2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 211,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu ţalobcu. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) potvrdil rozhodnutie ţalovaného č. 13/2009-PK zo dňa 18.6.2009, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil personálny rozkaz správneho orgánu prvého stupňa č. 133/2009 4Sţo/10/2011 2 zo dňa 24.2.2009, ktorým prepustil ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Ţelezničnej polície. Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, ţe konanie o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru bolo vykonané na základe zákona a v jeho medziach. Dôkazy, ktoré si ţalovaný zaobstaral na preukázanie protiprávneho konania ţalobcu boli získané na základe vlastného šetrenia zákonným spôsobom, pričom tieto dôkazy boli správnymi orgánmi náleţite vyhodnotené a na ich základe bolo zistené, a po právnej stránke správne kvalifikované protiprávne konanie ţalobcu, nezlučiteľné s postavením príslušníka ţelezničnej polície. Spáchaním predmetného skutku, ktorým bolo zneuţitie postavenia ako nadriadeného a to tým, ţe vydal pokyn podriadenému príslušníkovi OŢP Bratislava npor. B., aby nasadol do sluţobného motorového vozidla Škoda Fabia č. X. a následne s ďalšími dvoma príslušníkmi ţelezničnej polície sa odviezli k bliţšie neurčenému reštauračnému zariadeniu v Bratislave, kde po vystúpení z vozidla ţalobca prikázal npor. B., aby vozidlo zaviezol späť a to aj napriek tomu, ţe nebol zapísaný v knihe prevádzky sluţobného motorového vozidla ako oprávnená osoba na jeho riadenie. Neskôr o 20.00 hod. mu ţalobca cez mobilný telefón prikázal, aby sa so sluţobným vozidlom preňho vrátil, čo npor. B. následne vykonal v dôsledku čoho musel prerušiť sluţobný úkon, ktorý v tom čase vykonával a odviezol ho späť na ţelezničnú stanicu Bratislava. Ţalobca upozornil npor. B., ţe ak by sa niekto dotazoval, kde sú, aby povedal, ţe išli na krajskú prokuratúru. V dôsledku tohto konania bol ţalobca prepustený a bol s ním skončený sluţobný pomer
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Túto sankciu za porušenie sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti nie je moţné stotoţňovať s trestnou zodpovednosťou policajta. Základné predpoklady prepustenia policajta musia byť
krajského súdu splnené v čase rozhodovania o ňom a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania. Ţalobca svojim konaním porušil sluţobnú prísahu a povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. K námietke ţalobcu, ţe mu nebola daná moţnosť vyjadriť sa k návrhu na jeho prepustenie zo sluţobného pomeru príslušníka ţelezničnej polície, krajský súd uviedol, ţe ţalovanému dňa 20.2.2009 bolo doručené písomné vyjadrenie ţalobcu k návrhu na jeho 4Sţo/10/2011 3 prepustenie zo sluţobného pomeru príslušníka ţelezničnej polície a v tomto vyjadrení nenavrhol ţiadne dôkazy, ktoré by mal správny orgán vykonať. Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, ţe personálny rozkaz o jeho prepustení nie je v súlade s § 241 zákona 73/1998 Z.z., nakoľko na tomto absentuje podpis riaditeľa ObS-ŢP Trnava túto nie je moţné povaţovať za opodstatnenú, nakoľko
ustanovenia § 266 ods.1, 3 a 4 uvedeného zákona rozhodnutie o prepustení sa oznamuje doručením odpisu. K námietke nedodrţania zákonnej 60-dňovej lehoty pre rozhodnutie predmetnej veci tak, ako to upravuje § 243 ods. 2 zákona súd zistil, ţe v písomnom odvolaní ţalobcu zo dňa 9.3.2009 proti personálnemu rozkazu predmetnú námietku nepredniesol a nebola ani predmetom rozhodovania v danej veci. Námietku zmeškania lehoty ţalobca uviedol v písomnom odvolaní proti personálnemu rozkazu zo dňa 27.1.2009, ktorým bol ţalobca odvolaný z funkcie riaditeľa OŢP Bratislava a ustanovený do funkcie odborný inšpektor OdŢP Bratislava. Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie i postup ţalovaného bol z pohľadu ţalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky ţalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalobu v celom rozsahu
1 OSP zamietol. O trovách konania rozhodol súd
1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. V odvolaní namietal, ţe bol ako účastník konania vo veci sluţobného pomeru v zmysle ust. § 231 nasl. zákona č. 77/1998 v znení neskorších predpisov oprávnený nahliadať do spisov a taktieţ navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Ţalovaný mu však realizovať toto právo neumoţnil a z celého konania ţalovaného nevyplýva ţiadna skutočnosť, ktorá by potvrdila, kedy sa konanie v zmysle § 235 zákona č. 73/1998 Z.z. vôbec začalo, kedy bolo podanie na začatie konania doručené oprávnenému orgánu. Naopak z konania a z návrhu na prepustenie ţalobcu jasne vyplýva, ţe takéto konanie vôbec neprebehlo a ţalovaný mu bez začatia konania doručil návrh na prepustenie zo sluţobného pomeru. 4Sţo/10/2011 4 Ako ďalšiu námietku uviedol ţalobca, ţe návrh na prepustenie zo sluţobného pomeru ţalobcu je totoţný po obsahovej stránke z uznesením o vznesení obvinenia, ktoré vypracovala vojenská prokuratúra v SR. V zmysle § 238 a zákona č. 73/1998 Z.z. ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej uţ bolo právoplatne rozhodnuté je oprávnený orgán s týmto rozhodnutím viazaný. O zastavení trestného stíhania voči ţalobcovi bol oprávnený orgán upovedomený a aj napriek tejto skutočnosti v konaní o prepustenie ţalobcu pokračoval.
