ustanovenia § 250v Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) navrhovateľ žiadal, aby súd odporcovi zakázal pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa pokračovaním v činnosti smerujúcej k ukladaniu regulačných povinností v súvislosti so zmenou Referenčnej ponuky na prepojenie sietí na základe výsledného znenia návrhu rozhodnutia o zmene referenčnej ponuky na prepojenie sietí zverejneného Úradom dňa
351/2011 Z. z., keďže úpravou podmienok referenčnej ponuky nemožno meniť povinnosti, ktoré sa ukladajú
zákona o elektronických komunikáciách „Regulácia cien prístupu a prepojenia“ a
citovaného zákona „Prístup k určitým sieťovým prostriedkom“ a ktorých zmene predchádza analýza trhu
Následne odporca na konzultačnom mieste zverejnil výsledné znenie návrhu rozhodnutia o zmene referenčnej ponuky na prepojenie sietí (ďalej len ako „výsledné znenie návrhu opatrenia“) zodpovedajúce zmenenému návrhu opatrenia, vrátane vyhodnotenia pripomienok - stanoviska až po jeho upozornení dňa
351/2011 Z. z. Jedná sa o nasledovnú povinnosť: „
2 a 4, § 23 ods. 1, § 32 ods. 2 a § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku), ale opomenul aj svoju základnú informačnú povinnosť
3 zákona č. 351/2011 Z. z., t.j. informovať ho a ostatné dotknuté subjekty o výsledku konzultácií, vyhodnotení pripomienok a výslednom znení návrhu opatrenia, čím závažným spôsobom porušil svoju povinnosť konzultovať a odoprel mu tým možnosť realizovať právo
1 citovaného zákona. Ďalej mu vytýkal, že vyššie popísaným postupom v procese konzultácií znemožnil splnenie svojej zákonnej povinnosti, a to v čo najväčšej miere prihliadnuť na stanovisko dotknutého podniku
1 zákona č. 351/2007 Z. z. a § 3 ods. 2 správneho poriadku dodajúc, že týmto postupom v procese konzultácií vyvolal chaos a právnu neistotu nielen vo vzťahu k nemu, ale aj k ostatným dotknutým účastníkom trhu a to predovšetkým tým, že po zaslaní jeho pripomienok, prípadne ďalších konzultujúcich subjektov, nepokračoval v konzultáciách, nezverejnil predpísaným spôsobom vyhodnotenie ich vznesených pripomienok a ani finálne znenie návrhu opatrenia. Upozornil tiež na to, že niektoré časti výsledného znenia návrhu opatrenia zverejneného odporcom dňa 14. júna 2012 nasvedčujú tomu, že odporca prekročil svoje oprávnenia vyplývajúce z § 19 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. a prostredníctvom zmeny Referenčnej ponuky na prepojenie sietí sa snaží dosiahnuť účel, ktorý je možné dosiahnuť iba na základe predchádzajúcej riadnej analýzy príslušného relevantného trhu
úpravy povinností
351/2007 Z. z. podložiac svoj názor tým, že odporca vo výslednom znení návrhu opatrenia dňa 14. júna 2012 na konzultačnom mieste neuviedol, v rozpore s požiadavkou vyplývajúcou z ustanovenia § 19 ods. 2 citovaného zákona, na uplatnenie ktorých povinností zmenu referenčnej ponuky ukladá, pričom má dôvodnú pochybnosť aj o obsahovom súlade návrhu opatrenia s oprávnením odporcu
2 citovaného zákona, ktoré upravuje uloženie povinnosti transparentnosti prístupu a prepojenia. Z vyššie uvedených dôvodov mal za to, že odporca viedol proces konzultácií v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku a zákona o elektronických komunikáciách, závažným spôsobom porušil ich ustanovenia a týmto postupom neodôvodnene a bez zákonného podkladu zasahuje do jeho práv a právom chránených záujmov konkretizujúc: a) zásah do jeho práva na upovedomenie o začatí správneho konania
3 správneho poriadku, neaplikovaním správneho poriadku v procese konzultácie návrhu opatrenia, b) zásah do jeho práva
2 správneho poriadku, najmä do práva nazerať do spisu
1 správneho poriadku, a to nečinnosťou odporcu, najmä nevedením spisu v procese konzultácie a nezverejnením výsledkov konzultácií vrátane vyhodnotenia pripomienok a výsledného znenia návrhu opatrenia
3 zákona č. 351/2011 Z. z. Odporca vo vyjadrení k návrhu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh zamietol v plnom rozsahu. Poukázal na to, že Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem „zásah“ nedefinuje a jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon s tým, že judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupe orgánu verejnej správy, v jeho činnosti (úkon, pokyn), prípadne nečinnosti, pričom musí ísť o priamy zásah do subjektívnych práva. Vzhľadom na uvedené, preto konštatoval, že opomenutie notifikačnej povinnosti
3 zákona o elektronických komunikáciách nemožno považovať za nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa. V súvislosti s označením nerešpektovania ustanovení správneho poriadku o vedení konania a právach účastníka konania z jeho strany nezákonným zásahom poukázal na ustanovenie § 1 ods. 1 správneho poriadku a ustanovenie § 10 zákona o elektronických komunikáciách upravujúceho proces konzultácií, ktorý je výsledkom transpozície článkov 7 a 7a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (ďalej len „rámcová smernica“). Rovnako upriamil pozornosť aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžz/2/2012, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že na proces konzultácií sa ustanovenia správneho poriadku nevzťahujú, keďže tento proces je podrobne upravený v zákone o elektronických komunikáciách a z uvedeného dôvodu v čase konzultácií, t.j. pred začatím správneho konania vo veci nevedie osobitný administratívny spis, tento vedie až v samotnom správnom konaní, pričom všetky dokumenty, ktoré boli predmetom konzultácií, sú uverejnené na jeho internetovej stránke. Záverom poukázal na to, že
jeho názoru opomenutie notifikačnej povinnosti
