2 písm. a/ OSP. Prvostupňový správny orgán v spoločnom konaní
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. k/ zákona o priestupkoch, pretože svojím konaním porušila ustanovenie § 59 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) tým, že ako vodička vozidla ponechala stáť vozidlo na mieste, kde je to zakázané.
2 písm. e/ zákona o priestupkoch uložil žalobkyni pokutu vo výške 20,- eur a zároveň ju zaviazal nahradiť trovy konania vo výške 16,- eur. Náhradu trov konania krajský súd účastníkom nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia krajský súd uviedol, že v konaní nebola spornou skutočnosť, že žalobkyňa s trvalým bydliskom v pešej zóne a prístupom výlučne z pešej zóny, mala povolený vstup vozidlom do pešej zóny bez časového obmedzenia, ale rozhodujúcim bolo posúdenie, či žalobkyňa svojím konaním porušila § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke, t. j. zákaz státia vozidiel v pešej zóne, a či správny orgán vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, či dodržal procesný postup, a či takto vykonané dôkazy viedli logicky k záveru o porušení zákona o priestupkoch a zákona o cestnej premávke. Krajský súd poukázal na ustanovenie vyhlášky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke (ďalej len „vyhláška“) II. diel, prvá časť, či. 8, bod 18,
ktorej dodatková tabuľka s nápisom „OKREM DOPRAVNEJ OBSLUHY” obmedzuje platnosť značky, pod ktorou je umiestnená, na vozidlá zabezpečujúce zásobovanie, opravárenské, údržbárske alebo komunálne a podobné služby, na vozidlá s parkovacím preukazom pre osoby so zdravotným postihnutím alebo na vozidlá s osobitným označením č. 03, na vozidlá taxislužby a vozidlá, ktorých vodiči, prípadne prevádzkovatelia majú v miestach za značkou bydlisko, sídlo alebo garáž; pre tieto vozidlá neplatí značka, pod ktorou je tabuľka umiestnená. Ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 496/2008 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri občanov Slovenskej republiky,
ktorého „trvalý pobyt” je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Z uvedeného krajský súd vyvodil, že zvislá dopravná značka č. IP 25a Pešia zóna s doplňujúcim textom „dopravná obsluha a cyklisti, zásobovanie od 05:00 do 10:00 hod., od 18:00 do 20:00 hod.” určuje, že Floriánova ulica v Prešove je územím pešej zóny a pre žalobkyňu ako občana, ktorý má v mieste za dopravnou značkou s textom „OKREM DOPRAVNEJ OBSLUHY” bydlisko, neplatí značka, pod ktorou je text umiestnený. Z toho dôvodu žalobkyňa nemohla svojím konaním porušiť § 59 ods. 3 štvrtá veta zákona o cestnej premávke. Pritom bolo
súdu prvého stupňa bezpredmetné, či bol text obmedzujúci platnosť značky umiestnený na dodatkovej tabuľke pod značkou alebo priamo v značke, pretože spresňuje, dopĺňa alebo obmedzuje význam tejto zvislej dopravnej značky. Za dôvodnú označil krajský súd aj námietku žalobkyne, že s poukazom na význam dopravnej značky IP 25a, pri výklade totožnom so správnymi orgánmi, žalobkyňa minimálne nemohla byť postihnutá za dobu od 05:00 do 10:00 hod. a od 18:00 do 20:00 hod., lebo z vyobrazenia dotknutej značky je medzi textom „dopravná obsluha a cyklisti” medzera a pod touto je ďalší text: „zásobovanie od 05:00 do 10:00 hod., od 18:00 do 20:00 hod.” II Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný a domáhal sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby žalobkyne. Žalovaný sa nestotožnil s výkladom dopravnej značky č. IP 25a „Pešia zóna” s doplňujúcim textom „dopravná obsluha a cyklisti, zásobovanie od 05:00 do 10:00 hod., od 18:00 do 20:00 hod.”, kde
záveru Krajského súdu v Prešove pre žalobkyňu ako občana, ktorý má v mieste za dopravnou značkou s textom „Okrem dopravnej obsluhy” bydlisko, neplatí značka, pod ktorou je text umiestnený a z tohto dôvodu žalobkyňa nemohla svojim konaním porušiť § 59 ods. 3, štvrtá veta zákona o cestnej premávke, pričom je bezpredmetné, či je text umiestnený na dodatkovej tabuľke pod značkou alebo priamo v značke, pretože spresňuje, dopĺňa a obmedzuje význam tejto zvislej dopravnej značky. Žalovaný poukázal na ustanovenie vyhlášky, a to na II. diel, prvú časť, či. 5, bod 35 k značkám IP 25a a IP 25b,
