Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7MCdo/4/2011 Identifikačné číslo spisu: 1508226314 Dátum vydania rozhodnutia: 11.04.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Deák Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012

§ 243aods.

3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 243i ods.

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods.

§ 242ods.

1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. 1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods.

§ 242ods.

1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli generálnym prokurátorom tvrdené a ich existencia v konaní o mimoriadnom dovolaní nevyšla najavo. 2. So zreteľom na už spomenutú zákonnú povinnosť (§ 243i ods.

§ 242ods.

1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj otázkou, či konanie v danej veci nie je postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou vadou konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia. V mimoriadnom dovolaní sa uvádza, že konanie v danej veci má byť postihnuté práve takouto vadou. Táto mala spočívať v tom, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania za dôvod hodný osobitného zreteľa (v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.) nesprávne považoval formálne nedostatky žiadosti o uverejnenie ospravedlnenia, hoci skutočným dôvodom zamietnutia žaloby bolo to, že žiadosť o uverejnenie odpovede s navrhovaným znením (v žalobe) žalobca v lehote podľa § 8 ods. 2 tlačového zákona žalovanej nedoručil a preto právo na uverejnenie odpovede v požadovanom znení (v znení žalobného petitu) zaniklo; ďalej v tom, že odvolací súd prihliadal pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania na dôvod späťvzatia odvolania žalobcom, i keď tento dôvod z obsahu úkonu ani zo spisu nevyplýva. Prvá z uvádzaných situácii, ktorá sa dotýka správnosti a úplnosti súdom formulovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., podľa názoru dovolacieho súdu nie je spôsobilá založiť vadu konania, na ktorú dopadá § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Pokiaľ súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri svojich úvahách dospel k záveru o splnení podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. zohľadňujúc len niektorú z okolností prejednávanej veci a na ďalšie súvislosti (podľa dovolateľa podstatnejšie) neprihliadal, neporušil tým žiadny procesný postup, i keby sa neskôr ukázalo, že tento záver nie je správny. Dôvodnosť tejto námietky by mohla obstáť len v prípade, ak by súd vychádzal a prihliadal na také okolnosti, ktoré zjavne z prejednávanej veci nevyplývajú alebo s ňou vôbec nesúvisia. Nezohľadnenie podstatnej okolnosti - významnej z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania - znamená však nedostatok právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ ide o posúdenie dôvodov späťvzatia odvolania v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., možno prisvedčiť dovolateľovi, že konanie trpí vadou, na ktorú dopadá § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Vychádzajúc z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z

