generálneho prokurátora súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, nesprávne vyložili ustanovenie § 19 ods. 4, posledná veta zákona o ochrane spotrebiteľa, účinného do
ktorej platí, že ak vada nebola odstránená v lehote 30 dní, spotrebiteľ má rovnaké práva, ako pri vade neodstrániteľnej. Po uplynutí lehoty 30 dní má spotrebiteľ právo zvoliť voči predávajúcemu niektorý z nárokov z neodstrániteľnej vady. Ak tak ale spotrebiteľ neurobí a preberie dodatočne opravenú vec, stávajú sa tým jeho nároky z vady veci uspokojené (zaniknú dodatočným splnením). Opačný výklad by bol absurdný, lebo by umožňoval spotrebiteľovi aj po reálnom odstránení reklamovanej vady žiadať nárok z vady na základe fikcie. Konajúce súdy nesprávne predmetné ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa vyložili tak, že kupujúci spotrebiteľ má právo uplatniť voči predávajúcemu rovnaké nároky ako pri vadách neodstrániteľných aj v prípade, ak predávajúci vadu odstráni, hoci po uplynutí lehoty 30 dní a kupujúci vec po oprave riadne prevezme.
generálneho prokurátora súdmi zistený skutkový stav neumožňoval na vec aplikovať ustanovenie § 19 ods. 4 posledná veta zákona o ochrane spotrebiteľa. Vytýkal súdom nižších stupňov, že skutkové závery absentujú predovšetkým v tom, či vada prevodovky reklamovaná 27. marca 2008 bola identickou vadou nepretržite trvajúcou alebo ide o prípad opakujúcej sa vady. Namietal tiež, že súd prvého stupňa síce urobil skutkový záver, že vada prevodovky bráni riadnemu užívaniu veci, avšak tento nemá oporu v jedinom vykonanom dôkaze.
generálneho prokurátora skutkové zistenia konajúcich súdov svedčia skôr o tom, že išlo o vadu opakovanú. V tejto súvislosti uviedol, ktoré skutočnosti sú v takomto prípade rozhodujúce pre správne právne posúdenie veci. Generálny prokurátor ďalej namietal, že konajúce súdy nesprávne interpretovali aj ustanovenie § 623 ods. 1 OZ. Kupujúci má totiž v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia možnosť zvoliť jeden z dvoch nárokov, a to buď nárok na výmenu veci alebo nárok na odstúpenie od zmluvy. Ak kupujúci od zmluvy platne odstúpi, kúpna zmluva zaniká, a preto už nemôže mať nárok na výmenu veci. Kupujúci sa nemôže alternatívne domáhať nároku, ktorý mu patrí počas trvania zmluvy (výmena veci) a nároku, ktorý mu patrí až po ukončení zmluvy odstúpením (vrátenie plnenia). Skutočnosť, že súdy v rozsudku priznali žalobcovi nárok alternatívne (výmena veci alebo vrátenie plnenia) je preto
generálneho prokurátora nesprávnou interpretáciou ustanovenia § 623 ods. l OZ. Keďže podanie mimoriadneho dovolania si vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, považoval ho za opodstatnene podané. Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Nesúhlasil s výkladom ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa tak, ako ho podal generálny prokurátor. Uviedol, že uvedené ustanovenie je potrebné vykladať extenzívne s ohľadom na účel zákona, ktorým je ochrana spotrebiteľa a nie reštriktívne, ako to urobil generálny prokurátor. Za správny preto považoval výklad urobený konajúcimi súdmi,
ktorého ak predávajúci nedodrží zákonnú 30-dňovú lehotu na vybavenie reklamácie, spotrebiteľ automaticky získava právo na výmenu veci prípadne môže od zmluvy odstúpiť, pričom tieto nároky nemusí uplatniť hneď po uplynutí 30 dňovej lehoty, v ktorej je predávajúci povinný vybaviť reklamáciu. Nesúhlasil ani s tým, že súdy nižších stupňov nesprávne interpretovali ustanovenie § 623 ods. 1 OZ. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení plne stotožnila s podaným mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora. Navrhla napadnuté rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozsudky okresného i krajského súdu v rozsahu
2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.). Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), keď konajúce súdy nesprávne interpretovali ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa účinného do 1.júla 2007 a následne uvedené ustanovenie nesprávne aplikovali na danú vec a nesprávne interpretovali aj ustanovenie § 623 ods. 1 OZ.
1 OZ predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú bola dojednaná nižšia cena.
2 OZ ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité veci, zodpovedá predávajúci za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka).
1 OZ ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci právo, aby bola bezplatne, včas a riadne odstránená. Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu odstrániť.
1 OZ ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o odstrániteľné vady, ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať.
2 OZ ak ide o iné neodstrániteľné vady, má kupujúci právo na primeranú zľavu z ceny veci.
OZ práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého bola vec kúpená. Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu, ktorý je v mieste predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci právo na opravu u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený na opravu je povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim a kupujúcim.
