2 písm. a/ O. s. p. a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 707,50 €, na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený v M., E., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odôvodnenie Žalobou zo dňa
názoru žalobkyne sa žalovaná rovnako nevysporiadala s jej námietkou uvedenou v rozklade, že rozhodnutie NBS bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní resp. na základe výhradného hodnotenia skutočností zistených dôkaznými prostriedkami NBS, pričom všetky návrhy a dôkazy produkované žalobkyňou boli zamietnuté a ich zamietnutie nebolo dostatočne odôvodnené, resp. nebolo uvedené, prečo sú vyvrátiteľné. Žalovaná sa tiež nezaoberala námietkou, že viaceré tvrdenia a predkladané dôkazy boli bez ďalšieho vyhodnotené ako účelové, dokonca takto uplatňované právo bolo bez uvedenia dôvodov kvalifikované ako pokus o prieťahy v konaní, pričom v tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (s. 19). Žalovaná sa tiež nezaoberala námietkou, že viaceré skutkové tvrdenia NBS uvádzané v rozhodnutí nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. správny orgán neuviedol, na základe čoho dospel k deklarovaným skutkovým tvrdeniam. V rozklade bola namietaná protichodnosť skutkových tvrdení NBS, útvaru dohľadu nad finančným trhom citovaných v rozklade, ku ktorým bolo potrebné urobiť dokazovanie v rámci výsluchu svedkov, ktoré NBS urobila bez upovedomenia a prítomnosti žalobkyne. Žalobkyňa namietala, že postupom NBS, útvar dohľadu nad finančným trhom, bolo porušené právo na spravodlivé konanie. Vzhľadom na zistené porušenie procesných práv v dôsledku toho, že nebola upovedomená o termíne ústneho pojednávania o výsluchu svedka, bolo potrebné pri druhostupňovom konaní postupovať tak, že v rámci druhostupňového rozhodovania pri vyhodnocovaní porušenia zákona a adekvátnosti uloženej sankcie sa vôbec nezohľadňoval obsah namietanej svedeckej výpovede. Týmto postupom bolo porušené ústavné právo žalobkyne. Žalovaná ako odvolací orgán mala prvostupňové rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť a nariadiť riadne vykonanie dôkazu - výsluch svedkov. Konštatovanie žalovanej, že žalobkyňa sa mohla vyjadriť k celému spisovému podkladu ku konaniu vrátane obsahu svedeckej výpovede, čo aj využila, nezhojí porušenie práv. Akékoľvek jej stanovisko k skutkovým tvrdeniam svedkov bolo neplatné, nakoľko tieto dôkazy neboli vykonané v súlade so zákonom. Pokiaľ šlo o písomné vyjadrenia klientov, tie poskytli v súlade s § 24 ods. 5 zákona č. 747/2004 Z. z., pričom z hľadiska právnej sily dôkazu klienti tieto vyjadrenia nerobili pod prísahou, a teda ich tvrdenia a hodnovernosť mali byť skúmané na ústnom pojednávaní a v postavení svedka, keď sa mení procesné postavenie klienta. Žalobkyňa od začiatku namietala a spochybňovala pravdivosť a rozpornosť písomných stanovísk klientov, a to aj v námietkach k Protokolu. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenia klientov, tieto možno považovať za listinný dôkaz, pričom pravdivosť resp. rozpor skutočností uvádzaných respondentmi v týchto vyjadreniach je možné odstrániť iba ich výsluchom v procesnom postavení svedka. Žalobkyňa mala právo byť upovedomená a prítomná na tomto výsluchu a klásť svedkovi otázky, pričom toto právo bolo postupom žalovanej v konaní odňaté. Pokiaľ žalovaná konštatovala v rozhodnutí porušenie práv v prvostupňovom konaní, nemohla toto porušenie zhojiť tým, že na dôkazy neprihliadla, naviac ak sa žalobkyňa domáhala vykonania práve týchto dôkazov, pri vykonávaní ktorých boli porušené jej práva. Žalobkyňa ďalej poukázala, že v rozklade namietala porušenie zákona spočívajúce v tom, že prvostupňový orgán pri realizácií výsluchu riadne neoveril totožnosť svedka a neopýtal sa svedka na jeho pomer k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Účel zistenia pomeru svedka k prejednávanej veci a k účastníkom konania spočíva okrem iného aj v tom, že orgán, ktorý výsluch vykonáva, musí vymedziť postavenie svedka v konaní z tzv. negatívneho hľadiska, teda či neexistujú prekážky, pre ktoré by svedok nemohol vypovedať (napr. či nie je zamestnancom správneho orgánu, ktorý výsluch vykonáva, či nie je alebo nebol štatutárnym orgánom účastníka konania, či nepožíva imunitu a výsady, či netrpí inými prekážkami, pre ktoré nemôže vypovedať). Tieto okolnosti musí správny orgán zistiť priamo u svedka a nie odvolávať sa na to, že to vyplýva zo spisového materiálu. Účelom zistenia pomeru svedka k prejednávanej veci nebolo zistenie, či svedok bol alebo nebol klientom žalobcu. Neobstojí argument žalovanej, že zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej v texte len rozsudku „zák. o dohľade") neprikazuje zisťovať svedkov pomer k prejednávanej veci. Žalobkyňa tiež poukázala, že v rozklade namietala aj porušenie práva z dôvodu, že na právne posúdenie „churningu", a teda žalovanou vytknutého porušenia odbornej starostlivosti, použila modely odvodené z publikácií S.C. Goldberga Fraudulent Broker-Dealer Practices, Seth C. Andersona Investment Management and Mismanagement History, Findings and Analysis a D.A. Windslova a S.C. Andersona A Model for Determining the Excessive Trading Element in Churning Claims, pričom žiadala o doplnenie predmetných publikácií a modelov do spisu konania, aby bolo možné posúdiť, či bol zo strany NBS dostatočne zistený skutkový stav a mohla sa k skutočnostiam uvádzaným v cit. publikáciách vyjadriť. Rozhodnutie NBS z hľadiska právneho posúdenia „churningu" musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. NBS riadne neodôvodnila, prečo použila práve tento model nevynímajúc skutočnosť, že predmetná odborná literatúra nie je všeobecne záväzná právna norma, a teda chýba právne zdôvodnenie,
ktorého NBS odôvodňuje základné znaky „churningu". Pokiaľ v rozhodnutí Banková rada NBS uviedla, že citované publikácie použila ako modely, dala za pravdu žalobkyni, že na skutočnosti uvádzané v týchto odborných publikáciách sa nevzťahuje princíp publicity (§ 2 zák. č. 1/1993 Z. z.), a preto mala mať možnosť oboznámiť sa obsahom publikácií a modelmi ako listinnými dôkazmi, a taktiež mala byť táto odborná literatúra súčasťou spisu a preložená do jazyka slovenského. Ani jeden model nebol obsahom spisu a tak žalobkyňa nemala možnosť sa s týmito publikáciami oboznámiť a vyjadriť sa k nim, a preto jej bolo odňaté zákonné právo upravené v § 17 ods. 7 a § 26 zák. o dohľade. K tejto námietke sa žalovaná vo svojom rozhodnutí nevyjadrila, ani tieto publikácie do spisu nedoplnila. Došlo k porušeniu zákona a žalobkyňa nemohla využiť všetky svoje vyjadrenia, návrhy na dokazovanie, pripomienky a tieto uplatniť do vydania rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa ďalej namietala uplynutie zákonnej stanovenej dvojročnej lehoty pre uloženie pokuty. Národná banka Slovenska začala konanie na základe oznámenia zo dňa 18. mája 2009 adresovaného žalobcovi s názvom: Oznámenie o začatí konania, v ktorom mu NBS, útvar dohľadu nad finančným trhom ako útvar príslušný na konanie v prvom stupni oznámila začatie konania z vlastného podnetu
