1 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného C. C. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To 77/2012, z 12. októbra 2012 takto rozhodol:
c/ Tr. por. dovolanie obvineného C. C. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 6T 124/2010, z 3. mája 2012, bol obvinený C. C. v bode 4/ rozsudku uznaný vinným zo zločinu vydierania
1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva
zák. a v bode 5/ zo zločinu hrubého nátlaku
1 Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva
zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozsudku. Okresný súd Nitra obvinenému C. C.
1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.
2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Na základe podaných odvolaní obvinených a ďalších spoluobvinených Krajský súd v Nitre na verejnom zasadnutí konanom 12. októbra 2012 rozsudkom, sp. zn. 1To 77/2012,
1 písm. b/, písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
3 Tr. por. uznal obvineného v bode 4/ rozsudku zo zločinu vydierania
1 Tr. zák. spáchaný spolupáchateľstvom
zák. a v bode 5/ zo zločinu hrubého nátlaku
1 Tr. zák. spáchaný spolupáchateľstvom
zák. na nezmenenom skutkovom základe, ako obvineného uznal vinným v bodoch 4/, 5/ prvostupňový súd. Odvolací súd
1 Tr. zák. uložil obvinenému C. C. za nezistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov.
2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti druhostupňovému rozsudku podal 21. januára 2013 dovolanie obvinený C. C. z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. K dôvodom dovolania
ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uviedol, že namieta skutočnosť, že zo skutkovej vety pod bodom 5/ rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva spáchanie trestného činu, z ktorého bol uznaný vinným. Skutok v bode 5/ rozsudku nie je vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty zločinu hrubého nátlaku
ust. § 190 Tr. zák. Vyslovuje názor, že formulácia skutkovej vety vo vzťahu ku konkrétnej okolnosti, z ktorej by bolo možné usúdiť spolupáchateľstvo pri formulácii časti skutkovej vety nie je správna. Absentuje uvedenie obligatórnej pohnútky a skutočnosť, že obvinený bol prítomný pri odovzdávaní peňažnej čiastky, nemôže apriory bez ďalšieho predstavovať zavinené konanie. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. obvinený uviedol, že v prejednávanej veci porušil právo na obhajobu odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní voči rozsudku súdu prvého stupňa, tým, že nereagoval na relevantné námietky obhajoby vo vzťahu k rozsudku súdu prvého stupňa. Vyslovil názor, že arbitrárnosť rozhodnutí aj v zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavuje závažnú vadu rozhodnutia. Odvolací súd nereagoval na konkrétne námietky obvineného uvedené v odvolaní a nie je jasné, či sa odvolací súd riadne oboznámil s obsahom odvolania. Vyslovil názor, že ak rozhodnutie nespĺňa náležitosti ustálené rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky a vykazuje značné prvky arbitrárnosti, z pohľadu práva na obhajobu pri skúmaní dovolacích dôvodov nemožno také rozhodnutie považovať za zákonné. Realizácia práva na obhajobu tvorí neoddeliteľnú súčasť práva na spravodlivý proces. Odvolací súd nereagoval na podstatné námietky obhajoby a tým došlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu. Tým, že odvolací súd nereagoval a ani neodstránil vytýkané vady rozhodnutia súdu prvého stupňa konal contra légen, jeho rozhodnutie je z toho dôvodu nezákonné. Právo na obhajobu bolo porušované zásadným spôsobom orgánmi činnými v trestnom konaní už od fázy prípravného konania. Obhajcovia obvineného a spoluobvinených nemali reálnu a riadnu možnosť svojich klientov obhajovať, nakoľko zo strany orgánov činných v trestnom konaní boli o procesných úkonoch (najmä o výsluchoch) trestného stíhania v zmysle § 44 ods. 2 Tr. por. vyrozumievaní s minimálnym odstupom času na prípravu obhajoby, pritom upovedomovania konajúceho vyšetrovateľa vykazujú okrem spomínaného neumožnenia prípravy na úkon aj značné rozdiely, keď iba v minoritnej časti upovedomený uvádza, koho konkrétne bude vyšetrovateľ vypočúvať. V ďalšej časti dovolania obvinený cituje rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, cituje rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberajú problematikou práva na obhajobu a postupu orgánov prípravného konania. Obvinený priložil k dovolaniu „vzorku“ s e-mailovým upovedomením obhajcu JUDr. Pavla Gráčika (ktorý ho obhajoval v základnom konaní). Z prílohy
obvineného je evidentné, že jeho obhajca bol o úkonoch trestného stíhania upovedomovaný hlavne e-mailom, s minimálnym časovým priestorom na riadnu prípravu obhajoby, pritom v drvivej väčšine prípadov, nebolo konkrétne uvedené, aký svedok bude vypočúvaný. Uvedené zatajovanie totožnosti svedkov patrí k prvkom inkvizičného a nie kontradiktórneho (či adverzatívneho) trestného procesu. Obvinený na druhej strane ale poukazuje na to, že obhajoba primárne nenamietala nerešpektovanie prípadných ospravedlnení účastí na úkonoch z dôvodu kolízie, ale neumožnenie riadne sa na procesný úkon pripraviť oznámením vykonaným s dostatočným časovým predstihom, teda vadami v upovedomeniach obhajcov o procesných úkonoch. Uvedeným postupom orgánov činných v trestnom konaní sa rýchlosť vyšetrovania nadriadila nad právo obvineného na obhajobu, čím došlo k praktickému popretiu účelu práva na obhajobu. Obhajoba doplnila podané dovolanie aj o prílohu podané odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
1 písm. c/ Tr. por. sú absolútne účelové v súdnom konaní, nedošlo k žiadnemu porušeniu práva na obhajobu a už vôbec nie k jeho porušeniu zásadným spôsobom. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného C. C. podané prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. Namira Alyasryho, PhD. zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
6 Tr. por. dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov
1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por., resp. aj z ustanovenia § 374 ods. 3 Tr. por. Ako už aj z vyššie uvedeného vyplýva, neslúži teda k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže skúmať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd dôkazy len v obmedzenom rozsahu. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
noriem hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Právnym posúdením skutku sa rozumie jeho hmotnoprávne posúdenie. Podstatou právneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, t. j. Trestného zákona na skutkový stav, ktorý zistil súd. Najvyšší súd môže rozhodnutie súdov nižších súdov zmeniť, ak zistí, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie porušenie ustanovení Trestného zákona alebo nesprávne použitie iných právnych predpisov (napr. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka).
