Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6MCdo/5/2012 Identifikačné číslo spisu: 9012899706 Dátum vydania rozhodnutia: 28.11.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Švecová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 243iods.

2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Plniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie v tejto právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd nezistil, že by konanie v preskúmavanej právnej veci bolo takou vadou postihnuté; takouto vadou konania napokon neodôvodňuje svoj mimoriadny opravný prostriedok ani generálny prokurátor. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p., dovolací súd rovnako skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O tzv. inú vadu ide okrem iného napr. vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom alebo že jeho skutkové závery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za konania najavo. Tzv. iné vady sú spôsobilým dovolacím dôvodom iba za predpokladu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Generálny prokurátor v mimoriadnom opravnom prostriedku takúto tzv. inú vadu konania, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, výslovne namieta. Tvrdí, že táto (iná) vada spočíva v tom, že odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že predajom časti svojich nehnuteľností tretej osobe nedošlo k zmenšeniu majetku (iba k transformácii jeho aktív), bez vykonania náležitého dokazovania, bez toho, že by žalovaného (v tomto smere dôkazné bremeno nemohlo zaťažovať žalobcov) vyzval postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie svojich tvrdení v odvolaní („aby tieto tvrdenia premietol zo všeobecnej roviny do roviny konkrétnej“), a teda aby „osvedčil svoje tvrdenia, že nehnuteľnosti boli predané za ich objektívnu trhovú hodnotu, aby uviedol tvrdenia o porovnaní jeho stavu majetku pred prevodom a po prevode“ [...] „a aby uviedol aký majetok za nehnuteľnosti získal a osvedčil jeho existenciu“. Vo vzťahu k takto uplatnenému dovolaciemu dôvodu dovolací súd, keďže to má zásadný význam pre posúdenie opodstatnenosti dôvodov mimoriadneho dovolania a spôsob rozhodnutia o tomto opravnom prostriedku, považuje za potrebné vo všeobecnosti opätovne (aj keď už tak urobil odvolací súd) uviesť a zdôrazniť, že predbežné opatrenie nie je rozhodnutie konečné a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu dôvodná obava zo vzniku bezprostrednej ujmy alebo ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). Dovolací súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že žalobcovia, domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia, tieto základné predpoklady nariadenie predbežného opatrenia neosvedčili. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že podľa žalobcov, vzhľadom na konanie žalovaného, ktorý kúpnymi zmluvami z

1. septembra 2008 a zo
2. februára 2011 previedol svoje nehnuteľnosti na tretie osoby, „je odôvodnený predpoklad ďalšieho prevodu nehnuteľností z majetku žalovaného na tretiu osobu.“ Dovolací súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že iba z toho, že žalovaný kúpnymi zmluvami z
3. septembra 2008 a zo
4. februára 2011, teda zmluvami uzavretými predtým, než bol vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky (
5. februára 2011) a doručený exekučný príkaz (
6. marca 2011) a pred podaním poddlžníckej žaloby a žaloby o zaplatenie úrokov z omeškania (
7. mája 2011), scudzil časť svojich nehnuteľností, bez ďalšieho nemožno vyvodiť, že je tu dôvodný predpoklad zmarenia prípadného zmarenia výkonu rozhodnutia. Ten, ktorý navrhuje nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obáv zo zmarenia výkonu rozhodnutia, musí preukázať, že nebezpečie zmarenia výkonu je reálne a hrozí bezprostredne. To však žalobcovia nepreukázali. Nemá preto opodstatnenie tvrdenie generálneho prokurátora, že „sa javí správny“ záver súdu prvého stupňa (a teda naopak, nesprávny záver odvolacieho súdu), že žalobcovia dostatočne osvedčili, že uspokojenie ich žalovanej pohľadávky je ohrozené, pretože žalovaný v roku 2008 a v roku 2011 predal niektoré nehnuteľnosti, ktoré nadobudol od žalobcu 2/. Pokiaľ generálny prokurátor v tejto súvislosti argumentoval, že „ide totiž o situáciu, kedy kupujúci nehnuteľnosti ešte v celosti nezaplatil, ale už ich z časti previedol na iné osoby, čo nepochybne môže objektívne vyvolať obavu, že vymoženie kúpnej ceny, s ktorou je kupujúci v omeškaní, je ohrozené, treba poukázať na to, že žalobcovia dosiaľ náležite nespochybnili platnosť dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve z
8. júla 2008 [ktorým malo dôjsť ku zmene platobných podmienok upravených v kúpnej zmluve v závislosti od splnenia podmienky (zmeny územného plánu)], odvolávajúc sa na ktorý dodatok žalovaný poprel opodstatnenosť nároku na zaplatenie ďalšej časti kúpnej ceny a otázka platnosti tohto dodatku ostáva sporná medzi účastníkmi a s konečnou platnosťou bude vyriešená až v rozhodnutí vo veci samej. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, na základe čoho sa súd oprávnene domnieval, že základný predpoklad úspešnosti žalôb je aspoň pre účely nariadenia napadnutého uznesenia osvedčený, a prečo vzhľadom na všetky okolnosti sa nárok navrhovateľky súdu javí ako pravdepodobný. Snahu žalobcu o zmarenie výroku rozhodnutia naostatok bez ďalšieho nemožno vyvodiť z toho, že časť nehnuteľností nadobudnutých od žalobcu 2/ kúpnou zmluvou z