ustanovenia § 16 zákona o dohľade o uložení sankcie
ustanovenia § 144 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „ZoCP") za porušenie ustanovení ZoCP, ktoré bolo zistené dohľadom na mieste vykonanom v spoločnosti na základe písomného poverenia viceguvernéra NBS č. ODO-7417/2009 zo dňa
15 zák. o dohľade. Rozhodnutie bankovej rady NBS o uložení pokuty nadobudlo právoplatnosť viac ako dva roky po zistení nedostatkov, a to dňa
ktorého investičným poradenstvom je aj poskytovanie osobného odporúčania z podnetu poskytovateľa investičnej služby (aj z podnetu investičných sprostredkovateľov), je zrejmé, že v čase porušenia zákona bol zákon inak definovaný a poskytovanie osobného odporúčania z podnetu investičného sprostredkovateľa nebolo investičnou službou, vedľajšou službou ani investičnou činnosťou, tak ako ich definoval ZoCP. Investičný sprostredkovateľ tak konal na základe predmetu svojej činnosti: činnosť organizačných a ekonomických poradcov a vykonával ekonomické poradenstvo. NBS nemá v kompetencii vykonávať dohľad nad finančnými sprostredkovateľmi vo veciach, ktoré sa netýkajú osobitných zákonov, a preto nemohla za poskytovanie osobného odporúčania z podnetu sprostredkovateľky žalobkyňu sankcionovať. Žalobkyňa namietala aj neprimeranosť výšky uloženej pokuty, a to z dôvodu, že žalovaná nesprávne vyhodnotila námietku uvedenú v rozklade, ktorou namietala, že vo svojom odôvodnení neuviedla, z akých činností je jej známe, že žalobkyňa aj naďalej pokračuje vo svojej činnosti tak, ako je uvedené v rozhodnutí, čím to má preukázané a čo bolo dôvodom na odobratie povolenia na výkon činnosti sprostredkovateľa investičných služieb. V tejto veci sa banková rada NBS odvolávala na žiadosť klienta K.. F., kde opätovne žiadal o vyradenie z databázy žalobcu. Predmetná žiadosť mala preukazovať, že žalobkyňa pokračovala v činnosti voči klientovi aj po začatí konania o uložení sankcie, a preto nebol dôvod na to, aby sa na túto žiadosť v konaní neprihliadlo. Žalovaná nesprávne vyhodnotila pokračovanie v porušovaní zákona a neuviedla, čo bolo predmetom telefonátu p. F.. Žalobkyňa poukázala, že v protokole jej bolo vytknuté, že neuchováva dokumentáciu o poskytovaní investičného poradenstva klientom a poskytuje klientom spoločnosti CM investičné poradenstvo k nákupu a predaju konkrétnych akcií, ktoré vedie k nadmernému obchodovaniu na účtoch klientov za účelom generovania poplatkov v prospech žalobkyne na úkor klientov. Z obsahu vyjadrenia p. F. bolo zrejmé, že sa nejednalo ani o jedno z vyššie uvedených vytýkaných porušení. Žalovaná nepreukázala porušenie zákonných povinností zo strany žalobkyne a právne neodôvodnila, ktoré kritéria sú pre naplnenie skutkovej podstaty „churning"
