1 písm. b/, g/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, že závažným spôsobom porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, § 66 ods. 6 s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a uložení pokuty vo výške 300,- eur a zákaze činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov
2 písm. a/, c/, e/ zákona o priestupkoch a uložení povinnosti nahradiť trovy konania vo výške 16,- eur. Krajský súd uviedol, že v konaní na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s predloženým administratívnym spisom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, písomným vyjadrením žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca opakovane v žalobe ako aj v rámci správneho konania uviedol, že skutkový stav zistený prvostupňovým ako aj druhostupňovým správnym orgánom považuje za dostatočný a nespochybňuje ho, bolo
krajského súdu jeho úlohou
obsahu žaloby predovšetkým posúdiť, či žalovaný správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona o cestnej premávke ako aj zákona o priestupkoch na ním zistení skutkový stav.
krajského súdu vzhľadom na skutkový stav, tak ako ho zistil prvostupňový a následne v odvolacom konaní potvrdil aj druhostupňový správny orgán s poukazom na v rozsudku citované zákonné ustanovenia, krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade sa nespochybniteľné jednalo o dopravnú nehodu a nie o škodovú udalosť, ako to v rámci správneho ako aj súdneho konania žalobca namieta. Krajský súd poukázal na to, že z ustanovenia § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke vyplýva povinnosť žalobcu, v prípade, že by sa malo jednať o ním tvrdenú škodovú udalosť, bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody
osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Na základe zistené skutkového stavu krajský súd konštatoval, že zo strany žalobcu došlo k viacnásobnému porušeniu citovaného ustanovenia zákona o cestnej premávke. Poukázal na to, že zákon o cestnej premávke upravuje v ustanovení § 64 ods. 2 písm. a/ situáciu, ktorú už nie je možné považovať za škodovú udalosť ale za dopravnú nehodu. Táto situácia je charakteristická tým, že zo strany účastníka škodovej udalosti nie je splnená niektorá z povinnosti uvedených v § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovo konanie spočívalo len v ponechaní lístku s telefónnym číslom za stieračom auta účastníčky škodovej udalosti nie je možné toto konanie hodnotiť ako splnenie zákonných povinností, lebo tým jej neposkytol žiadne osobné údaje, údaje o poistení vozidla, nevyplnil a nepodpísal tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody a z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že aj keď mu vlastník motorového vozidla W. po oznámení, že niekto mu narazil do auta sa s ním telefonicky kontaktoval na miesto nehody sa nedostavil, ale až neskôr mu sám telefonoval a dohodli sa na stretnutí. Pred realizáciou nehody sa žalobca s vlastníkom poškodeného auta nijako na zavinení nehody ani na vyrovnaní škody nedohodol.
krajského súdu toto konanie svedčí o tom, že na škodovej udalosti s poškodeným sa nedohodli ani na jej zavinení. Námietky žalobcu, že neexistuje žiadna interná smernica upravujúca rozdiel respektíve hranicu medzi škodovou udalosťou a dopravnou nehodou krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti uviedol, že zákon o cestnej premávke vo svojich ustanoveniach jednoznačne definuje tak škodovú udalosť ako aj dopravnú nehodu a zároveň jednoznačne stanovuje povinnosti účastníkov týchto udalostí (§ 64 a nasledujúce zákona o cestnej premávke). To že žalovaným, resp. jeho nadriadeným orgánom nebola vydaná smernica, ktorá by určila hranicu medzi škodovou udalosťou a dopravnou nehodou nie je podstatné a rozhodujúce, pretože zákon č. 8/2009 Z. z. v § 64 jednoznačne upravuje, čo je škodová udalosť a čo dopravná nehoda a napokon aj prípadne vydaná interná smernica by musela byť v súlade so zákonom a uvedeným ustanovením. V čase stretu motorových vozidiel, v zaparkovanom vozidle sa nenachádzal účastník cestnej premávky, /vodič neprítomný/, teda sa aktívne ani pasívne nezúčastnil dopravnej nehody, uvedené je potrebné mať
krajského súdu na zreteli, pre správnu kvalifikáciu vzniku dopravnej nehody alebo iba vzniku škodovej udalosti. Objektívne sa preto nemohli účastníci dohodnúť na vine dopravnej nehody. Keďže vzhľadom na uvedené nemožno uznaním viny považovať zanechanie telefónneho čísla za stieračom poškodeného vozidla, je
krajského súdu namieste konštatovanie, že žalobca si týmto konaním, resp. nekonaním zároveň nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo vzniku dopravnej nehody
ust. § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Na základe uvedeného preto krajský súd dospel k záveru, že bolo možno konštatovať, že žalobca porušil pravidlá cestnej premávky v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, v nadväznosti na ust. § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke.