3 zákona o elektronických komunikáciách, navrhovateľa nijako neukrátilo na jeho právach a právom chránených záujmoch dodajúc, že uvedený nedostatok bezodkladne odstránil. Rovnako mal za to, že navrhovateľa neukrátil na jeho právach tým, že neviedol konzultácie
správneho poriadku, nakoľko proces konzultácií je komplexne upravený v zákone o elektronických komunikáciách. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu poukázal na to, že odporca v ňom neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorý by vyvrátili jeho tvrdenia uvedené v návrhu a preto zotrval na návrhu trvajúc na tom, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom odporcu tak, ako je popísaný v návrhu a v tomto vyjadrení najmä tým, že - odporca nezverejnil pripomienky dotknutých subjektov v procese konzultácií (ktorú skutočnosť na str. 3 vyjadrenia sám priznal), čím porušil svoju povinnosť
2 zákona č. 351/2011 Z. z.; - vyššie uvedeným pochybením v rozpore so zákonom uprel návrhom dotknutým subjektom právo oboznámiť sa s vyhodnotenými pripomienkami ostatných telekomunikačných podnikov, vyjadriť sa k nim a uplatniť si svoje práva; - odporca pokračoval v konzultáciách napriek tomu, že takéto konanie bolo v rozpore s § 10 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z.,
ktorého odporca môže sprístupniť návrh opatrenia Európskej komisii až po zverejnení výsledkov konzultácií
3 citovaného zákona; - odporca pokračoval v konzultáciách a komunikoval s Európskou komisiou spôsobom, ktorým ju uviedol do omylu pri jej vyjadrení sa a tak zmaril účel tzv. „nadnárodných konzultácií“; - odporca začal voči navrhovateľovi konanie o zmene referenčnej ponuky, ktoré označuje ako správne konanie
správneho poriadku, bez splnenia zákonnej povinnosti najskôr riadne uskutočniť konzultácie o návrhu na zmenu referenčnej ponuky; - v začatom konaní odporca opätovne zásadným spôsobom ignoruje práva navrhovateľa tým, že ho neprimerane a neodôvodnene skracuje spojením oznámenia o začatí konania s výzvou pred vydaním rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozsudok tak, ako je uvedené v návrhu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
2 písm. b/ OSP v spojení s § 250v ods. 8 OSP) vo veci nariadil
1 OSP pojednávanie na deň 24.10.2012, kedy aj rozsudok verejne vyhlásil.
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je dobre fungujúce správne súdnictvo. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch. Vyplýva to z historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich súdnej kontroly.
čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa uskutočňuje
ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
5, veta prvá OSP súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd uložením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých úkonov. To platí aj rovnako pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
OSP, keďže v odseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, že na konanie
tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba. V prípade ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, je treba sa domáhať súdnej ochrany postupom
druhej alebo tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Pojem „nezákonný zásah“ Občiansky súdny poriadok priamo nedefinuje a všeobecne ho nedefinuje ani iný zákon. Vychádzajúc z ústavnej formulácie uvádzajúcej „rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy verejnej moci“, pojem „zásah“ možno vykladať ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Jeho znakom je aj to, že ním vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne, t.j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením neodstrániteľné, čo zákonodarca zvýraznil neprípustnosťou takého návrhu, ktorý smeruje proti „zásahu“, na ktorého elimináciu neboli vyčerpané iné zákonom prípustné prostriedky. Cieľom ochrany
OSP je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami. Nezákonný zásah je v ustanovení § 250v OSP vymedzený nasledovnými atribútmi: - ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy, - zásah nie je rozhodnutím, - zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim vykonaný, - dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, - navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, - návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Z citovaného ustanovenia však vyplýva aj negatívne vymedzenie, že návrh nie je úspešný, ak sa navrhovateľ domáha iba určovacieho výroku, že zásah je alebo bol nezákonný. Právne posúdenie splnenia definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v OSP vymedzený, predstavuje rozhodovanie vo veci samej, t.j. v merite veci. Najvyšší súd posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený v ustanovení § 250v OSP, a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Základným poslaním zákona č. 351/2011 Z. z. bola transpozícia nových smerníc Európskeho parlamentu a Rady do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ide o nasledovné dokumenty: - Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z
1 zákona č. 351/2011 Z. z. pred prijatím opatrenia, ktoré bude mať značný vplyv na relevantný trh, alebo ak to ustanovuje tento zákon umožní úrad dotknutým osobám vyjadriť sa k návrhu opatrenia. Lehota na vyjadrenie je jeden mesiac odo dňa zverejnenia návrhu opatrenia; v zložitých prípadoch môže byť lehota predĺžená najviac na dva mesiace. Ak je to primerané, úrad v čo najväčšej miere prihliadne na stanoviská združení koncových užívateľov, výrobcov telekomunikačných zariadení a podnikov.