zákonných ustanovení smerodajné a v akom rozsahu tieto kritéria boli porušené, a preto považovala žalobkyňa jej rozhodnutie v časti uloženia pokuty za nepreskúmateľné. Výška pokuty bola neprimeraná preukázanému porušeniu zákona, a to s prihliadnutím na rozsah, dĺžku trvania, následky a povahu zistených nedostatkov (§ 144 ods. 1 ZoCP). Záverom žalobkyňa zhrnula, že postup žalovanej v konaní bol nezákonný, zároveň sa banková rada riadne nevysporiadala so všetkými námietkami uvedenými rozklade. V konaní došlo k porušeniu procesných práv žalobkyne, nakoľko nebola upovedomená o termíne ústneho pojednávania, a preto nemohla využiť procesné právo zúčastniť sa ústneho pojednávania a vyjadriť sa k spôsobu dokazovania pri vykonávaní výsluchu svedkov. Žalovaná nezistila v náležitom rozsahu skutkový stav a pokiaľ ide o preukázanie skutočnosti, že žalobkyňa porušila odbornú starostlivosť z dôvodu „churningu", rozhodnutie v tejto kľúčovej časti je nepreskúmateľné, pretože nenapĺňa zákonné požiadavky na obsah rozhodnutia
1 a 3 zák. o dohľade, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a trpí nedostatkom dôvodov. K žalobe sa písomným podaním zo dňa
1 písm. e/ v spojení s § 41 ods. 4 zák. č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní), v dôsledku čoho žalobkyňa od tohto dňa nesmela vykonávať činnosť samostatného finančného agenta. ZoCP v § 144 ods. 1 písm. e/ v spojení s ustanoveniami § 9 ods. 2 a § 2 ods. 7 zák. č. 659/2007 Z. z o zavedení meny euro v Slovenskej republike v znení neskorších predpisov) ustanovuje, že NBS môže uložiť pokutu v rozpätí od 10 000 Sk (331,94 eura) do 20 000 000 Sk (663 878,38 eura). Výška pokuty v predmetnej veci bola stanovená v rámci správneho uváženia a zohľadňuje zákonné kritériá pre určenie jej výšky vzhľadom na skutkové a právne okolnosti zisteného a sankcionovaného nedostatku. Ďalej bola pri výške pokuty zohľadnená aj skutočnosť, že v priebehu roka 2009 začala žalobkyňa elektronicky archivovať záznamy k poskytovanému poradenstvu na nákup a predaj cenných papierov za účelom zvýšenia kontroly vo vzťahu k odbornosti investičného poradenstva, od júna 2009 vo vzťahu k investičnému profilu klientov začala vyhodnocovať nadmernosť obchodovania klientov, dohodla pre veľkú časť svojich klientov individuálny cenník, čím uznala, že tieto činnosti v čase kontrolovaného obdobia od
ktorej pri rozhodovaní správnych orgánov nemožno prihliadať na nezákonné dôkazy a na základe takýchto dôkazov nemožno postaviť skutkové zistenia. Predmetná svedecká výpoveď naviac nebola ani potrebná. Ing. N. sa totiž už listom zo dňa
tohto zákona, uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste
osobitného zákona. Uvedené ustanovenia znamenajú, že pre stanovenie lehoty na uloženie pokuty nie je dôležitý samotný dátum vyhotovenia protokolu a rovnako nie dátum, kedy bol vykonaný dohľad na mieste, ale dátum skončenia dohľadu. Dohliadaný subjekt totiž môže uplatniť námietky proti údajom uvedeným v protokole o dohľade, pričom preverenie takýchto námietok tvorí súčasť dohľadu na mieste a výsledkom tohto preverenia môže byť korekcia protokolu o dohľade. Dohľad na mieste bol skončený dňa
CP. Toto povolenie bolo
4 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len zák. o finančnom sprostredkovaní) odo dňa 1. januára 2010 zo zákona považované za povolenie na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta v sektore kapitálového trhu. Žalobkyňa vykonávala činnosť sprostredkovateľky investičných služieb výhradne pre obchodníka s cennými papiermi, a to pre spoločnosť CAPITAL MARKETS, o.c.p., a.s.
