1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietnutá žaloba žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného č. RL/27/2010 zo dňa 27. apríla 2010, ktorým žalovaný ako orgán príslušný
1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.") postupom
308/2000 Z. z. rozhodol, že účastník správneho konania č. 92-PLO/O-1546/2010 Rozhlas a televízia Slovenska porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 10. januára 2010 o cca 11.55 hod odvysielal program O 5 minút 12, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti za čo mu uložil
1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Krajský súd dospel k záveru, že úlohou moderátora je jeho intervencia do diskusie, ktorá má vytvárať názorový protipól, oponentúru voči politickým názorom vyjadreným hosťami programu. Ako vyplýva z prepisu obsahu relácie oponentúra moderátora k názorom diskutujúcich hostí bola nízka, jeho výstupy sa obmedzili zväčša na kladenie krátkych otázok, na ktoré následne na podstatne väčšej ploche odpovedali jednotliví hostia. Súd súhlasil so žalovaným, že moderátor dostatočne nespomínal stanoviská a argumenty v programe neprítomnej opozície a vyjadrenia hostí tak ostali bez primeranej reakcie a primerane vyslovenej kritiky. Skutočnosť, že v programe neodzneli iné názory k jednotlivým témam, ktoré mohol prezentovať moderátor, viedla k tomu, že program miestami stratil charakter politickej diskusie na aktuálne témy a nadobudol charakter prezentácie. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v intenciách povolenej správnej úvahy, zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdil a vydané rozhodnutie náležite a logicky zdôvodnil a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a zároveň žalobcovi
1 OSP nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie z dôvodu, že v konaní sa vyskytla iná vada
2 písm. b/ OSP spočívajúca v nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia spočívajúce v neúplnom vymedzení skutkovej vety rozhodnutia poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/200/2010 z 8. októbra 2010, resp. 2Sž/7/2010 z 18. mája 2011.
žalobcu skutková veta neobsahuje ani vymedzenie vysielacieho okruhu, na ktorom malo dôjsť k odvysielaniu predmetného programu. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie súdom
2 písm. f/ OSP domnievajúc sa, že zákonným požiadavkám uvedeným v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. učinil zadosť. Krajským súdom vytýkaný nedostatok spočívajúci v tom, že sa moderátor dostatočne nechopil svojej povinnosti vyvažovať postoje hostí prítomných v programe považuje žalobca za nesprávnu nakoľko moderátor oponoval vyjadreniam hostí a
jeho názoru adekvátne a so zreteľom na živé vysielanie predmetného programu aj reagoval. Žalobca považuje za svojvoľný výklad ust. § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý podrobuje žalobcu povinnostiam zabezpečiť vedenie diskusie
predstáv Rady s ktorými sa prvostupňový súd stotožnil, hoci
prepisu skutkového stavu je zrejmé, že moderátor reagoval na vyjadrenia a postoje hostí a vyvažoval ich, a že rade vadí, že tak nerobil dostatočne. Žalobca by akceptoval názor krajského súdu v súvislosti s vedením diskusie v prípade, ak by moderátor nevyvažoval postoje hostí vôbec. Nemôže však tieto závery akceptovať v situácii, kedy si moderátor tieto povinnosti plnil, čo však nemožno jasne určiť z rozhodnutia žalovaného, pričom toto vytvára dojem, že rozhodnutie Rady je svojvoľné a znemožňuje predvídateľnosť výkladu ust. § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. do budúcnosti.
žalobu v danom prípade má žalobca právo pri danom druhu sankcie zákonný nárok na takýto návod v odôvodnení rozhodnutia Rady pričom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/27/
jeho názoru žalobcom požadované uvedenie vysielacieho okruhu nie je z hľadiska nezameniteľnosti skutku s iným potrebné, nakoľko predmetný program „O 5 minút 12" bol odvysielaný len v rámci jedného okruhu vysielateľa. Pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie poukázal na skutočnosť, že moderátor opakovane poukazoval na neprítomnosť opozičného predstaviteľa (dva krát) a moderátor nechal predsedu vlády pozitívne hodnotiť jednotlivé kroky vlády a naopak neoponoval kritike predchádzajúcej vlády výsledkom čoho bolo, že divák dostal jednostranné vyjadrenia k celospoločensky významným témam, čo mu znemožnilo vytvoriť si svoj vlastný názor na vec. Žalovaný program hodnotil ako celok a nie izolovane po určitých vyjadreniach. Z kvantitatívneho hľadiska teda v programe
jeho názoru výrazne dominovali pozitívne vyjadrenia hostí programu, ktoré sa týkali vyriešenia jednotlivých problémov.