ţalobcu správny orgán porušil lehotu na rozhodnutie o odvolaní, ktorá v zmysle § 243 zákona č. 73/1998 Z.z. je stanovená na 60 dní a v prípade, ţe odvolací orgán rozhodol o predĺţení lehoty mal o nej upovedomiť policajta, pričom v danom prípade o predĺţení lehoty rozhodol odvolací orgán aţ po uplynutí riadnej 60 dňovej lehoty, čo zdôvodnil potrebou spoľahlivého zistenia skutočného objektívneho stavu. Ţalobca ďalej namietal, ţe mu bol doručený personálny rozkaz označený ako výtlačok č. 7 riaditeľa obvodnej správy ţelezničnej polície o prepustení
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., na ktorom absentuje podpis riaditeľa oblastnej správy ţelezničnej polície a dátum, kedy bolo rozhodnutie doručené. Tvrdenie o neopodstatnenosti tejto námietky krajským súdom v Bratislave nemení nič na skutočnosti, ţe odpis rozhodnutia o prepustení by mal byť zhodný s originálom rozhodnutia, z čoho vyplýva, ţe na rozhodnutí, ktoré bolo ţalobcovi doručené malo byť uvedené, ţe je to odpis a rozhodnutie malo byť podpísané. Vzhľadom na uvedené dôvody ţalobca ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o náhrade trov konania v prospech ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom
2 veta prvá OSP a následne potom ako bolo oznámenie o rozsudku vyvesené na úradnej tabuly súdu a webovej stránke Najvyššieho súdu SR www.sud.subcourt.gov.sk, www.nsud.sk vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil
2 4Sţo/10/2011 5 písm. e/ OSP tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, ţe v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, ţe personálnym rozkazom č. 133/2009 zo dňa 24.2.2009 riaditeľ oblastnej správy ţelezničnej polície Trnava prepustil
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka ţelezničnej polície a to z dôvodu, ţe svojim konaním porušil sluţobnú prísahu a povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Správny orgán takto rozhodol, keď mal z preukázané, ţe počas sluţby dňa 12.1.2009 ţalobca ako riaditeľ OŢP dal pokyn podriadenému príslušníkovi OŢP Bratislava npor. B., aby ho odviezol sluţobným motorovým vozidlom k bliţšie neurčenému reštauračnému zariadeniu v Bratislave v blízkosti Zimného štadióna, kde po vystúpení z vozidla, prikázal npor. B., aby vozidlo odviezol späť a to aj napriek tomu, ţe nebol zapísaný v knihe prevádzky sluţobného motorového vozidla ako oprávnená osoba na jeho riadenie. V ten istý deň o 20.00 hod. mu ţalobca cez mobilný telefón prikázal, aby sa so sluţobným motorovým vozidlom preňho vrátil, čo npor. B. následne vykonal, v dôsledku čoho musel prerušiť sluţobný úkon, ktorý v tom čase vykonával. Poradná komisia generálneho riaditeľa ŢP zriadená
2 zákona 73/1998 Z.z. v senáte v rámci druhostupňového konania preskúmala
3 zákona 73/1998 Z.z. napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, doplnila súvisiaci spisový materiál a po zhodnotení všetkých dôkazov a okolností prípadu dospela k záveru, ţe rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového právneho stavu. Na základe tohto záveru ţalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím rozhodnutie o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru potvrdil a jeho odvolanie zamietol.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môţu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 OSP). 4Sţo/10/2011 6
3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na tento účel je povinný zaobstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.
2 zákona č. 73/1998 Z.z. účastníci konania majú právo nahliadať do spisov, s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisky.
ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia oprávnený orgán môţe povoliť nahliadnuť do spisu aj iným osobám, ak preukáţu právne dôvody svojej poţiadavky.