1 zákona o finančnom sprostredkovaní dohľad nad vykonávaním finančného sprostredkovania samostatným finančným agentom a finančného poradenstva finančným poradcom a dohľad nad činnosťou navrhovateľa
tohto zákona vykonáva Národná banka Slovenska
tohto zákona a
osobitného predpisu, ktorým je zák. o dohľade. Zákon o finančnom sprostredkovaní v § 38 ods. 2 zakotvuje, že dohľadu NBS podlieha za podmienok
odsekov 8 až 11 aj vykonávanie finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva v sektore poistenia alebo zaistenia finančným sprostredkovateľom z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia. Zároveň § 38 ods. 3 zákona o finančnom sprostredkovaní zakotvuje, že predmetom dohľadu
odseku 1 je dodržiavanie ustanovení tohto zákona, osobitných predpisov v rozsahu z nich vyplývajúcom a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich vykonanie, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva, dodržiavanie podmienok určených v povoleniach udelených
tohto zákona a plnenie opatrenia uloženého právoplatným rozhodnutím Národnej banky Slovenska. Žalobkyni bola uložená pokuta za porušenie § 73 b ods. 1 v spojení s § 61 ods. 12 ZoCP. Žalobkyňa ako profesionálka s udeleným povolením mala vedieť posúdiť, či pokyn je pre klienta nevýhodný a bola povinná klienta na túto skutočnosť upozorniť, túto povinnosť jej ukladal zákon - postupovať v záujme klienta a s náležitou odbornou starostlivosťou). K tvrdenej neprimeranosti výšky uloženej pokuty z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia námietky uvedenej v rozklade, ohľadne nedostatku dôvodov, pokiaľ sa jednalo o činnosti, z ktorých malo byť známe, že žalobkyňa aj naďalej pokračovala vo svojej činnosti, čo bolo dôvodom na odobratie povolenia na výkon činnosti sprostredkovateľa investičných služieb, žalovaná uviedla, že dôvodom na uloženie sankcie odobratie povolenia nebola iba táto skutočnosť, ale a najmä dôvod, že licencovaný subjekt, ktorý vykonával svoju činnosť v rozpore so zákonom a s princípmi odbornej starostlivosti pri poskytovaní služieb na finančnom trhu ako aj s princípmi ochrany práv spotrebiteľov na trhu finančných služieb, nemôže pôsobiť a vykonávať svoju činnosť. V prvostupňovom rozhodnutí bola uložená pokuta vo výške 330 000 eur, druhostupňovým rozhodnutím výška pokuty znížená na sumu 50 000 eur, a to z dôvodu, že pri rozhodovaní o výške pokuty bolo zohľadnené konanie žalobkyne, ktorá dňa
2 písm. a/ O. s. p. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
2 O. s. p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
CP, na sprostredkovateľa investičných služieb sa vzťahujú ustanovenia § 73 až 73h, § 75 a § 112 až 134 primerane.
CP, činnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorej Národná banka Slovenska udelila povolenie
odseku 2 (povolenie na výkon činnosti sprostredkovateľa investičných služieb, pozn. súdu), podlieha dohľadu
tohto zákona. Na zánik povolenia primerane platí ustanovenie § 60.
CP, obchodník s cennými papiermi je povinný konať pri poskytovaní investičných služieb alebo vedľajších služieb a vykonávaní investičných činností v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov.
CP, ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti sprostredkovateľa investičných služieb spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v povolení
, v nedodržiavaní podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených sprostredkovateľovi investičných služieb, v nedodržiavaní podmienok
4 a 5, alebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon činností sprostredkovateľa investičných služieb, môže Národná banka Slovenska
závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov a) uložiť sprostredkovateľovi investičných služieb sankcie
odseku 1 písm. a/, d/ a e/, b) odobrať povolenie na činnosť sprostredkovateľa investičných služieb.
CP, Národná banka Slovenska môže
závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
CP, opatrenia na nápravu a pokuty možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku.
1 zák. o dohľade, Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi zisťuje dôležité skutočnosti o dohliadaných subjektoch a ich činnosti, najmä nedostatky v činnosti dohliadaných subjektov, príčiny zistených nedostatkov, dôsledky zistených nedostatkov a osoby zodpovedné za zistené nedostatky. Pri výkone dohľadu sa postupuje
tohto zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
1 písm. e/ zák. o dohľade, protokol o vykonanom dohľade na mieste obsahuje opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dohľade vrátane uvedenia právnych predpisov, ktorých porušenie bolo zistené; protokol o vykonanom dohľade na mieste môže obsahovať aj odporúčania na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu, ak vyplynuli z vykonaného dohľadu,
5 zák. o dohľade, dohľad na mieste je skončený doručením písomného oznámenia dohliadanému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste, ak dohliadaný subjekt predložil takéto námietky; inak je výkon dohľadu na mieste skončený márnym uplynutím lehoty určenej pre dohliadaný subjekt na predloženie písomných námietok proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste.