4 zákona o ochrane spotrebiteľa účinného do 1. júla 2007 predávajúci alebo ním poverený pracovník rozhodne o reklamácii ihneď, v zložitých prípadoch do troch pracovných dní. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas potrebný na odborné posúdenie vady. Vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Po uplynutí tejto lehoty má spotrebiteľ rovnaké práva, akoby išlo o chybu, ktorú nemožno odstrániť. Vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka sú špeciálnymi ustanoveniami o zodpovednosti za vady pri predaji tovaru v obchode, t.j. pri spotrebiteľských kúpnych zmluvách. Upravujú podmienky zodpovednosti predávajúceho za vady predanej veci, dĺžku záručnej doby, práva kupujúceho, ktoré má pri výskyte vád predanej veci, miesto a spôsob, akým treba práva zo zodpovednosti za vady predanej veci vo forme reklamácie uplatniť a lehoty k uplatneniu práv zo zodpovednosti za vady. Ostatne citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje, v rámci ďalších povinností predávajúcich v spotrebiteľských veciach, lehoty pre rozhodnutie o reklamácii, včítane sankcie za oneskorené vybavenie reklamácie. Zmyslom tohto zákonného ustanovenia je „nútiť“ predávajúceho, aby spotrebiteľom uplatnenú reklamáciu vybavoval promptne, bez zbytočného odkladu a aby jeho prípadná nečinnosť nespôsobovala ujmu na právach spotrebiteľa. Jeho význam sa však netýka toho, či reklamovaná vada je skutočne vadou, či sa vyskytuje u predanej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a pod. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní správne uvádza, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia platí právna fikcia,
ktorej má spotrebiteľ reklamujúci odstrániteľnú vadu rovnaké práva, ako keby išlo o vadu neodstrániteľnú, ak vybavenie reklamácie trvá dlhšie ako 30 dní. Uvedené ustanovenie teda stanovuje ako sankciu za oneskorené vybavenie reklamácie nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že kupujúcemu (spotrebiteľovi) svedčia práva z titulu neodstrániteľnosti vád, hoci ide o vady veci, ktoré by bolo možné odstrániť. To znamená, že kupujúci má po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty právo zotrvať na požiadavke odstránenia vady (nemožno totiž vylúčiť, že kupujúci bude mať záujem nie na zrušení zmluvy, prípadne na výmene veci, ale na odstránení vady, hoci už lehota na jej odstránenie uplynula) alebo zmeniť voľbu a uplatniť práva uvedené v § 623 OZ, t.j. právo na výmenu veci alebo právo od zmluvy odstúpiť, prípadne právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny. Je preto vecou spotrebiteľa ako sa rozhodne, pričom voľbu musí urobiť bezodkladne po uplynutí 30-dňvej lehoty na vybavenie reklamácie. Touto voľbou je potom kupujúci naďalej viazaný a nemôže ju dodatočne meniť. Ak preto kupujúci po uplynutí 30-dňovej lehoty zotrvá na požiadavke odstránenia vady veci formou jej opravy a vec po oprave riadne prevezme, nemôže v rámci tejto reklamácie s úspechom dodatočne uplatniť práva zo zodpovednosti za vady na základe právnej fikcie uvedenej v § 19 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Uvedené obdobne platí aj v prípade, ak spotrebiteľ po uplynutí 30-dňovej lehoty neuplatní u predávajúceho právo na výmenu veci alebo právo na odstúpenie od zmluvy alebo na zľavu z kúpnej ceny (nie je pritom významné, z akého dôvodu tak kupujúci neurobil) a vec po oprave riadne prevezme. V takomto prípade totiž treba mať za to, že kupujúci pôvodnú voľbu nezmenil a tým, že vec po oprave riadne prevzal, sa reklamácia stáva vybavenou, a teda uplatnený nárok kupujúceho z vady veci sa tým stáva uspokojený, ako to správne uvádza generálny prokurátor. Opačný výklad, by bol v rozpore so zmyslom a účelom uvedeného zákonného ustanovenia. Spotrebiteľ by sa totiž dostal do nenáležite zvýhodneného postavenia voči predávajúcemu, kedy by mohol aj po riadnom vybavení a ukončení reklamácie naďalej uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady, a to práva z titulu neodstrániteľnosti vád. Ak preto v posudzovanej veci odvolací súd (rovnako aj súd prvého stupňa) dospel k právnemu názoru,
ktorého žalobca (kupujúci) má právo na výmenu veci, resp. na zaplatenie kúpnej ceny oproti vráteniu veci na základe právnej fikcie uvedenej v § 19 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa (žalobca listom z
v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského i okresného súdu (tam len vo výrokoch, ktorým žalobe vyhovel a ktorým rozhodol o trovách konania) v zmysle § 243b ods. 2 O.s.p. a § 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.