73/1998 Z.z. za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
73/1998 Z.z. ods. 1 zastúpenie vzniká na základe plnomocenstva alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Ako vyplýva z obsahu spisu ţalobca bol s návrhom na prepustenie zo sluţobného pomeru, ktorý bol zdôvodnený dovtedy vykonanými zisteniami správneho orgánu, oboznámený dňa 18.2.
vlastnej úvahy mohol účastník konania vyuţívať ďalšie procesné práva, predovšetkým právo navrhovať dôkazy a doplnenie podkladov. Takéto zákonné právo môţe účastník konania a jeho právny zástupca vyuţívať v ktoromkoľvek štádiu konania. Uplatňovať ho moţno vţdy voči konajúcemu orgánu, u ktorého sa spis nachádza. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je správny orgán povinný umoţniť realizovať procesné právo účastníka len čo o to poţiada. Je nesporné, ţe z právneho významu zastupovania v konaní, keď v zmysle § 263 veta druhá zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému, sa oprávnenie týkajúce účastníka konania vzťahuje aj na jeho zástupcu. Z tohto dôvodu sa ţalovaný správny orgán nemôţe odvolávať na nariadenie generálneho riaditeľa ŢP č. 25/2005, ktorým zástupcovi, ktorého si policajt určil na zastupovanie v konaní pred súdom, umoţní nahliadnuť do osobného spisu, len na základe riadne odôvodnenej písomnej ţiadosti schválenej generálnym riaditeľom ŢP, nakoľko zástupca koná v mene zastúpeného a odmietnutie ţiadosti účastníkovi konania o nahliadnutie do spisu by bolo potrebné kvalifikovať ako porušenie jeho práva v zmysle citovaného zákona. Ako vyplýva z ustanovenia § 237 zákona č. 73/1998 Z.z. odôvodnenosť poţiadavky nazrieť do spisu by mal preukázať ţiadateľ vo svojej ţiadosti o nazretie do spisu iba v prípade, ak sa jedná o iné osoby, ktoré preukáţu právne dôvody svojej poţiadavky. V prejednávanom prípade je nesporné, ţe toto procesné pochybenie správneho orgánu malo za následok nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko v odvolacom konaní trojčlenný senát poradnej komisie generálneho riaditeľa ŢP dňa 25.3.2009 poţiadal 4Sţo/10/2011 8 generálneho riaditeľa ŢP o predĺţenie určenej lehoty na rozhodnutie vo veci, nakoľko po prerokovaní senátom zistil, ţe prvostupňový orgán v danej veci nezabezpečil potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, pričom je potrebné nahliadnuť do trestného spisu Vojenskej obvodovej prokuratúry a zabezpečiť ďalšie potrebné dôkazné podklady, najmä úradné záznamy policajtov, týkajúcich sa disciplinárneho prevedenia ţalobcu. Z tohto postupu správneho orgánu vyplýva, ţe správny orgán zabezpečil ďalšie dôkazné prostriedky v konaní, voči ktorým sa ţalobca nemal moţnosť brániť, nakoľko nebol o nich ţiadnym spôsobom oboznámený a mohol sa o ich existencii a vlastne aj pouţití dozvedieť iba priamo z druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Z ohľadom na túto okolnosť je neumoţnenie nahliadnutia do spisu právnej zástupkyni ţalobcu podstatnou vadou správneho konania, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť, nakoľko účastníkovi konania v dôsledku toho, ţe nebolo dovolené nazrieť do spisov bola sťaţená účinná obrana, a bolo porušené jeho právo stanovené v § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a rozhodnutie ţalovaného zrušil
2 písm. e/ z toho dôvodu, ţe v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s ostatnými dôvodmi odvolania ţalobcu nestotoţnil, nakoľko námietka ţalobcu, ţe mu nebola daná moţnosť vyjadriť sa k návrhu na jeho prepustenie zo sluţobného pomeru neobstojí, nakoľko návrh na prepustenie zo sluţobného pomeru mu bol doručený 18.2.2009 a k nemu sa vyjadril písomne dňa 20.2.
c/ ods. 1 veta prvá OSP a náhradu trov konania
1 veta prvá OSP. Z obsahu súdneho spisu ako aj predloţenej špecifikácie trov právneho zastúpenia ţalobcu zo dňa 24.9.2009 súd zistil, ţe si ţalobca uplatnil na náhradu tieto trovy konania: prevzatie a príprava veci, konzultácia s klientom, podanie ţaloby o preskúmanie rozhodnutia o prepustení zo sluţobného pomeru, pričom jeden úkon právnej pomoci predstavoval 53,49 Eur + 10,163 Eur DPH + 6,9 Eur reţijný paušál, v celkovej sume 70,603 Eur za úkon, čo za tri úkony predstavuje spolu 211,80 Eur. Trovy odvolacieho konania za právne zastupovanie uplatnené ţalobcom boli, ale ich vyčíslenie súdu nebolo predloţené ani v lehote
1 OSP, súd preto postupoval
2 a ţalobcovi priznal náhradu len za trovy vyplývajúce z obsahu súdneho spisu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 23. marca 2011 JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.