1 zák. o dohľade, na konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska týmto zákonom a osobitnými zákonmi, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb, sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný zákon neustanovuje inak; na konanie pred Národnou bankou Slovenska
tohto zákona a osobitných zákonov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Z obsahu pripojených spisov Najvyšší súd zistil, že predmetom preskúmania je rozhodnutie bankovej rady NBS č. GUV-1014/2011 zo dňa 3. augusta 2011, ktorým zmenila prvostupňové rozhodnutie NBS, útvaru dohľadu nad finančným trhom, ktorým
CP v spojení s § 42 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odobrala žalobkyni povolenie na výkon činnosti sprostredkovateľky investičných služieb a
CP v spojení s § 42 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložila žalobkyni pokutu 330 000 € za porušenie § 73b ods. 1 ZoCP v spojení s § 61 ods. 12 ZoCP, tak, že jej za porušenie § 73b ods. 1 ZoCP v spojení s § 61 ods. 12 ZoCP tým, že žalobkyňa ako sprostredkovateľka investičných služieb poskytovala v čase od
CP, a tak posledným dňom dvojročnej subjektívnej lehoty na vydanie rozhodnutia bol deň 30. júla 2011, keď lehoty určené
rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu rešpektujúc zásadu právnej istoty, o uložení pokuty musí byť rozhodnuté konečným a právoplatným rozhodnutím do uplynutia zákonných lehôt. Napadnuté rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa
tohto zákona, uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste
osobitného zákona" nadobudol účinnosť až dňa 1. apríla 2011 Aplikovať § 144 ods. 15 ZoCP v tomto novelizovanom znení (považovať nedostatky za zistené až odo dňa skončenia dohľadu na mieste), možno iba na lehoty, ktoré začali plynúť za účinnosti nového znenia § 144 ods. 15 ZoCP. Vzhľadom ku skutočnosti, že najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaná uložila sankciu po uplynutí zákonnom stanovej subjektívnej lehoty, ostatnými v žalobe namietanými skutočnosťami sa ďalej nezaoberal, nakoľko táto samotná skutočnosť je dostatočná na prijatie záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore sa zákonom. Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil
2 písm. a/ O. s. p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Správne orgány sú v ďalšom konaní je viazané právnym názorom Najvyššieho súdu SR v zmysle § 250j ods. 7 O. s. p. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 tak, že úspešnej žalobkyni priznal právo na ich náhradu vo výške náhradu spolu vo výške 707,50 € spočívajúcu v - zaplatenom súdnom poplatku vo výške 66 € - náhrade za úkony právnej pomoci vo výške
4 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška"), za rok 2011 vo výške 261,82 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba /§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ Vyhlášky/, vo výške á 123,50 €, režijný paušál k dvom úkonom /§ 16 ods. 3 Vyhlášky/, vo výške á 7,41 €), za rok 2012 vo výške 134,79 € (písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie vo výške 127,16 €, režijný paušál vo výške 7,63 €), za rok 2013 vo výške 137,97 € (účasť na pojednávaní /§ 14 ods. 1 písm. c/ Vyhlášky/ vo výške 130,16 €, režijný paušál vo výške 7,81 €), spolu vo výške 534,58 € zvýšenú o DPH v sadzbe 20 %, t. j. 641,50 €. Žalovaná je povinná náhradu trov konania
1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. uhradiť na bankový účet právneho zástupcu žalobkyne, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v M., E., v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky uložil na pojednávaní žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 66 €. Bolo zistené, že žalobkyňa túto povinnosť splnila už v deň nasledujúci po pojednávaní, a preto súd nepovažoval za potrebné ju k plneniu zaviazať vo výroku tohto písomne vyhotoveného rozhodnutia. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej pomere v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.