krajského súdu žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán náležité zistil skutkový stav a následne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami rozhodol o žalobcovej vine v súvislosti so spáchaným priestupkom. K námietke žalobcu, že mu bol uložený trest zákazu činnosti, ako aj peňažný trest v rozpore so zákonom v správnom konaní, krajský súd uviedol, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi za spáchaný priestupok najnižšiu možnú sankciu, keď mu uložil zákaz činnosti v trvaní jedného roka a pokutu 300,- eur. Žalovaný druh aj výšku uloženej sankcie náležité odôvodnil, pričom prihliadal tak na poľahčujúce ako aj na priťažujúce skutočnosti. Vzal do úvahy, že žalobca použil na jazdu vozidlo, ktoré nemožno prevádzkovať v cestnej premávke, nakoľko nemal platnú technickú kontrolu, majetkové pomery žalobcu, skutočnosť, že nemá v karte vodiča záznam za priestupok pre porušenie dopravných predpisov ale aj to, že spôsobenie dopravnej nehody je závažné porušenia zákona o cestnej premávke a po zhodnotení všetkých existujúcich dôkazov, a to tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že uložená sankcia je primeraná a bude dostatočne pôsobiť na osobu žalobcu ako páchateľa priestupku. K námietkam žalobcu spočívajúcim v tvrdeniach, že by nebolo od neho spravodlivé očakávať, aby zotrval na mieste spáchania dopravnej nehody, nakoľko bola v tom čase zima, tma, respektíve žalobca mal nastúpiť v blízkom čase do zmeny krajský súd uviedol, že tieto námietky sú právne irelevantné, nakoľko tieto skutočnosti nemôžu viesť účastníka dopravnej nehody, v tomto prípade žalobcu, k porušovaniu platných právnych predpisov a ani ho zbavovať viny za prípadný spáchaný dopravný priestupok alebo iný správny delikt. Rovnaký názor krajský súd zastal aj pri námietke žalobcu, v rámci ktorej tvrdí, že medzi laickou verejnosťou v čase spáchania dopravnej nehody panoval názor, že ak vznikne drobná škoda (t. j. do 3.990,- eur), nie je nutné oznamovať túto skutočnosť príslušným policajným orgánom. Názor laickej verejnosti nie je právne záväzný, a preto tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nie sú povinní tento názor v rámci rozhodovania o spáchanom priestupku akceptovať. K námietke prekluzívnej lehoty krajský súd uviedol, že k škodovej udalosti došlo 27. februára 2010, predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. KRP-DI-OBCP-P-163/2010 zo 07. septembra 2010 bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/13920/2010-43 zo dňa 09. februára 2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/18/2011 zo dňa 13. decembra 2011 v súlade s § 246d OSP prekluzívna lehota neplynula od 27. septembra 2010 do 03. januára 2012 (právoplatnosť rozsudku), a preto prekluzívna lehota by mohla uplynúť až 03. júna 2013. Zároveň krajský súd v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca svojím konaním porušil aj ustanovenie § 4 ods. a/, b/, c/ zákona o cestnej premávke, avšak toto porušenie v žalobe ani v rámci správneho konania nenapadol, preto sa súd v rámci súdneho prieskumu uvedenou skutočnosťou nezaoberal. Krajský súd dospel na základe uvedeného k záveru, že žalovaný i prvostupňový orgán dostatočne a spoľahlivo zistili skutkový stav veci a vyvodili z neho správny právny záver. Postup žalovaného i prvostupňového správneho orgánu nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu ako účastníka správneho konania a námietky žalobcu nie sú opodstatnené. Žalovaný, ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia sa
krajského súdu dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami, a svoj postup ako aj rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil, a to jednak po skutkovej ako aj právnej stránke. Na základe uvedených skutočností krajský súd žalobu
1 OSP zamietol. II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zrušenia a zastavenia konania proti žalobcovi. S právnym posúdením veci zo strany krajského súdu vyjadril nesúhlas, nakoľko závery súdu, že dňa
ktorého „Cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií (ďalej len „cesta“) vodičmi vozidiel a chodcami.“ Žalobca uviedol, že pravostranné motorové vozidlo užíva len na poľovné účely a nie v cestnej premávke, poukázal na to, že dňa 27. februára 2010 sa v sále OcÚ Blatná Polianka konala výročná členská schôdza poľovného zväzu. Na túto sa žalobca dopravil od poľovného revíru, cestu neužíval.
