Keďže súd v prípade neodstrániteľného nedostatku podmienky konania nemôže v konaní pokračovať a je povinný konanie zastaviť, nemôže do takto (vadne) začatého konania pristúpiť ďalší účastník (§ 92 ods. 1 O.s.p.) a nemôže ani dôjsť k zámene účastníkov (§ 92 ods. 2 O.s.p.). Tohto právneho názoru sa Najvyšší súd Slovenskej republiky pridržiava aj v súčasnosti (viď napríklad jeho rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 78/2004, ale tiež rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 92/2004, ktoré bolo publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 76/2004). V prejednávanej veci bolo preto pre účely posúdenia prípustnosti dovolania potrebné vyriešiť základnú otázku, či žalobcovia nekvalifikovaným spôsobom označili za žalovaného kvalifikovaný subjekt (toho, kto mal spôsobilosť byť účastníkom konania), alebo či kvalifikovaným spôsobom označili za žalovaného nekvalifikovaný subjekt (toho, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu odvolací súd v napadnutom potvrdzujúcom uznesení správne konštatoval, že žalobcovia úplne, presne a určito označili za žalovaného 1/ Obecný úrad L R. Správne tiež odvolací súd uviedol, že z ničoho nevyplýva, že by sa pri písomnom vyhotovovaní žaloby vyskytla chyba v písaní, alebo že by bol daný dôvod pre postup podľa § 43 O.s.p. 3 Cdo 78/2007 6 Z podanej žaloby je zrejmé presvedčenie žalobcov 1/ a 2/, že to bol práve Obecný úrad L R, kto im spôsobil majetkovú ujmu tým, že neplnil svoje zákonom stanovené povinnosti, nezabezpečil riadne odovzdanie a zameranie pozemku a že nedokázal zabezpečiť odstránenie oplotenia žalovaným 2/. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu pri vymedzení osoby žalovaného 1/ nešlo zo strany žalobcov o nekvalifikované označenie toho, kto subjektivitu má, ale o kvalifikované (presné, nezameniteľné) označenie toho, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Dovolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, že Obecný úrad nemá spôsobilosť byť účastníkom konania; v podrobnostiach pritom dovolací súd poukazuje na vecne správne dôvody, uvedené v napadnutom uznesení odvolacieho súdu. Na správnosti záveru o nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania toho, koho žalobcovia označili v žalobe za žalovaného 1/, nemôžu nič zmeniť procesné úkony, ktorými sa žalobcovia s časovým odstupom od podania žaloby dodatočne snažili vysvetliť, že v skutočnosti pod žalovaným 1/ nemali na mysli Obecný úrad L R, ale Obec L R (viď napr. ich podanie z 24. februára 2003 na č.l. 157 spisu, v ktorom „upresnili“ účastníkov). So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že súdy v prejednávanej veci žalobcom neznemožnili realizáciu procesných oprávnení, ktoré účastníkom konania priznáva Občiansky súdny poriadok, a neodňali im možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Vzhľadom na to odmietol dovolanie žalobcov podľa § 243b ods. 4 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné. V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 4 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal žalovaným náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p.
1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 17. januára 2008 3 Cdo 78/2007 7 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.