Obsah (6)

§ 88§ 250v§ 104§ 246c§ 244§ 146

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžz/3/2012 Identifikačné číslo spisu: 9012010117 Dátum vydania rozhodnutia: 07.08.2012 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:S

§ 88ods.

1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.“) a za účelom vrátenia v zmysle Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb (ďalej len „Dohoda“) umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

1. Dňa
2. júla 2012 navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podala opravný prostriedok vo veci svojho zaistenia. K dnešnému dňu nemá Najvyšší súd Slovenskej republiky relevantnú informáciu, či bolo o tomto opravnom prostriedku príslušným súdom rozhodnuté.
3. Ďalej navrhovateľka dňa
4. júla 2012 požiadala o udelenie azylu na území Slovenskej republiky s tými účinkami, že odo dňa požiadania o udelenie azylu sa navrhovateľka stala žiadateľkou o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a ako takú ju nemožno vrátiť na územie Ukrajiny.
5. Tiež navrhovateľka uviedla, že v čase podania tohto návrhu na ochranu proti nezákonnému zásahu bola zaistená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. II.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte rozhodnutia iba „Najvyšší súd“) ako súd dotknutý týmto návrhom preskúmal všetky jeho náležitosti a s prihliadnutím na dôvody uvádzané navrhovateľkou vyhodnotil otázku splnenia podmienok konania (§ 103 v spoj. s § 250v ods. 8 a § 246c ods. 1 O.s.p.) a bez nariadenia pojednávania dospel k názoru, že konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je nutné zastaviť, nakoľko takémuto návrhu súdnu ochranu nemôže poskytnúť.
7. Predovšetkým sa Najvyšší súd zameral na preverenie svojej právomoci vo veci konať, čo v zmysle zásady legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) patrí medzi základné podmienky konania, keďže existenciu procesných podmienok konania musí skúmať ex officio, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.

§ 250vods.

1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

§ 250vods.

2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý

tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.

§ 250vods.

8 O.s.p. sa na konanie

tejto hlavy použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

1. Hore citované zákonné ustanovenia taxatívne vymedzujú právomoc Najvyššieho súdu v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Túto právomoc Najvyššieho súdu nie je možné rozšíriť.
2. Už vo svojej predchádzajúcej judikatúre (napríklad uznesenie sp. zn. 5Sžz 5/2009 z 09.03.2010) Najvyšší súd konštatoval, že pod pojmom nezákonný zásah je nutné chápať iba takú činnosť orgánu verejnej správy (štátnej moci), ktorá má svoj nepochybný základ vo vykonávaní vrchnostenských oprávnení (bez vydania rozhodnutia) na základe predpisov správneho práva.
3. V obdobnom duchu Najvyšší súd judikoval (napríklad uznesenie sp. zn. 1Sžr 134/2011 z 10.07.2011), že s prihliadnutím na systematický výklad zákona (výklad vykonaný s dôrazom na zatriedenie právnych noriem do štruktúry právneho predpisu a právneho odvetvia s využitím interných ako aj medziodvetvových väzieb na pochopenie zámyslu zákonodarcu) zákonodarca prostriedky súdnej ochrany v správnom súdnictve (
4. časť Občianskeho súdneho poriadku) rozčlenil až na sedem odlišných typov. V tomto členení sa základný dôraz kladie na ochranu jednotlivca pred nezákonným rozhodnutím

1. hlavy, a ostatné konania sú zosumarizované do skupiny „ius specialis“ (najmä pripustením subsidiárneho pôsobenia
2. hlavy prostredníctvom ustanovení § 250l ods. 2, § 250t ods. 8, či už uvedené ustanovenie § 250v ods. 8 O.s.p.).
3. Preto aplikácia jednotlivých špeciálnych úprav (najmä obsiahnutých v
4. až
5. hlave) prichádza do úvahy iba vtedy, ak nie je možné aplikovať rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

1. hlavy, tzn. za účelom eliminácie súbežne aplikovaných dvoch alebo viacerých súdnych prieskumov hore uvedenými odlišnými typmi súdnej ochrany na to isté správne konanie, ktoré by skôr či neskôr viedli k vytvoreniu vzájomných prekážok litispendencie (§ 83 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p.), prípadne res iudicatae.
2. Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy sa zakladá na nezastupiteľnej skutočnosti, že ukrátenie osoby na jej právach a právom chránených záujmoch nie je zapríčinené rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré v prípade tvrdeného zásahu musí logicky absentovať, ale toto ukrátenie je vyvolané konaním úradnej osoby orgánu verejnej správy (v prípade ozbrojených síl, ozbrojených alebo verejných zborov procesnú zodpovednosť za toto konanie nesie riadiaci orgán [§ 250v ods. 2 záver O.s.p.]), a toto konanie musí vykazovať nezákonné prvky.
3. Z uvedeného je nesporné, že právomoc Najvyššieho súdu na rozhodnutie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, nie je daná, keďže zásah orgánu verejnej správy obmedzujúci osobnú slobodu navrhovateľky v prejednávanej veci vychádza z rozhodnutia Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Čierna nad Tisou č. p.: PPZ-HCP-SO11-73-018/2012 z
4. júla 2012, na základe ktorého bola navrhovateľka zaistená v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z.
5. V súdnom konaní o uvedenom opravnom prostriedku (viď bod č. 3) sa navrhovateľke vytvára procesný priestor, aby si všetky relevantné námietky vrátane tých, ktoré súvisia s jej postavením žiadateľa o udelenie azylu, uplatnila. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd tiež dáva do pozornosti aj zásadu prezumpcie správnosti aktov verejnej správy (štátnej moci v zmysle čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy),

ktorej sa predpokladá správnosť každého aktu verejnej správy až do okamihu vyslovenia opaku oprávneným orgánom. III. 15. Za týchto okolností musel Najvyšší súd vyhodnotiť návrh podaný navrhovateľkou ako návrh požadujúci neprípustný súdny prieskum. Vzhľadom na uvedené názory musel Najvyšší súd postupom

§ 104ods.

1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. konanie o tomto návrhu zastaviť.

§ 104ods.

1 veta prvá O.s.p. platí, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

§ 244ods.

5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. 16. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom

§ 146ods.

1 písm. c) O.s.p. v spoj. s ustanovením § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nemohol priznať, nakoľko zastavením konania im nevzniklo. 17. Zrýchleným konaním vo veci Najvyšší súd vyhovel požiadavke navrhovateľky, aby zohľadnil účinky článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).