2 písm. b/ OSP zrušil rozhodnutie odporcu o reštitučnom nároku navrhovateľa
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a vrátil mu vec na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že správny orgán je povinný konať v súlade s reštitučným zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, odvolanie navrhovateľa treba odmietnuť.
2 OSP o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
OSP proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.
1 písm. b/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku, ktorým krajský súd ním napadnuté rozhodnutie odporcu
2 písm. b/ OSP zrušil a vec vrátil odporcovi na nové rozhodnutie s tým, že názorom súdu je správny orgán v novom konaní v zmysle § 250j ods. 7 OSP viazaný. Je teda zrejmé, že súd jeho základnej požiadavke na zrušenie napadnutého rozhodnutia vyhovel (súd môže v zmysle § 250q ods. 2 v spojení s ust. § 250j OSP preskúmavané správne rozhodnutie len potvrdiť alebo zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové rozhodnutie, ale samostatným výrokom mu nemôže uložiť povinnosť konať v súlade so zákonom, čo je napokon základným ústavne zakotveným predpokladom konania pred správnym orgánom), navrhovateľ je teda v pozícii úspešného účastníka konania, na ktorého sa tak ustanovenia o možnosti podania odvolania (proti rozsudku, ktorým sa mu vyhovelo) logicky nevzťahujú, pričom treba pripomenúť, že proti samotným dôvodom rozhodnutia odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 4 OSP). S poukazom na uvedené bolo potrebné za daných okolností považovať podanie navrhovateľa za odvolanie podané neoprávnenou osobou, ktoré súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odmietnuť Právo na náhradu trov konania analogicky
ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP nemá žiaden z účastníkov. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.