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. je potrebné uviesť, že podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv obvineného, prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Treba zdôrazniť zásadnú skutočnosť, že zákon pre uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie tohto práva, nie každé porušenie práva na obhajobu. Zásadným porušením práva na obhajobu sa pritom rozumie predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe. Ku konkrétnym námietkam obvineného uvedených v dovolaní, ktoré spočívajú v tom, že skutok je nesprávne formulovaný a nevyplýva z neho okolnosť obligatórnej pohnútky a skutková veta je vymedzená tak, že nie je možné konanie obvineného
nej kvalifikovať ako zločin hrubého nátlaku
ust. § 190 Tr. zák. Najvyšší súd uvádza, že skutok je vymedzený v súlade s požiadavkami Trestného zákona a právna kvalifikácia konania obvineného je v súlade s Trestným zákonom. Nie je potrebné vymedziť každé jednotlivé konanie viacerých spoluobvinených tak, aby úplne každé konanie bolo zachytené v skutku. V danom prípade treba vychádzať z toho, že nešlo o jeden prejav konania páchateľov, ktorým by bol trestný čin spáchaný a jedno ich konanie, ktoré by tvorilo skutok, ale išlo o viaceré čiastkové akty v konaní páchateľov, ktoré vyústili v spôsobený následok. Preto táto dovolacia námietka nemôže zakladať dovolací dôvod
ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Konanie obvineného spolu s ďalšími spoluobvinenými je správne právne kvalifikované a správne bolo aj aplikované na konanie obvinených hmotné právo. K namietanému porušeniu práva na obhajobu uvádzaným obvineným v dovolaní najvyšší súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutí súdov prvého aj druhého stupňa je v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. Súdy sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadali s obhajobou obvineného a uviedli, akými právnymi úvahami sa spravovali, keď posudzovali a hodnotili dôkazy. Rozhodnutie o vine je založené na dôkazoch, z ktorých sa dá vyvodiť jednoznačný záver o tom, že trestnú činnosť v bodoch 4/, 5/ spáchal obvinený. V žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s dovolateľom v tom smere, že rozhodnutie je arbitrárne. Odvolací súd sa vysporiadal v odôvodnení so skutočnosťami, ktoré obvinený uviedol v odvolaní. To, že konkrétne námietky obvineného nevyhodnotil v súlade s predstavami o hodnotení dôkazov obvineného, nemôže zakladať dovolací dôvod
ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a nie je ho možné považovať za nezákonné. Námietky smerujúce k tomu, že bolo porušené právo na obhajobu, pretože obhajca v prípravnom konaní bol na vykonávanie jednotlivých predvolávaný e-mailom, takisto nie je porušením práva na obhajobu. Z príloh a zo spisu, ktoré boli priložené k dovolaniu najvyšší súd zistil, že vyšetrovateľ oznamoval obhajcovi vykonanie jednotlivých procesných úkonov trestného konania aj s uvedením mien vyslúchaných svedkov alebo s uvedením konkrétnych počtov vyslúchaných svedkov. Väčšina e-mailov bola doručená do advokátskej kancelárie s dostatočným časom na prípravu obhajcov na vykonanie úkonov a v niektorých prípadoch skutočne boli oznámenia o vykonaní úkonov trestného konania doručené obhajcovi deň predtým, ako sa úkon mal vykonať. Túto skutočnosť mal obhajca namietať bezprostredne pri výsluchu a žiadať o odročenie úkonu. V tomto prípade je možné konštatovať porušenie práva na obhajobu, ale nie je možné vyhodnotiť toto porušenie práva na obhajobu tak, že ide o zásadné porušenie práva na obhajobu, preto nie je adekvátne zo strany obhajoby hovoriť o prvkoch inkvizičného procesu alebo že by boli orgánmi činnými v trestnom konaní obhajcom zatajované skutočnosti tým, že v oznámení o výsluchu svedka nebolo uvedené konkrétne meno. Porušením citovaných skutočností nedošlo k porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom a preto nie je naplnený dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Z konštatovaného vyplýva, že v konaní neboli naplnené dovolacie dôvody uvedené obvineným v dovolaní, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného ako nedôvodné
c/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.