ktorého jej nemožno prepočítať starobný dôchodok od
3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) ak poistenec bol dôchodkovo poistenýpo splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia.
1 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia zo
1, 2 prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajského súdu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka nepodala opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne z
osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), konkrétne § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3, na ktoré odkazuje zákon o sociálnom poistení.
uvedených ustanovení zákona o dani z príjmov medzi príjmy zo závislej činnosti patria aj odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev (§ 5 ods. 1 písm. d/ zákona o dani z príjmov). Následne z § 4 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia sa považuje každá fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá buď právo na pravidelný mesačný príjem
1 písm. a) a ods. 2 a 3 (§ 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), alebo jej zakladá právo na nepravidelný príjem
1 písm. a/ a ods. 2 a 3 (§ 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Navrhovateľka vykonávala funkciu poslankyne od 1. januára 2011 a
potvrdenia Mestského úradu Čadca z 10. apríla 2012, číslo 10/4/2012 poberala pravidelnú mesačnú odmenu, teda v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, bola v právnom vzťahu, ktorý jej zakladal právo na pravidelný mesačný príjem
1 písm. a) zákona o sociálnom poistení (a teda právo na príjem zo závislej činnosti, medzi ktorý patria aj odmeny za výkon funkcie), a preto pre účely dôchodkového poistenia
1 zákona o sociálnom poistení je považovaná za zamestnanca.
1 písm. a) zákona o sociálnom poistení je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2 povinne dôchodkovo poistený, a teda navrhovateľke dôchodkové poistenie nezaniklo. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto stotožnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý považoval rozhodnutie odporkyne za zodpovedajúce zákonu. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľky nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke nepriznal ich náhradu, pretože v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.