žalobcu krajský súd nemal na výpoveď svedka a poškodeného W. prihliadať, nakoľko ako už uviedol v predchádzajúcich konaniach, je pravdou, že tento poškodený telefonicky vo večerných hodinách zavolal na tel. č. žalobcu, identické s číslom, ktoré zanechal za stieračom a požadoval od žalobcu sumu 3.000,- eur. Preto sa žalobca na miesto samé nedostavil, z obavy pred vydieraním zo strany prevádzkovateľa mot. vozidla. Po odstránení škody, ktorá bola odstránená napastovaním plastového blatníka, žalobca následne poškodenému W. uhradil požadovanú škodu vo výške 200,- eur, je teda evidentné, že prevádzkovateľ mot. vozidla chcel tento stret prevádzok finančne zneužiť vo svoj prospech. Žalobca poukázal na skutočnosť, že na mieste stretu prevádzok mot. vozidla (parkovisko pred OcÚ Blatná Polianka, okres Sobrance), sa v čase stretu nikto nenachádzal, neexistuje žiaden svedok tohto stretu a žalobca bol identifikovaný len na základe údajov na kartičke, ktorú zanechal za stieračom poškodeného vozidla. Vzhľadom na skutkový stav vo veci, okolnosti prípadu a osobu páchateľa v súdenom prípade, žalobca tvrdil, aj s poukazom na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR, zo dňa
1 písm. b/, g/, k/ zákona o priestupkoch v tom čase účinného a platného. Zároveň žalobcovi
2 písm. a/, c/, e/ zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň
1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z. z. zaviazal žalobcu uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. V. Argumentácia rozhodnutia žalovaného Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach, Okresný dopravný inšpektorát č. ORP-P-58/DI-3-2010 zo dňa
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach č. ORP-P-58/DI-3-2010 zo dňa 14. marca 2012 o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku
1 písm. b/, g/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, že závažným spôsobom porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, § 66 ods. 6 s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“).
2 písm. a/, c/, e/ zákona o priestupkoch uložil žalobcovi pokutu vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov a zároveň ho zaviazal nahradiť trovy konania vo výške 16,- eur. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal právne posúdenie veci zo strany krajského súdu, nakoľko závery súdu, že dňa 27. februára 2010 o 17:10 hod. na parkovisku „vo dvore“ Obecného úradu v Obci Blatná Polianka, okr. Sobrance došlo k dopravnej nehode sú nesprávne a žalobca zastáva názor, že došlo len k drobnej škodovej udalosti v dôsledku stretu vozidla žalobcu so zaparkovaným vozidlom zn. VW Golf, ev. č. W..
žalobcu táto drobná škodová udalosť na parkovisku vo dvore obecného úradu v Obci Blatná Polianka nesúvisela s cestnou premávkou, resp. užívaním a vedením vozidla v súvislosti s cestnou premávkou. Žalobca pravostranné motorové vozidlo užíva len na poľovné účely a nie v cestnej premávke. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie o uznaní žalobcu vinným zo spáchania priestupku
1 písm. b/, g/, k/ zákona o priestupkoch a o uložení sankcií
2 písm. a/, c/, e/ zákona o priestupkoch, preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
6 veta druhá zákona č. 8/2009 Z. z. ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.
2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť
ods. 3, ak nie je splnená niektorá z povinností
6.
2 zákona č. 8/2009 Z. z. účastník dopravnej nehody je povinný:
svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu,
1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. V zmysle § 22 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto: - ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody (písm. b/), - poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda (písm. g/). - iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až j/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (písm. k/).