názoru žalovaného bol moderátor daného programu v submisívnej polohe k vystupujúcim, miera jeho intervencie bola nízka, vystupoval krátkymi otázkami a
jeho názoru program nadobudol charakter pozitívnej prezentácie vlády. Zhodnotenie aktuálnych udalostí politológom bolo neutrálne. Vyjadrenia opozície nemožno považovať za dostačujúcu názorovú oponentúru, nakoľko trvali len niekoľko sekúnd, pričom celý program mal 65 minút. Program tak
názoru žalovaného možno považovať za jednostranne zameraný, preferujúci názory vládnej koalície. Žalovaný za zásadnú vadu považuje spoločne s prvostupňovým súdom absenciu vyváženej politickej diskusie v otázkach verejného záujmu, ku ktorej sa v programe vyjadrovali iba príslušníci jednej časti politického spektra. Vylúčenie opozície z politickej resp. názorovej diskusie, prezentovanie názorov na otázky celospoločenského záujmu a pozitívne vizuálne pôsobenie predstaviteľov iba jednej časti politického spektra je teda
žalovaného takým konaním, ktoré v každom príklade zakladá rozpor s požiadavkou nestrannosti a objektívnosti politicko-publicistických programov. Poukázal na názor ESĽP vyslovený v judikatúre č. 40153/98 a 40160/98 bod. č. 64, že občanom musí byť umožnené prijímať rozmanité informácie, aby si spomedzi nich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 212 ods. 1 OSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Žalovaný rozhodnutím č. RL/27/2010 zo dňa 27. apríla 2010 ako orgán príslušný
1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.") postupom
308/2000 Z. z. rozhodol, že účastník správneho konania č. 92-PLO/O-1546/2010 Rozhlas a televízia Slovenska porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 10. januára 2010 o cca 11.55 hod odvysielal program O 5 minút 12, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti za čo mu uložil
1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho a súdneho spisu, s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného č. RL/27/2010 zo dňa
3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.
1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:
2 písm. a/, d/ OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
1 zákona č. 308/2000 Z. z. poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
2 zákona č. 308/2000 Z. z. Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie
tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.
3 zákona č. 308/2000 Z. z. Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi.
1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností
tohto zákona a
osobitných predpisov.
1 zákona č. 308/2000 Z. z. na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení §§ 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. už vyššie spomenuté rozsudky sp. zn. 3Sžo/200/2010 zo dňa
odvolacieho súdu nešlo o vystúpenie čisto politického charakteru, ale o vystúpenie najvyšších ústavných činiteľov, pričom prezidenta republiky nemožno s prihliadnutím na jeho funkciu považovať za zástupcu politickej strany. Najvyšší súd poznamenáva, že v svojej rozhodovacej činnosti poukázal na právo na slobodu prejavu obsiahnuté v článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré v sebe zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Taktiež
čl. 26 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať a prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu, pričom slobodu prejavu možno obmedziť zákonom (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Úloha moderátora je v predmetnom programe nepochybne dôležitá pri usmerňovaní samotného priebehu diskusie a v prípade potreby je jeho úlohou upozorniť diskutujúcich na neprítomnosť diskusiou dotknutej osoby a jej nemožnosť brániť sa. Rovnako by mal konfrontovať jednotlivé tvrdenia hostí vyznievajúce kriticky s názormi a argumentmi strany druhej. Z obsahu stavu veci tak, ako vyplýva zo zvukového záznamu programu je
názoru senátu odvolacieho súdu zrejmé, že moderátor v posudzovanom programe uvedené pravidlá rešpektoval a zvoleným spôsobom usmerňovania relácie nepochybil a zabezpečil dostačujúcim spôsobom jej politickú vyváženosť. Pojmy objektívnosť a nestrannosť nie sú v zákone definované a nemajú ani žiadnu inú všeobecne akceptovanú definíciu. Tieto pojmy nie je možné explicitne definovať pre otvorený okruh prípadov, keďže jednotlivé informácie a vyjadrenia je nutné vnímať v kontexte ich použitia, a to aj s prihliadnutím na osoby, ktoré dostanú v konkrétnom príspevku priestor na vyjadrenie. Niektoré vyjadrenia môžu mať samé osebe neutrálny charakter, pričom tie isté vyjadrenia použité v inom kontexte, vyslovené inými osobami môžu mať za následok, že ich použitie môže spôsobiť jeho neobjektívnosť a jednostrannosť. Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 258/2010-45 zo dňa 2. mája 2012 a rozhodnutie žalovaného č. RL/27/2010 zo dňa 27. apríla 2010 zrušil
2 písm. a/, d/ OSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 OSP). O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní priznal na náhradu trovy konania pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov. Trovy právneho zastúpenia hoci žalobcovi vznikol na ich priznanie nárok nepriznal, nakoľko tento rovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil. Žalobcovi boli priznané na náhradu trovy konania vo výške 132 €, konkrétne 66 € za zaplatený súdny poplatok za žalobu a 66 € za zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie. Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 132 € (66,- € + 66,- €), ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.