia nebola uspokojivou, najmä vo vzťahu k odporcom iránskej vlády, nejde však o vnútorný či medzinárodný ozbrojený konflikt, ako to má na mysli charakteristika vážneho bezprávia, obsiahnutá v § 2 písm. f/ zákona o azyle. S poukazom na uvedené, krajský súd sa stotožnil s právnym názorom odporcu, námietky vznesené navrhovateľmi v podanom opravnom prostriedku považoval za nedôvodné a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil ako správne a zákonné. III. Odvolanie a vyjadrenie odporcu Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ odvolanie, v ktorom uviedli, že s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave nesúhlasia, pretože - v konaní došlo k chybe, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - doposiaľ zistený skutkový stav neobstojí. Navrhovateľka 1/ od počiatku uvádzala, že konvertovala na vieru NSJS a preto jej hrozí po návrate do Iránu až smrť. K tomu krajský súd nevykonal dokazovanie a konal v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. K tomu navrhovateľka predložila doklady, ktoré však súd nevzal do úvahy. Napriek tomu, že tieto doklady zahrnujú i obdobie pred vydaním napadnutého rozhodnutia, a preto sa nimi mal súd zaoberať. Skutkový stav preto nebol úplne a správne zistený. Navrhla preto zrušiť napadnutý rozsudok a žiadala, aby vec bola vrátená na nové prerokovanie. Odporca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zákonný a tým potvrdiť i rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľom. IV. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie navrhovateľov je nedôvodné a nemožno mu priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. januára 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
d), bod 4. zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu Žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
f) zákona o azyle je vážnym bezprávím
1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú. Z uvedených ustanovení jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva nielen povinnosť ministerstva posúdiť každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo i vo vzájomnom súhrne hodnotiac všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, avšak je zrejmé, a to doslovného znenia § 19a ods. 1 azylového zákona, že ide o postup najmä v konaní o udelenie, či neudelenie azylu. Odvolací súd, stotožňujúc sa a odkazujúc na podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré podrobne rozoberá dôvody, pre ktoré považoval nielen krajský, ale i najvyšší súd, preskúmavané rozhodnutie Migračného úradu za zákonné a správne.
zákona o azyle musia byť splnené všetky v tomto ustanovení obsiahnuté podmienky (t. j.: 1/ opodstatnenosť obáv, 2/ obavy, 3/ prenasledovanie, 4/ dôvody prenasledovania - rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých politických názorov, príslušnosť k určitej sociálnej skupine). Navrhovatelia nesplnili tieto podmienky pre dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. V konaní pred správnym orgánom, a tiež v konaní pred súdom bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že navrhovateľke 1/ v súvislosti s prechodom na inú vieru nehrozilo v čase vydania napadnutého rozhodnutia žiadne prenasledovanie, či dokonca mučenie, útrapy alebo iné, i vážnejšie príkorie. Svedčia o tom predovšetkým jej časté vycestovania z Iránu a naspäť bez podstatnejších prekážok, pri súčasnej vedomosti iránskych úradov o jej prechode alebo minimálne záujme o inú vieru. Krajský súd to podrobne rozobral v odôvodnení v časti týkajúcej sa námietky navrhovateľky 1/ týkajúcej sa konvertovania na vieru Svedkov Jehovových. Vzhľadom na tieto správne skutkové zistenia predostreté predovšetkým navrhovateľkou 1/, resp. jej manželom, je nepochybné, že v danom prípade nie je ani podstatné, kedy oficiálne navrhovateľka 1/ konvertovala na inú vieru, pretože už v čase, keď o ňu mala záujem a zúčastňovala sa sedení tejto spoločnosti sa vrátila späť do Iránu a bez problémov sa z neho vrátila, pričom počas dvojtýždňového pobytu dokonca predala byt, kontaktovala sa teda s nejakými iránskymi úradmi a oficiálnymi osobami, no napriek tomu k jej zadržaniu a neprepusteniu, resp. zabráneniu spiatočnej ceste na Slovensko nedošlo. Pritom cestovala sama a nič nebránilo iránskym úradom jej zadržaním, prípadne i vážnejším zásahom do práv navrhovateľky 1/ prinútiť k návratu jej manžela a deti. Nestalo sa tak. To považuje odvolací súd za najzávažnejší argument, ktorý je v súlade s konštatovaniami a právnymi závermi krajského súdu. Krajský súd presvedčivo vysvetlil aj ďalšie dôvody, pre ktoré považoval napadnuté rozhodnutie odporcu za zákonné a správne. Na ne Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP,
ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Občianskeho súdneho poriadku, prihliadajúc na skutočnosť, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák. č. 71/1992 Zb.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.