ktorého značky Pešia zóna (č. IP 25a) a Koniec Pešej zóny (č. IP 25b) vyznačujú územie (časť obce a podobne) určené predovšetkým pre chodcov, kde platia zvláštne ustanovenia o premávke v pešej zóne uvedené v ustanovení § 59 zákona o cestnej premávke. Vyhláška rovnako v II. diele, piatej časti, či. 22, bod 25 k značkám č. IP 25a a č. IP 25b uvádza, že spresňujúce údaje, ktorým vozidlám je vjazd do tejto oblasti povolený, prípadne v akom čase a podobne, možno vyznačiť v spodnej časti značiek č. IP 25a a č. IP 25b vhodnými nápismi alebo symbolmi. V uvedenom konkrétnom prípade bol
názoru žalovaného značkou č. IP 25a s textom „dopravná obsluha a cyklisti, zásobovanie od 05:00 do 10:00 hod., od 18:00 do 20:00 hod.” umiestneným priamo v spodnej časti uvedenej značky, a nie na osobitnej dodatkovej tabuľke umiestnenej pod príslušnou dopravnou značkou (ktorá by
výkladu krajského súdu rušila význam dopravnej značky, pod ktorou je umiestnená), žalobkyni v súlade s či. 22, bod 25 II. dielu, piatej časti vyhlášky ako osobe spadajúcej pod pojem dopravná obsluha (pričom skutočnosť, že menovaná spadá pod príslušný pojem dopravná obsluha nebola v uvedenom prípade sporná) povolený vjazd do pešej zóny v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyni bola za vinu kladená skutočnosť, že po vjazde do pešej zóny, ktorý mala povolený, s uvedeným vozidlom stála, nakoľko uviedla vozidlo do pokoja na dlhšie, ako je čas potrebný na zastavenie, čím ako vodička vozidla ponechala vozidlo stáť na mieste, kde je to zakázané. Žalovaný argumentoval tým, že v uvedenom prípade bol upravený vjazd do pešej zóny, avšak státie vozidiel v danej zóne bolo zakázané, resp. nebolo dopravnou značkou určené inak. Žalovaný krajskému súdu vytýkal, že z jeho výkladu príslušnej dopravnej značky by vyplynul záver, že na žalobkyňu sa príslušná dopravná značka č. IP 25a vôbec nevzťahovala, čím by táto nebola povinná rešpektovať žiadne z osobitných ustanovení o premávke v pešej zóne, upravených v § 59 zákona o cestnej premávke - napr. rýchlosť jazdy, povinnosť dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom a pod. Príslušný výklad podaný krajským súdom žalovaný považoval za nesprávny. Nestotožnil sa ani s názorom krajského súdu o dôvodnosti námietky žalobkyne, že minimálne nemohla byť postihnutá v čase od 05:00 do 10:00 hod. a od 18:00 do 20:00 hod., lebo z vyobrazenia dotknutej značky je medzi textom „dopravná obsluha a cyklisti” medzera a pod touto časťou je ďalší text: „zásobovanie od 05:00 do 10:00 hod. a od 18:00 do 20:00 hod.”. Žalovaný zdôrazňoval, že v súlade s ustanovením § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke a s poukazom na II. diel, prvú časť, či. 5, bod 35 a II. diel, piatu časť, či. 22, bod 25 vyhlášky - vjazd do pešej zóny bol osobám spadajúcim pod pojem dopravná obsluha a cyklisti povolený v ktorúkoľvek dennú či, nočnú dobu, a pre osoby spadajúce pod pojem zásobovanie bol vjazd obmedzený v stanovených časoch (t. j. v čase od 05:00 do 10:00 hod. a následne od 18:00 do 20:00 hod.). Avšak pre všetky skupiny osôb bol do danej oblasti za príslušnou dopravnou značkou č. IP 25a - Pešia zóna povolený iba vjazd, nie odstavenie a státie vozidiel v danom mieste. Na posúdení konania žalobkyne ako priestupku
žalovaného nič nemení ani označenie vozidla parkovacím preukazom, aj vzhľadom k ustanoveniu § 44 ods. 3 zákona o cestnej premávke,
ktorého vodič vozidla je povinný parkovací preukaz odstrániť z vozidla, ak sa nepoužíva na účel, na ktorý je určený. Uvedený parkovací preukaz teda pri užívaní vozidla žalobkyňou nemal byť použitý, resp. označenie vozidla týmto preukazom pri vedení žalobkyňou, bez prepravovanej fyzickej osoby, na ktorú je vystavený, nemalo žiadne zmocnenie vo vzťahu k možnosti státia vozidla v danej oblasti. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. III Argumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Prvostupňový správny orgán v spoločnom konaní
1 zákona o priestupkoch uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. k/ zákona o priestupkoch, pretože svojím konaním porušila ustanovenie § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke tým, že ako vodič vozidla ponechala stáť vozidlo na mieste, kde je to zakázané.