2 zákona č. 351/2011 Z. z. účel konzultácií úrad zriadi a spravuje na svojom webovom sídle konzultačné miesto, na ktorom zverejní pravidlá upravujúce postup úradu a dotknutých osôb v procese konzultácií, návrhy opatrení, predložené pripomienky okrem informácií, ktoré sú označené ako predmet obchodného tajomstva a výsledky konzultácií vrátane vyhodnotenia pripomienok.
3 zákona č. 351/2011 Z. z. výsledky konzultácií, vrátane vyhodnotenia pripomienok, úrad zverejní na konzultačnom mieste do jedného mesiaca od uplynutia lehoty na vyjadrenie
ods.
2 a 4, § 23 ods. 1, § 32 ods. 2 a § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku argumentujúc ustanovením § 74 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.,
ktorého sa na konanie
tohto zákona, teda aj na konzultácie
, vzťahuje správny poriadok.
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon č. 351/2011 Z. z. v ustanovení § 6 vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií, t.j. Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky. Telekomunikačný úrad je v konaní
zákona č. 351/2011 Z. z. garantom zákonnosti, keď aj s odkazom na čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, jedným zo znakov právneho štátu je taká činnosť orgánov verejnej správy, ktorá je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom na ochrane a presadzovaní zákonnosti je verejný záujem. Proces konzultácií je
názoru najvyššieho súdu jednoznačne upravený z hľadiska hmotného práva, ale i procesného v ustanovení § 10 zákona č. 351/2011 Z. z. Konzultácie predstavujú verejný postup, z ktorého nie je vylúčený žiadny subjekt, t.j. do procesu konzultácií sa môže zapojiť neobmedzený, t.j. neurčitý počet subjektov. Je síce pravdou, že zákon č. 351/2011 Z. z. na rozdiel od predtým platného zákona expressis verbis v ustanovení § 74 nevylúčil aplikáciu všeobecného predpisu o správnom konaní na konzultácie
zákona. Je treba však venovať pozornosť § 74 ods. 1, v ktorom je zakotvené, že ,,na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri interpretácii slov „ak tento zákon neustanovuje inak“, treba
názoru najvyššieho súdu dospieť k záveru, že zákonodarca zakotvil v zákone špeciálnu procesnú úpravu. To platí aj pre konzultácie upravené v ustanovení § 10 cit. zákona. Iný výklad by bol
názoru najvyššieho súdu v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu konzultácií. Konzultácie nie sú konaním, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb tak, ako je to stanovené v ustanovení § 1 správneho poriadku, naviac proces konzultácií nie je zavŕšený vydaním rozhodnutia (procesného alebo rozhodnutia v merite veci), ktoré patrí medzi obligátne znaky správneho konania. Z ustanovenia § 10 vyplýva, že v procese konzultácií sa realizujú práva Európskej únie a odporca spolupracuje aj s Európskou komisiou a orgánom európskych regulátorov. Aj v tomto kontexte považoval najvyšší súd za ústavne konformný výklad § 74 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., že na proces konzultácií sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. Keďže v procese konzultácií neprebiehalo správne konanie, nebolo
názoru najvyššieho súdu povinnosťou odporcu viesť administratívny spis a z tohto dôvodu nemohol byť navrhovateľ ukrátený na svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch zásahom v podobe neaplikovania správneho poriadku. Vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenému nezákonnému zásahu, ktorý mal byť založený na pochybení odporcu v samotnom procese konzultácií a mal spočívať jednak v tom, že výsledky konzultácií zverejnené na webovej stránke Európskej komisie, konkrétne „Stanovisko Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky k pripomienkam spoločnosti Slovak Telekom, a. s. a k pripomienkam spoločnosti Slovanet, a. s., k návrhu opatrenia“ a zmenený návrh opatrenia „Návrh rozhodnutia o zmene referenčnej ponuky na prepojenie sietí“ neboli do
názoru najvyššieho súdu ani v tomto prípade nedošlo postupom odporcu k nezákonnému zásahu voči navrhovateľovi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky definičných znakov nezákonného zásahu, preto postupujúc
4 OSP návrh ako nedôvodný zamietol. Keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250v ods. 5 OSP). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 8 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
zákona č. 315/2011 Z. z. javilo ako nezákonné, môže sa navrhovateľ, samozrejme za podmienky vyčerpania riadneho opravného prostriedku, domáhať súdnej ochrany svojich subjektívnych verejných práv a záujmov na nezávislom súde. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.