1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) navrhovateľovi priznala predčasný starobný dôchodok od
druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórii a dĺžka odpracovanej doby vo zvýhodnenej pracovnej kategórii mala vplyv na výpočet sumy dôchodku. Poukázal na ustanovenie § 274 ods. 2 zákona,
ktorého doba zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii sa zohľadňuje iba pri výpočte starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku tak, že suma takejto dávky nesmie byť nižšia ako suma určená
predpisov účinných do
2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie odporkyne zrušil, lebo je povrchne vypracovaný a nepreskúmateľný, niet v ňom žiadnej reakcie na podstatu sporu a predložené argumenty, vrátane rozhodnutí ústavného súdu. Namietal, že predčasný starobný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku poistenca stáva starobným dôchodkom, preto predmetom sporu medzi účastníkmi konania je otázka (ne)stotožnenia závislej a samostatne zárobkovej činnosti (ďalej len „SZČO“) a otázka rozdielneho posudzovania pracovnej kategórie pre účely starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku.
názoru navrhovateľa rozlišovanie v prístupe odporcu, ktoré akceptoval aj súd, je prejavom ich ľubovôle, a preto je v rozpore s princípom rovnosti, ktorý je v rovine pozitívneho práva garantovaný zákazom diskriminácie čo mal súd preklenúť ústavne súladným výkladom príslušných zákonných ustanovení
152 ods. 4 ústavy. Poukázal na nález ústavného súdu I.ÚS 306/2010, ktorý je použiteľný aj pre túto vec, t.j., že prioritným kritériom pre spravodlivé posúdenie nároku navrhovateľa a zaradenie ním vykonávaného zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie pre určenie výšky predčasného starobného dôchodku bol druh vykonávanej práce a nie forma vykonávania, z ktorého dôvodu nesúhlasil so súdom potvrdeným záverom, že rozlišujúcim kritériom je len pracovný pomer a že výkon SZČO nie je možné v žiadnom prípade hodnotiť vo zvýhodnenej pracovnej kategórii.
názoru navrhovateľa neobstojí názor súdu že zákon o sociálnom poistení nezohľadňuje zamestnanie vykonávané v tzv. zvýhodnenej kategórii a že zvýhodnená pracovná kategória podmieňujúca výšku dávky sa uplatní len pri starobnom dôchodku a nie pri predčasnom starobnom dôchodku, nakoľko predpisy účinné do 31. decembra 2003 takúto dávku nepoznali, je v rozpore s § 274 ods. 1 zákona. Obdobie dôchodkového poistenia sa
názoru navrhovateľa musí posudzovať pre predčasný starobný dôchodok rovnako ako pre starobný dôchodok, lebo po dovŕšení dôchodkového veku poistenca splynú. Postupom odporkyne bol navrhovateľ postihnutý 2x, a to znížením výmery predčasného dôchodku o 10% na jednej strane a nezohľadnením výkonu práce vo zvýhodnenej pracovnej kategórie formou SZČO na strane druhej, čím u neho došlo k diskriminácii, čo je neprípustné aj
čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Pre prípad, že by odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu žiadal vo veci označenej diskriminácie pripustiť dovolanie. Súčasne žiadal o priznanie náhrady trov konania v celkovej sume 643,72 Eur. Odporkyňa sa k odvolaniu vyjadrila tak, že žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 v spojení s § 250s ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V danej veci bolo medzi účastníkmi sporné či dobu od
100/19888 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 100/1988 Zb.“) nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do
zákona č. 100/1988 Zb. zohľadňoval len pri nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok, vdovský dôchodok a sirotský dôchodok. Z dôchodkového zabezpečenia sa
zákona č. 100/1988 Zb. poskytujú tieto dôchodky: starobný, invalidný, čiastočný invalidný, za výsluhu rokov, vdovský, vdovecký, sirotský, manželky, sociálny (§ 7 písm. a/. Druhom starobného dôchodku je aj pomerný starobný dôchodok (Druhá hlava, druhý diel, § 26 zákona č. 100/1988 Zb.). Pred 1. januárom 2004 teda zákon o sociálnom zabezpečení nepoznal nárok na taký druh dávky, akým je predčasný starobný dôchodok.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
2 zákona č. 461/2003 Z. z. suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok
odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená
predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich
osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zachovanie nárokov zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa týka len tých druhov dôchodkov, ktoré boli upravené v zákonnej úprave platnej pred 1. januárom 2004. Ak bol navrhovateľovi priznaný predčasný starobný dôchodok, ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na účely porovnávacieho výpočtu sumy dôchodku
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nemožno použiť. Nároky vyplývajúce zo zaradenia do zvýhodnenej I. alebo II. pracovnej kategórie
tohto ustanovenia na účely výpočtu sumy dôchodkovej dávky možno použiť len pri rozhodovaní o starobnom dôchodku, o pomernom starobnom dôchodku alebo invalidnom dôchodku (Zbierka stanovísk a rozhodnutí NS a súdov SR 4/2012, rozhodnutie č. 59). Nárok na dôchodok vo výške, ktorá nie je nižšia ako jeho výška zistená
predpisov účinných do
zákona č. 461/2003 Z. z. sa predčasný starobný dôchodok stáva starobným dôchodkom. O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná (§ 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky). Vzhľadom na uvedené si navrhovateľ musel byť vedomý toho, že v dôsledku uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok nebude tento vypočítaný aj
zákona č. 100/1988 Zb. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je dôvodná námietka dvojitého postihu a diskriminácie navrhovateľa, lebo priznaním predčasného starobného dôchodku vo výške určenej
zákona č. 461/2003 Z. z. u neho nedošlo k inému zaobchádzaniu ako u iných žiadateľov o predčasný starobný dôchodok. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ sa navrhovateľ domáhal hodnotenia zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii do
dovolanie nie je prípustné. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.