2 písm. e/ zákona o priestupkoch uložil žalobkyni pokutu vo výške 20,- eur a zároveň zaviazal žalobkyňu nahradiť trovy konania vo výške 16,- eur. Prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobkyňa dňa
1 písm. k/ zákona o priestupkoch, pretože dňa 11. januára 2011,
kamerového záznamu Mestskej polície Prešov, zaparkovala osobné motorové vozidlo BMW na Floriánovej ulici v Prešove, v čase o 16:17 hod., vystúpila z neho a od toho času tam bolo vozidlo nepretržite až do nasledujúceho dňa do 13:55 hod., keď vozidlo odišlo. Dňa
predkladacej správy síce bolo zistené, že v čase o 13:55 hod. vozidlo BMW odišlo z Floriánovej ulice v Prešove, ale túto skutočnosť spisový materiál nijak nepotvrdzoval. Príslušný spisový materiál k priestupku zo dňa
ktorého priestor pešej zóny je vymedzený dopravnými značkami č. D 57a Pešia zóna a D 57b Koniec pešej zóny. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa ani v jednom z prípadov neprepravovala vo vozidle inú osobu, ale že ho užívala výlučne sama. Vozidlo Nissan bolo označené parkovacím preukazom pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím č. XXXXXX, t. j. pre osobu X.. Preto na posúdení konania žalobkyne nič nemenilo ani označenie vozidla parkovacím preukazom, pretože
3 zákona o cestnej premávke vodič vozidla je povinný parkovací preukaz odstrániť z vozidla, ak sa nepoužíva na účel, na ktorý je určený. Žalovaný za účelové a nepravdivé považoval tvrdenia žalobkyne na ústnom pojednávaní o priestupku, že účelom vjazdu malo byť okrem iného aj odovzdanie vozidla jeho prevádzkovateľovi spoločnosti MIDAN - Prešov, s. r. o., resp. manželovi F. držiteľovi parkovacieho preukazu, ako aj osobitného označenia lekára pri poskytovaní zdravotnej spôsobilosti, ktorý je oprávnený stáť aj na miestach, kde je to zakázané, po nevyhnutne potrebný čas. Obdobne za účelové a neopodstatnené považoval vyviňovanie sa žalobkyne tvrdením, že v niektorých prípadoch odovzdala vedenie vozidla X. - držiteľke parkovacieho preukazu, ktorý bol na vozidle umiestnený a tak sa používal na účel, pre ktorý bol vydaný, lebo X. chcela vozidlo použiť v súvislosti s prepravou svojej osoby v ktoromkoľvek okamihu
jej zdravotného stavu, čo nebolo zachytené na kamerovom zázname. Vo vzťahu k námietke, že vo VZN mesta Prešov upravujúcom pešiu zónu nie je uvedená Floriánova ulica, žalovaný argumentoval tým, že VZN mesta Prešov ako pešiu zónu neuvádza ani Hlavnú ulicu, ktorej časť je reálne jadrom pešej zóny. Nariadenie však dostatočne a preukázateľne označuje priestor pešej zóny ako zóny vymedzenej dopravnými značkami č. D 57a Pešia zóna a č. D 57b Koniec Pešej zóny. Je pravdou, že číselné označenie uvedených dopravných značiek je odlišné od súčasného číselného označenia z dôvodu zmeny právnej úpravy, ale z vyhlášky č. 9/2009 Z. z. vyplýva nespochybniteľná záväznosť dopravnej značky č. IP 25a Pešia zóna (zodpovedá starému číselnému označeniu D57a) s doplňujúcim textom, ktorá určuje, že aj Floriánova ulica v Prešove je územím pešej zóny a bola umiestnená na základe rozhodnutia Mesta Prešov ako príslušného cestného správneho orgánu pre miestne a účelové komunikácie v súlade s § 3 ods. 2 cestného zákona. K tvrdeniu žalobkyne, že doposiaľ nebol naplnený obsah územno-plánovacej dokumentácie mesta Prešov o vyhradení miesta na parkovanie alebo garážovanie pre osoby s trvalým bydliskom v pešej zóne, uviedol, že táto sutočnosť nemňže znamenať, že ako vodič vozidla Nissan mohla toto vozidlo odstaviť a nechať ho parkovať v pešej zóne tak, ako jej to bolo kladené za vinu. Zdôraznil, že zákaz státia v pešej zóne vyplýva priamo zo zákona o cestnej premávke, t. j. právneho predpisu vyššej právnej sily, ako je ňou uvádzaný a nepodložený obsah územno-plánovacej dokumentácie. Argumentoval tiež tým, že osadená dopravná značka, resp. rešpektovanie ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke žalobkyni nebráni v užívaní bytu v mieste trvalého bydliska a nebolo porušené žiadne právo žalobkyne.