2 písm. a/ zákona o priestupkoch za priestupok
odseku 1 písm. a/ až c/ sa uloží pokuta od 300,- eur do 1.300,- eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.
zákon o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní (ods. 1). Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia
ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov (ods. 2). V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré mu predchádzalo. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcu uznali vinným zo spáchania priestupku
1 písm. b/, g/, k/ zákona o priestupkoch, za čo mu boli uložené sankcie
2 písm. a/ zákona o priestupkoch na spodnej hranici sadzieb. Rovnako nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami, ktoré sú až na námietku, že drobná škodová udalosť dňa
jeho názoru, na mieste stretu prevádzok motorového vozidla (parkovisko pred OcÚ Blatná Polianka, okres Sobrance), sa v čase stretu nikto nenachádzal, neexistuje žiaden svedok tohto stretu a žalobca bol identifikovaný len na základe údajov na kartičke, ktorú zanechal za stieračom poškodeného vozidla.
žalobcu nebolo možné kvalifikovať udalosť ako dopravnú nehodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s názorom žalobcu a jeho odvolacími námietkami nestotožnil, naopak stotožnil so záverom žalovaného, ktorému dal za pravdu aj súd prvého stupňa, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 66 ods. 6 veta druhá zákona č. 8/2009 Z. z. bezodkladne upovedomiť poškodeného o tom, že mu spôsobil hmotnú škodu. Škodová udalosť sa stala 27. februára 2010 v čase okolo 17:10 hod., žalobca zanechal za stieračom svojho vozidla telefónny kontakt, avšak nebolo sporným, že v čase stretu motorových vozidiel, v zaparkovanom vozidle sa nenachádzal účastník cestnej premávky, teda sa aktívne ani pasívne nezúčastnil dopravnej nehody. Pre správnu kvalifikáciu vzniku dopravnej nehody alebo iba vzniku škodovej udalosti bolo aj
odvolacieho súdu potrebné mať uvedené na zreteli. Objektívne z tohto dôvodu sa nemohli účastníci dohodnúť na vine dopravnej nehody. Keďže vzhľadom na uvedené nemožno uznaním viny považovať zanechanie telefónneho čísla za stieračom poškodeného vozidla, bolo preto aj
názoru najvyššieho súdu namieste konštatovanie, že žalobca si týmto konaním, resp. nekonaním zároveň nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo vzniku dopravnej nehody
ust. § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Výkladom ustanovení § 66 ods. 2 a ods. 6 a § 64 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. nemožno dospieť k inému záveru, ako k takému, že pokiaľ vodič spôsobil svojim konaním hmotnú škodu osobe, ktorá účastníkom škodovej udalosti nebola, je povinný zistiť si údaje o tejto osobe a bezprostredne ju skontaktovať a oznámiť jej udalosť ako aj svoje osobné údaje. Ak sa to vodičovi nepodarí, je povinný postupovať v zmysle § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z., pretože škodová udalosť je v zmysle § 64 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. už považovaná za dopravnú nehodu. To znamená, že ak žalobca zistil, že v čase po vzniku škodovej udalosti sa mu nepodarí zabezpečiť si kontakt na majiteľa poškodeného vozidla (či už z dôvodu času, kedy k udalosti došlo, alebo pre nepriazeň počasia) a informovať ho o svojich osobných údajoch, mal udalosť - nehodu - ohlásiť policajtom a počkať na mieste na ich príchod (§ 66 ods. 2 písm. a/ a d/ zákona č. 8/2009 Z. z.). Iný výklad vyššie citovaných zákonných ustanovení neprichádza do úvahy, a to aj z toho dôvodu, že poškodený sa o udalosti mohol dozvedieť sám v čase po tom, čo k nej došlo a predtým, ako ho druhá strana kontaktovala a aj v takom prípade sa aplikuje § 64 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z., teda sa na škodovú udalosť hľadí a ďalej sa vyšetruje ako dopravná nehoda. To, že účastník udalosti má druhého informovať bezodkladne a
názoru odvolacieho súdu aj bezprostredne po udalosti vyplýva aj z povinností nastupujúcich pre účastníka v prípade, ak sa mu poškodeného nepodarí skontaktovať vôbec, a to povinnosť ohlásiť udalosť policajtom, nevzďaľovať sa z miesta a vyčkať na ich príchod. Žalobca takto nepostupoval a ani po telefonáte vlastníka poškodeného motorového vozidla sa na miesto nehody nedostavil a nedohodol sa o zavinení. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu administratívneho spisu, najmä z úradného záznamu I., v ktorom uviedol, že dňa
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 OSP v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovanému priznanie trov konania zákon neumožňuje. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.