rozhodnutím odvolacieho súdu podal na podnet žalovaného 1/ mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Žiadal rozhodnutia súdov zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Spišská Nová Ves na ďalšie konanie. Dôvodil, že odvolací súd svojím postupom v odvolacom konaní zaťažil konanie vadami v zmysle § 243e ods. 1 O.s.p.
1 písm. b/, ods. 1 písm.c/ O.s.p. Generálny prokurátor uviedol, že iba pri preukázaní naliehavého právneho záujmu sa súd môže zaoberať vecnou stránkou určovacieho návrhu. Generálny prokurátor videl nesprávne právne posúdenie v tom, že súdy napriek tomu, že stav ohrozenia práva alebo neistoty právneho stavu nebol v konaní žiadnym spôsobom preukázaný, konštatovali preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu, a to len na základe toho, že tento mal mať uzatvorené zmluvy o nájme výkonu práva pre poľovný revír Klčov vo výmere 2 456,4055 ha a vzhľadom na uzatvorené zmluvy medzi žalovanými je jeho právne postavenie neisté. Ďalej generálny prokurátor uviedol, že okrem toho, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, trpí aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inú vadu konania videl generálny prokurátor v tom, že odvolací súd nevykonal žiaden dôkaz, ktorý by mal slúžiť k verifikácii právne významnej skutočnosti, a to preukázaniu či bolo predchádzajúce správne konanie o schválení zmlúv žalobcu zastavené alebo či bolo prerušené, t.j. či by bolo v ňom možné pokračovať v zmysle prechodného ustanovenia § 80 ods. 4 zákona č. 274/2009 Z.z. Ostatní účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na konanie o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) na podnet žalovaného 1/ generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené vo vzťahu k rozsudku odvolacieho súdu. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 O.s.p. generálny prokurátor Slovenskej republiky nenamietal. V dovolacom konaní však vyšla najavo vada konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť mimoriadneho dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm.f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci práve o takýto prípad ide, t.j. že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je postihnuté vadou podľa citovaného zákonného ustanovenia. V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca v priebehu konania dostatočne preukázal naliehavý právny záujem na vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd posudzoval otázku naliehavého právneho záujmu podľa okolností tvrdených žalobcom v návrhu podanom ešte za účinnosti pôvodného zákona o poľovníctve č. 23/1962 Zb. Odvolací súk k otázke posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu uviedol, že ten musí existovať ku dňu rozhodnutia súdu o určení neplatnosti právneho úkonu, t.j. v danom prípade ho bolo nutné posúdiť (a odvolací súd ho aj posúdil) v nadväznosti na právny stav vyplývajúci z nového zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z.z., ktorý už bol platný a účinný v čase rozhodovania súdu prvého stupňa. Odvolací súd ďalej uviedol, že podľa nového zákona o poľovníctve už príslušný obvodný lesný úrad zmluvy o užívaní poľovného revíru neschvaľuje, ale len eviduje (§ 16 zákona o poľovníctve), pričom zmluvu nezaeviduje, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva (§ 16 ods. 2 zákona o poľovníctve). Odvolací súd mal za to, že ak by doterajšie zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva boli absolútne neplatné, nemôžu byť prekážkou evidencie nových zmlúv, takže taký poľovný revír, na užívanie ktorého boli uzavreté neplatné nájomné zmluvy, sa stáva voľným, a to pre kohokoľvek, kto ako budúci užívateľ môže s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru uzavrieť zmluvu o jeho užívaní podľa § 14 tohto zákona. Odvolací súd teda posudzoval danosť naliehavého právneho záujmu na rozdiel od súdu prvého stupňa (ktorý ho posudzoval podľa ustanovení zákona č. 23/1962 Zb.) podľa ustanovenia § 16 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z.z. Odvolací súd bol pri rozhodovaní toho názoru, že existenciu naliehavého právneho záujmu je potrebné posúdiť podľa iného zákona (ktorý pri doterajšom rozhodovaní o danosti naliehavého právneho záujmu nebol použitý), ako ho posúdil súd prvého stupňa a zároveň opomenul svoju zákonnú povinnosť vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii tohto iného zákona (zákonného ustanovenia). Použitie iného ustanovenia zákona je rozhodujúce pre rozhodnutie veci, lebo týmto iným zákonným ustanovením odvolací súd odôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na rozhodnutie vo veci (iba v prípade preukázania naliehavého právneho záujmu sa súd môže zaoberať vecnou stránkou určovacieho návrhu). Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého procesu. Ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili (§ 213 ods. 2 O.s.p.). Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z toho postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 sp. zn. II. ÚS 14/2001 a z 13. novembra 2002 sp. zn. II. ÚS 133/2002). Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1) zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., § 115 O.s.p. a pod.). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil právo žalovaných na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, v skutočnosti odňal žalovaným právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa žalovaní nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa, sa nejavili významné. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne vyzvať účastníkov konania, aby sa k týmto iným právnym záverom (resp. k aplikácii iných zákonných ustanovení rozhodujúcich pre rozhodnutie vo veci) vyjadrili. Svojím postupom teda účastníkom odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Táto vada je tak závažnou procesnou vadou, že rozhodnutie vydané v takomto konaní, nemôže byť považované za správne. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a trovách konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.