VZN Mesta Prešov žalobkyňa má možnosť vjazdu do pešej zóny k bydlisku v ktorúkoľvek hodinu každého dňa v roku, aj s ohľadom na zdravotný stav X., ale nie formou státia - parkovania. Ak žalobkyňa nemá vyhradené parkovacie miesto, toto ju neoprávňuje parkovať s vozidlom v pešej zóne v rozpore s ustanovením § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke. V Právny názor NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP v rozsahu odvolacích dôvodov postupom
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „OSP“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP), a že ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 202 v spojení s § 250s OSP podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 OSP) a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že podanie odvolania bolo dôvodné, a preto rozsudok súdu prvého stupňa z nižšie uvedených dôvodov zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietol. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného o zmene rozhodnutia ORPZ, ODI Prešov vydaného v spoločnom konaní, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku
1 písm. k/ zákona o priestupkoch, pretože svojim konaním porušila ustanovenie § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke, kde vošla s vozidlom do pešej zóny a toto tam nechala stáť. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal výklad dopravnej značky č. IP 25a „Pešia zóna” s doplňujúcim textom „dopravná obsluha a cyklisti, zásobovanie od 05:00 do 10:00 hod., od 18:00 do 20:00 hod.”, kde
krajského súdu pre žalobkyňu ako občana, ktorý má v mieste za dopravnou značkou s textom „Okrem dopravnej obsluhy” bydlisko, neplatí značka, pod ktorou je text umiestnený a z tohto dôvodu žalobkyňa nemohla svojim konaním porušiť § 59 ods. 3, štvrtá veta zákona o cestnej premávke.
1 vyhlášky zvislé dopravné značky sa
významu členia do skupín:
vyhlášky dopravné značky označujúce začiatok a koniec Pešej zóny sú označené č. IP 25a a č. IP 25b. Ide o značky vyznačujúce územie (časť obce a podobne) určené predovšetkým pre chodcov, kde platia zvláštne ustanovenia o premávke v pešej zóne a týmto zvláštnym ustanovením je ustanovenie § 59 zákona o cestnej premávke. Upresňujúce údaje, ktorým vozidlám je vjazd do tejto oblasti povolený, prípadne v akom čase a podobne možno vyznačiť v spodnej časti značiek č. IP 25a a č. IP 25b vhodnými nápismi alebo symbolmi.
vyhlášky, II. diel, prvá časť, či. 8, bod 18, dodatková tabuľka s nápisom „OKREM DOPRAVNEJ OBSLUHY” obmedzuje platnosť značky, pod ktorou je umiestnená, na vozidlá zabezpečujúce zásobovanie, opravárenské, údržbárske alebo komunálne a podobné služby, na vozidlá s parkovacím preukazom pre osoby so zdravotným postihnutím alebo na vozidlá s osobitným označením č. 03, na vozidlá taxislužby a vozidlá, ktorých vodiči, prípadne prevádzkovatelia majú v miestach za značkou bydlisko, sídlo alebo garáž; pre tieto vozidlá neplatí značka, pod ktorou je tabuľka umiestnená.
