Osvedčenia o dedičstve po neb. S.V. vydaným notárom pod sp. zn. 13D/306/2008, Dnot 91/2008 dňa 18.12.2008 došlo k účelovému vyporiadaniu vlastníckych práv k pozemkom, keďže týmto mohol nastať stav, že v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku 9C/70/2005-104 bude snaha zriadiť vecné bremeno - právo prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalobcov 1, 2, pretože vlastníčka pozemkov č. XXXX/X a XXXX/X. H. F. sa nebude mať ako dostať na svoj pozemok, pretože dohodou v Osvedčení o dedičstve sa účelovo vzdala spoluvlastníckeho podielu v 1 k parcelám č. XXXX, XXXX. Zároveň stavebný úrad vydal stavebné povolenie na stavbu rodinného domu od hranice pozemku 1m, čím de facto zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov 1, 2 k dotknutému pozemku. Takýmto konaním sa zapríčinilo to, že došlo k zhoršeniu užívania celého pozemku a k zníženiu jeho hodnoty v prípade odpredaja spoluvlastníckeho podielu. Umiestnením stavby sa znížila bonita jeho užívania a to do značnej miery tienením takto postavenej stavby na susednom pozemku a zmarila sa možnosť na zriadenie vecného bremena na právo prechodu a prejazdu na parcele č. XXXX v šírke 4m, v prospech spoluvlastníčky H. F..
ich názoru stavebný úrad nepostupoval v zmysle § 137 zákona č. 50/1976 Zb., nevysporiadal sa s podanými námietkami a neprerušil konanie a tento jeho postup nepriaznivo zasiahol a ovplyvnil vedenie súdneho sporu 9C/70/2005 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti. Žalobcovia 1, 2 v závere odvolania uviedli, že
ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je princíp právnej istoty neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu. Rešpektovanie tohto princípu musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, preto majú za to, že správne orgány oboch stupňov sa dôsledne neriadili §§ 32, 33, 34, 36, 38, 40 a 46 zákona č. 50/1976 Zb., keď vydali stavebné povolenie, ktorým de facto zasiahli do vlastníckych práv žalobcov a ktorým ich poškodili. III. Ďalšia účastníčka - stavebníčka S. D. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla, že súd konanie o žalobe podanej žalobkyňou 2 zastavil v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. správne, pretože nevyčerpala riadne opravné prostriedky. S týmto korešponduje i uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 20/97 zo dňa 22.05.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie (§ 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.).
2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku, alebo že má k pozemku iné právo
1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.
1 zákona č. 50/1976 Zb. v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
1 zákona č. 50/1976 Zb. v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebné úrady vykonávajúce konanie
tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.
1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné: Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu Mesta Šamorín č. 2269/2009-003/SOcÚ zo dňa 12.08.2009 bolo vydané stavebné povolenie pre stavebníčku S. D. rod. C. na stavbu „Rodinného domu - AKTUÁL 422“ na pozemku parcele č. XXXX. Stavebníčka výpisom z listu vlastníctva č. XXX preukázala, že k pozemku parcely č. XXXX a XXXX, k.ú. C. má vlastnícke právo. V odôvodnení stavebného povolenia prvostupňový správny orgán uviedol, že umiestnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené, či ohrozené záujmy účastníkov konania. Dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu. Prvostupňový správny orgán sa tiež vysporiadal s podanými námietkami žalobcov, ako aj s námietkou týkajúcou sa vysporiadania dedičstva po S.V.. Žalobcovia podali dňa 21.09.2009 voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedli, že majú podozrenie zo spáchania trestnej činnosti pri vydaní osvedčenia o dedičstve, ktorým stavebníčka preukazovala vlastnícke právo k pozemku parcely č. XXXX a XXXX, výpisom z LV č. XXX. Stavebníčka, ako dedička po neb. S.V., ktorý vystupoval na strane žalovaného v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda, sa stane účastníčkou súdneho konania a nie je vôbec isté, či bude vlastníčkou parciel č. XXXX a XXXX v takom rozsahu, ako je uvedené na LV č. XXX. Namietali tiež povrchné vyhodnotenie ich námietky na prerušenie správneho konania až do právoplatného rozhodnutia vydaného v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda. Krajský stavebný úrad Trnava rozhodnutím č. KSÚ-OSP-00882/2009/Gi zo dňa 27.10.2009 podané odvolanie zamietol a rozhodnutie Mesta Šamorín č. 2269/2009-003/SOcÚ zo dňa 12.08.2009 potvrdil. V dôvodoch uviedol, že
výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vydaného Správou katastra Dunajská Streda sú pozemky parcely č. XXXX a XXXX, v k.ú. C. vo výlučnom vlastníctve stavebníčky S. D.. K predmetným pozemkom nie sú na liste vlastníctva uvedené žiadne ťarchy, resp. vecné bremená, z dôvodu ktorých by bola na predmetnom pozemku obmedzená výstavba. Žalovaný nenašiel dôvod, pre ktorý by musel napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť a k prebiehajúcemu súdnemu konaniu týkajúceho sa pozemkov parcely č. XXXX a XXXX, v k.ú. C., ako aj k osvedčeniu o dedičstve nie je kompetentný sa vyjadrovať. K zastaveniu konania voči žalobkyni 2, senát odvolacieho súdu poukazuje aj na rozhodnutie publikované v odbornom časopise Zo súdnej praxe č. 25/2006: „Svojich práv sa žalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu nemôže domáhať ten, kto v správnom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvej inštancie nepodal odvolanie s výnimkou prípadov, keď v odvolacom správnom konaní na základe odvolania iného účastníka došlo k zmene alebo k zrušeniu prvostupňového správneho rozhodnutia na ujmu práv žalobcu.“ Súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď konanie o žalobe podanej žalobkyňou 2 zastavil, pretože v stavebnom konaní nevyčerpala riadne opravné prostriedky a odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podala oneskorene. V odvolacom správnom konaní nedošlo k zmene alebo k zrušeniu prvostupňového správneho rozhodnutia na ujmu práv žalobkyne
1, 2 O.s.p. potvrdil. V časti výroku, ktorým prvostupňový súd priznal účastníčke S. D. náhradu trov konania pozostávajúcu z odmeny advokáta
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 604,97 €, odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že jej náhradu trov konania nepriznal. V správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania
1 O. s. p.,
ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 250k O.s.p. je osobitným ustanovením, ktoré upravuje právo na náhradu trov konania iba úspešného žalobcu a v podstate vylučuje priznanie náhrady trov konania inému i pribratému účastníkovi. Z citovaného ustanovenia explicitne vyplýva, že náhrada trov konania patrí len žalobcovi, ktorý má úspech celkom alebo sčasti. Uvedená problematika (priznanie náhrady trov konania pribratému účastníkovi) bola už predmetom konania vo viacerých veciach vedených na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2Sžp/8/2012 zo dňa 30.01.2013, sp. zn. 2Sžp/25/2011 zo dňa 30.05.2012 a pod sp. zn. 8Sžp/11/2012 zo dňa 19.03.2013, z ktorých odvolací súd vyberá nasledovné: Najvyšší súd SR v uznesení vo veci sp. zn. 8Sžp/11/2013 vyslovil právny názor, že „nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému, resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania
1 veta druhá O.s.p. by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí
1 veta druhá O.s.p. pribrať do konania, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol“. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/25/2011 konštatoval, že „(pribratý) účastník konania nie je povinný byť právne zastúpený a v prípade, ak realizuje svoje právo na právne zastúpenie v tomto postavení, je povinný náklady spojené s takýmto zastúpením znášať sám“. S poukazom na uvedenú konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolací senát zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu v časti výroku o trovách konania pribratého účastníka tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom 1, 2 a pribratej účastníčke konania právo na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.