1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p.
1 O. s. p. a dospel k záveru, že ho treba zrušiť. Podľa ustanovenia § 243e ods. 2 O. s. p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania ( § 242 ods. 2 O. s. p. ). V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dovolacími dôvodmi . Obligatórne ( § 243i ods. 2 O. s. p.
1 O. s. p. ) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami , pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci . Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. dovolateľ nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. t. j. odňatie účastníkovi konania možnosť konať pred súdom spočívajúcu v postupe súdu v rozpore s ustanovením § 29 ods. 2 O. s. p. Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi nebolo umožnené zúčastniť sa konania, alebo realizovať procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu možnosti konať pred súdom treba potom považovať aj postup súdu , ktorý sa prieči § 29 ods. 2 O. s. p. Ak totiž súd v rozpore s týmto ustanovením a bez splnenia zákonných podmienok z neho vyplývajúcich ustanoví účastníkovi konania opatrovníka a v ďalšom priebehu konania už nekoná s účastníkom, ale len s jeho opatrovníkom, odníma tým tomuto účastníkovi možnosť konať pred súdom , znemožňuje mu realizáciu jeho procesných práv, predovšetkým práva, aby jeho vec bola prejednaná na súde za jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom ( pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 2/2007 ). Podľa § 3 O. s. p. občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva , ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Podľa § 29 ods. 2 O. s. p. pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomností v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Podľa § 109 ods. 2 písm. a/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak sa účastník nemôže zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy. Súd prvého stupňa sa citovanými ustanoveniami dôsledne neriadil. Ustanoveniu opatrovníka účastníkovi podľa § 29 ods. 2 O. s. p. musí predchádzať šetrenie o tom, či sú dané predpoklady na tento postup a či nie je na mieste iné opatrenie , lebo aj neprítomnému účastníkovi musí byť zaistená ochrana práv a oprávnených záujmov . Z obsahu spisu možno vyvodiť, že súd si pred ustanovením opatrovníka neobstaral potrebné podklady pre posúdenie otázky, či odporca je osobou, ktorej pobyt nie je známy. Odporca zásielky súdu na adrese trvalého pobytu K., ani na adrese I. neprevzal a tieto sa súdu vrátili s poznámkou pošty - adresát neznámy. Následne súd vykonal šetrenie pobytu odporcu prostredníctvom Registra obyvateľov SR - CEPO, Ústrednej evidencie väzňov GR ZVJS a Sociálnej poisťovne a zistil, že adresa trvalého pobytu odporcu je vo K. a že odporca je vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba ( SZČO ) s adresou K.. Po ( uvedených ) predchádzajúcich neúspešných pokusoch o doručenie predvolania na pojednávanie a návrhu na začatie konania súd požiadal o doručenie zásielky Obvodné oddelenie PZ Ružinov - východ na adrese A. . Zásielka bola ale súdu vrátená nedoručená s odpoveďou, že na uvedenej adrese sa dané meno nachádza na zvončekoch, na schránkach aj na zozname , ale na zvonenie nikto nereagoval. Po týchto úkonoch súd uznesením z 24. novembra 2010 č. k. 10 C 128/2010 - 31 ustanovil odporcovi podľa § 29 ods. 2 O. s. p. opatrovníčku s odôvodnením, že sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu a na adrese známej súdu sa nezdržuje, nariadil pojednávanie na 3. februára 2011, na ktorom vo veci samej rozhodol. Takýto procesný postup súdu nebol ale správny. Súd dospel k záveru o neznámom pobyte odporcu na základe skutočnosti, že nepreberal zásielky na šetrením zistených adresách jeho pobytu napriek tomu, že z výpovede samotnej navrhovateľky ako aj svedka X. K. jednoznačne vyplýva, že odporca v predmetnom byte ( na adrese A. ) býva. Napokon navrhovateľka podala návrh na vypratanie sporného bytu práve z dôvodu, že v ňom odporca ( bez právneho dôvodu ) býva. Len na základe nepreberania zásielok na súdu známych adresách , prípadne nereagovanie na zvonenie príslušníkov polície , nebolo možné dospieť k záveru, že pobyt odporcu nie je známy. Preto procesným postupom súdu , ktorým ustanovil odporcovi opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O. s. p. bez splnenia tu uvedených podmienok, lebo nebolo preukázané, že pobyt odporcu nie je známy a následne v konaní konal už len s týmto opatrovníkom, odňal tomuto účastníkovi konania možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Vychádzajúc z uvedeného generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie , lebo rozsudkom okresného súdu vydaným v konaní postihnutom procesnou vadou podľa § 237 písm. f/ O. s. p. bol porušený zákon a vyžadovala to ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami . Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok okresného súdu zrušil ( § 243b ods. 1, 2 O. s. p.
2 O. s. p. ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243bods. 3 O. s. p.
2 O. s. p. ) s tým, že právny názor najvyššieho súdu je záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p.
2 O. s. p. ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.