zákona o cestnej premávke v obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne chodci smú používať cestu v celej jej šírke, pričom sa na nich nevzťahuje §
2 zákona o cestnej premávke je:
názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vyvodil nesprávny záver, keď poukazoval na tzv. dodatkovú tabuľku s nápisom „okrem dopravnej obsluhy“ a konštatoval, že dopravná značka č. IP 25a Pešia zóna s doplňujúcim textom „dopravná obsluha a cyklisti, zásobovanie od 05:00 do 10:00 hod., od 18:00 do 20:00 hod.” určuje, že Floriánova ulica v Prešove je územím pešej zóny, no pre žalobkyňu ako občana, ktorý má v mieste za dopravnou značkou s textom „OKREM DOPRAVNEJ OBSLUHY” bydlisko, neplatí značka, pod ktorou je text umiestnený, a preto žalobkyňa nemohla svojím konaním porušiť § 59 ods. 3 štvrtá veta zákona o cestnej premávke; pričom bolo bezpredmetné, či je text obmedzujúci platnosť značky umiestnený na dodatkovej tabuľke pod značkou alebo priamo v značke, pretože spresňuje, dopĺňa alebo obmedzuje význam tejto zvislej dopravnej značky. Žalobkyňa mohla s vozidlom vojsť do pešej zóny, pretože vjazd do takejto oblasti bol jej, ako osobe majúcej tam trvalé bydlisko a teda spadajúcej pod účastníkov premávky označených ako „dopravná obsluha“, povolený, čo v celom konaní žalovaný ani nespochybňoval. Povolenie vjazdu takýmto vozidlám vyplýva priamo z dopravnej značky IP 25a označujúcej začiatok pešej zóny, pretože na tejto značke boli v spodnej časti upresňujúce údaje v zmysle vyhlášky - II. diel, piata časť, či. 22, bod 25. Tieto upresňujúce údaje sa však týkajú len vjazdu do pešej zóny, neupravujú však žiadnym spôsobom parkovanie, resp. státie vozidiel v tejto oblasti. Vyplýva to aj zo samotného znenia ustanovenia § 59 zákona o cestnej premávke, ktorý v ods. 2 zakotvuje, že do pešej zóny je povolený vjazd len vozidlám, ktorým to umožňuje dopravná značka. Touto dopravnou značkou sa má na mysli IP 25a s upresňujúcim textom vo svojej spodnej časti v znení „dopravná obsluha a cyklisti, zásobovanie od 05:00 do 10:00 hod., od 18:00 do 20:00 hod.” - teda dopravná obsluha a cyklisti majú vo pešej zóny vjazd povolený po celý deň, zásobovanie len vo vymedzenom čase. Táto značka s upresňujúcim textom však nie je totožná so značkou označenu vo vyhláške ako „dodatková tabuľka (skupina E)“ - § 5 ods. 2 písm. h/ vyhlášky. Krajský súd tvrdil, že išlo o dodatkovú tabuľku s textom „okrem dopravnej obsluhy“
vyhlášky, II. diel, prvá časť, či. 8, bod 18, ktorá obmedzuje platnosť značky, pod ktorou je umiestnená. Zo spisového materiálu je však zrejmé, že na predmetnom mieste bola len značka IP 25a s upresňujúcim textom, teda že na území pešej zóny platia obmedzenia v premávke v zmysle § 59 zákona o cestnej premávke, s výnimkou zákazu vjazdu v zmysle § 59 ods. 2 zákona o cestnej premávke, pretoež tento zákaz bol modifikovaný upresňujúcimi údajmi v spodnej časti dopravnej značky IP 25a, a to tak, že zákaz vjazdu neplatí, o. i. pre dopravnú obsluhu. Žiadnym ďalším dopravým značením nebol obmedzený zákaz státia v pešej zóne a preto žalobkyňa mala právo do pešej zóny s vozidlom vojsť, zastaviť na čas nevyhnutne potrebný na nástup, výstup osôb, či naloženie vecí (§ 2 ods. 2 písm. x/ zákona o cestnej premávke), avšak nebola oprávnená v tejto oblasti so svojim vozidlom stáť (§ 2 ods. 2 písm. s/ zákona o cestnej premávke). Toto právo jej neprináležalo ani z titulu použitia parkovacieho preukazu vydaného pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím č. 036834, a to pre X., pretože
3 zákona o cestnej premávke vodič vozidla je povinný parkovací preukaz odstrániť z vozidla, ak sa nepoužíva na účel, na ktorý je určený. Parkovací preukaz pri užívaní vozidla žalobkyňou nemal byť použitý, nakoľko aj z kamerových záznamov jasne vyplynula skutočnosť, že vozidlo ani raz nebolo použité na prepravu osoby, na ktorú bol preukaz vystavený. Najvyšší súd preto dal za pravdu žalovanému správnemu orgánu, ktorý vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu vyhodnotil konanie žalobkyne ako porušenie jej zákonnej povinnosti účastníčky cestnej premávky vyplývajúcej z ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o cetsnej premávke - nestáť s vozidlom na mieste, kde je to zakázané, čím sa žalobkyňa dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
1 písm. k/ zákona o priestupkoch. Vzhľadom na uvedené neboli dané dôvody pre to, aby Krajský súd v Prešove zrušil správne rozhodnutie, ktoré bolo vydané v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu
1 OSP zmenil tak, že žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 OSP). O trovách konania rozhodol odvolací súd
2 OSP v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobkyni vzhľadom na jej neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.