Obsah (4)

§ 10§ 211§ 250j§ 224

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžp/17/2012 Identifikačné číslo spisu: 1011201418 Dátum vydania rozhodnutia: 13.06.2013 Meno a priezvisko: CSc., JUDr. Eva Babiaková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 10ods.

2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.

§ 211a nasl.

O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. júna 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Podľa § 219 ods. l O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca mal za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Žalobca v odvolaní zopakoval argumenty, ktoré uviedol aj v podanej žalobe, s ktorými sa správne vysporiadal krajský súd, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožnil a na zdôraznenie správnosti uvádza: Odvolanie bolo podané osobou, ktorej právo na opravný prostriedok neprislúchalo a potreba formálne rozhodnúť o podanom odvolaní nemá oporu v Správnom poriadku. Správny poriadok neupravuje postup v prípade tzv. neprípustného odvolania, a teda nemožno sa domáhať vydania rozhodnutia (napríklad odmietnutia takéhoto odvolania), keďže uvedený postup by bol v rozpore so zásadou zákonnosti v zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Pokiaľ žalobca namietal, že mimo odvolacieho konania možno posúdiť len oneskorene podané odvolanie, nie však odvolanie podané neoprávnenou osobou, najvyšší súd dáva do pozornosti § 65 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý umožňuje nadriadenému správnemu orgánu preskúmať právoplatné rozhodnutie na základe vlastného alebo aj iného podnetu, pričom je zrejmé, že krajský stavebný úrad posúdil odvolanie žalovaného práve ako podnet v zmysle uvedeného ustanovenia. K námietke žalobcu týkajúcej sa totožnosti odvolateľa a orgánu, ktorý v konečnom dôsledku o námietkach rozhodoval, najvyšší súd uvádza, že žalovaný je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý sa člení na jednotlivé organizačné útvary. V zmysle čl. 4 ods. 3 a 6 ods. 1 Štatútu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ministerstvo sa organizačne člení na sekcie, sekcia sa člení na odbory alebo úrady a odbor sa môže členiť na oddelenia, pričom podrobnejšie vymedzenie úloh uvedených v odsekoch 1 a 2 č. 4 ustanovuje organizačný poriadok ministerstva. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu obce Vyšný Kubín podala sekcia stratégie, záležitostí EÚ a medzinárodných vzťahov, odbor stratégie, oddelenie programovania dopravnej infraštruktúry, avšak o odvolaní proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2011/00379/DUB zo dňa
2. marca 2011 rozhodoval odbor štátnej správy a územného plánovania. Je zrejmé, že vo veci bola rešpektovaná funkčná príslušnosť vyplývajúca z predpisu upravujúceho vnútorné pomery žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil so závermi krajského súdu, ktorý považoval žalobou napadnuté správne rozhodnutie za zákonné. Žalobca v podanom odvolaní nevzniesol žiadne námietky spôsobilé spochybniť závery krajského súdu a keďže odvolací súd nevyhľadáva za účastníka dôvody nezákonnosti, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach naň poukazuje podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

§ 250ja ods.

3 vety druhej O. s. p. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p.

§ 224ods.

2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., keď žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal a žalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.