9. septembra 2008 previedol na obchodnú spoločnosť BUWON, s.r.o. Vzhľadom na uvedené bolo by nad rámec konania skúmať otázku, či žalovaný dôvodne tvrdil vo svojom odvolaní, že nehnuteľnosti predal za kúpnu cenu zodpovedajúcu ich skutočnej hodnote a že ich predajom nedošlo k zníženiu jeho aktív, nedostatok skúmania ktorej generálny prokurátor stavia do podoby tzv. inej vady pri zisťovaní skutkového stavu veci. Napriek tomu dovolací súd nad rámec svojich dôvodov významných pre spôsob rozhodnutia o mimoriadnom dovolaní k výtke tzv. inej vady poznamenáva, že z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre vydanie predbežného opatrenia, avšak ustanovenie § 75 ods. 6 O.s.p. dáva zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie predbežného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom konaní, IuraEdition, Bratislava 1997, s. 134 - 135). Odhliadnuc od vyššie uvedených princípov dokazovania v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré podľa dovolacieho súdu konaním a rozhodnutím odvolacieho súdu neboli porušené, treba poukázať na to, že ak by aj bolo možné považovať skutkové závery odvolacieho súdu za postihnuté tzv. inou vadou tvrdenou generálnym prokurátorom, nemalo by to za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorý následok je zákonnou podmienkou relevancie tzv. inej vady v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Generálny prokurátor vyvodil túto tzv. inú vadu konania odvolacieho súdu z toho, že žalovaného postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. nevyzval, aby svoje tvrdenie o tom, že nehnuteľnosti, ktoré nadobudol od žalobcu 2/, previedol na iný subjekt dokonca za vyššiu cenu, „premietol zo všeobecnej roviny do roviny konkrétnej, aby tvrdil za akú cenu nehnuteľnosti predal, aby uviedol tvrdenia o porovnaní jeho stavu majetku pred prevodom a po prevode, a aby uviedol aký majetok za nehnuteľnosti získal a osvedčil jeho existenciu.“ Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že túto vadu generálny prokurátor vyčíta vo vzťahu k scudzeniu nehnuteľností žalovaným obchodnej spoločnosti BUWON s.r.o. Bratislava, Mraziarenská 6, kúpnou zmluvou z
10. septembra
11. Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 169/2010 z
12. januára 2011, vydaného vo veci ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti BUWON s.r.o. Bratislava, Mraziarenská 6, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie vo veci proti nej nariadeného predbežného opatrenia v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II pod sp.zn. 6 C 120/2009 o žalobe žalobcu (žalobcu 2/ v tomto konaní; poznámka dovolacieho súdu) o určenie, že je voči nemu neúčinná kúpna zmluva medzi dlžníkom žalobkyne (žalovaným v tomto konaní) a sťažovateľkou (BUWON, s.r.o., Bratislava), okrem iného, vyplýva, že z listín predložených v priebehu konania o sťažnosti je zjavné, že kúpna cena nehnuteľnosti, za ktorú dlžník veriteľa (žalovaný v tomto konaní) nadobudol predmetné nehnuteľnosti od žalobcu (žalobcu 2/ v tomto konaní), bola približne o štvrtinu nižšia (o 700 Sk na m2) ako cena, za ktorú ju neskôr scudzil sťažovateľke (BUWON, s.r.o., Bratislava) na základe odporovanej kúpnej zmluvy z
13. septembra
14. Podľa dovolacieho súdu už záver odvolacieho súdu o deficite relevantného dôkazu na preukázanie tvrdenia žalobcov o ohrození prípadného výkonu súdneho rozhodnutia konaním žalovaného plne postačovalo k tomu, aby bolo nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia zmenené a návrh na jeho nariadenie bol zamietnutý. Pokiaľ odvolací súd nad rámec tohto svojho záveru, ktorým odôvodnil svoje zamietajúce rozhodnutie, navyše v odôvodnení svojho rozhodnutia „podotkol“, že aj v prípade, že by žalobcovia preukázali podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, nebola by splnená podmienka primeranosti navrhovaného predbežného opatrenia, pretože žalobca 1/ nemôže voči žalovanému, teda dlžníkovi žalobcu 2/, uplatniť úroky z omeškania, nebolo to významné z hľadiska skutočností dôležitých pre posúdenie správnosti spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu. Pokiaľ teda generálny prokurátor, majúc nesprávne za to, že ostatne uvedený záver odvolacieho súdu bol nosným dôvodom jeho rozhodnutia a ako taký ho v mimoriadnom dovolaní napáda, robí tak nadbytočne, pretože nech by už bol výsledok prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto časti akýkoľvek, nespochybnilo by to správnosť záverov odvolacieho súdu o nedostatku základných podmienok nariadenia predbežného opatrenia. Dovolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených osobitostí preskúmavanej právnej veci dospel k záveru, že odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia správne aplikoval na zistený skutkový stav príslušné právne ustanovenia, a preto mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky nepovažoval za dôvodné a ho podľa § 243b ods. 1, 4 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p. uznesením zamietol. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi 1/, ktorý podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania a ktorý úspech nemal (§ 148a ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky žalovanému preto priznal ním uplatnenú náhradu trov konania v sume 159,16 €, ktorú je žalobca 1/ povinný zaplatiť do troch dní na účet právneho zástupcu žalovaného. Pri určení trov vychádzal z toho, že žalovanému vzniklo právo na náhradu trov spočívajúcich v odmene advokáta za dva úkony právnej pomoci (2 vyjadrenia v dovolacom konaní; nie však za prevzatie a prípravu zastúpenia, keďže žalovaný je zastúpený tým istým zástupcom aj v tzv. základnom konaní) podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., spolu s režijným paušálom a DPH. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.