1. apríla 2010 (č.l. 80-81spisu) možno zistiť len to, že žalobca vzal späť odvolanie proti rozsudku. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu namietal, že iba v dôsledku administratívnej chyby súd do zápisnice nezachytil dôvody späťvzatia odvolania. Pokiaľ však nedošlo k doplneniu alebo k zmene zápisnice (§ 40 ods. 3 O.s.p.), nie je možné vychádzať z toho, čo v zápisnici podľa žalobcu uvedené malo byť, ale iba z toho, čo v nej uvedené je. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo skutkového zistenia (významného z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p.), ktoré ale z obsahu spisu nevyplýva (t.j. ktoré v spise vôbec nie je), konanie je zaťažené vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. je daný.
2. K námietke v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov prvostupňového konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V mimoriadnom dovolaní sa v podstate uvádza, že odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania nesprávne aplikoval správnu právnu normu. Z obsahu odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že tento v prípade rozhodovania o náhrade trov odvolacieho konania aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 prvú vetu v spojení s § 150 a § 224 ods. 1 O.s.p., keď vychádzal z procesného zavinenia žalobcu na zastavení odvolacieho konania (pre jeho späťvzatie) za súčasného naplnenia podmienok v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., preto žalovanej nepriznal náhradu požadovaných trov. Splnenie podmienok v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd videl v okolnostiach prípadu, čo považoval za rozhodujúce, keď vzal na zreteľ existenciu faktického zásahu do žalobcových práv, pomerne krátku účinnosť platnej právnej úpravy, nedostatok súdno-aplikačných skúseností s novozavedeným inštitútom (právom na odpoveď). Ďalej prihliadol na správanie žalobcu v odvolacom konaní a zhodnotil dopad nepriznania trov konania na majetkové a sociálne pomery oboch účastníkov konania. Dovolateľ napáda rozhodnutie súdu o trovách odvolacieho konania argumentujúc absenciou skutočných (faktických) dôvodov hodných osobitného zreteľa i absenciou výnimočnosti situácie, ktorá by odôvodňovala aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. Takúto argumentáciu dovolateľa dovolací súd považuje za spôsobilú spochybniť závery odvolacieho súdu, ktoré ho viedli k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. s pozitívnym výsledkom. Ak vzal žalobca späť odvolanie (či už bez uvedenia dôvodu, alebo na základe vlastného uváženia), potom možno prisvedčiť záveru odvolacieho súdu v tom, že procesnú zodpovednosť pri náhrade trov konania v súvislosti so zastavením odvolacieho konania nesie žalobca (§ 146 ods. 2 prvá veta v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). Vlastná pohnútka (motív) ako dôvod späťvzatia nemá vplyv na zbavenie sa procesnej zodpovednosti, pretože je (len) výsledkom vnútornej myšlienkovej úvahy toho subjektu, ktorý úkon späťvzatia realizuje. Vyjadrenie žalobcovej pohnútky, ktorá ho viedla k úkonu späťvzatia odvolania - „z dôvodu uplynutia času od uverejnenia sporného článku“ (porovnaj vyjadrenie žalobcu k mimoriadnemu dovolaniu z
3. mája 2001) - nie je okolnosťou ani správaním, ktoré by bolo možné pričítať žalovanej strane v zmysle § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. a preto v takomto prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 prvú vetu O.s.p. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Citované ustanovenie zakladá moderačné právo súdu - zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Pravda musí ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane oboch účastníkov). Predmetné ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ustanovenia § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej sa javí byť nespravodlivým, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo by mal dostať náhradu trov konania so zreteľom na zásadu zodpovednosti za zavinenie zakotvenú v § 146 ods. 2 prvej vete O.s.p., čo je daný prípad, by znášal svoje náklady, sa môže považovať za spravodlivé najmä so zreteľom na existenciu okolností viažucich sa k správaniu sa účastníkov v priebehu sporu, k okolnostiam alebo bránenia práva a podobne. Pôvodné znenie tohto moderačného ustanovenia, ktoré obsahovalo iba terajšiu prvú vetu ustanovenia, bolo s účinnosťou od
4. októbra 2008 (zákon č. 384/2008 Z.z.) doplnené o ďalšiu vetu, podľa ktorej súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ide o nové ustanovenie, ktorým sa má dosiahnuť motivácia účastníka k tomu, aby rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, pokiaľ ich mohol uplatniť, predkladal už na úvod konania. Ustanovenie rozširuje prvky, ktoré majú účastníkov viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela účinná od
5. októbra 2008 tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k porušeniu práva, uplatneniu a bráneniu práva na súde, postojov účastníkov v priebehu konania a podobne. Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné pripomenúť, že kritéria uvádzané v druhej vete ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. sa využijú predovšetkým tam, kde aplikácii tohto ustanovenia predchádza vecné prerokovanie sporu, čo je spravidla spojené s rozhodovaním o náhrade trov v sporovom konaní v súvislosti s ustanovením § 142 O.s.p. (zásada úspešnosti v konaní). V prejednávanej veci však o takýto prípad nejde - aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. je totiž spojená s § 146 ods. 2 prvou vetou O.s.p., teda procesnou situáciou, kedy došlo k zastaveniu konania o odvolaní v dôsledku jeho späťvzatia. Výnimočnosť takejto situácie - zastavenie konania - predznamenáva, že súd nemá podklad, aby hodnotil spor z vecného hľadiska (z hľadiska úspechu, či neúspechu v konaní, prípadne aktivity účastníkov pri dokazovaní a podobne), pretože k takýmto záverom mu chýbajú poznatky, ku ktorým môže dospieť len v rámci riadneho procesného postupu v zavŕšenom meritórnom rozhodnutí. Uvedené však zásadným spôsobom ovplyvňuje úvahy súdu pri aplikácii § 150 O.s.p., teda rámec splnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tie sa totiž zo skúmaných hľadísk (z hľadísk uvedených v § 150 O.s.p.) prioritne viažu k etape (štádiu) konania a jeho výsledku (v tomto prípade s okolnosťami vedúcimi k zastaveniu odvolacieho konania). Podstata odvolacím súdom zohľadnených dôvodov hodných osobitného zreteľa (výnimočné okolnosti prípadu) v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. bola zameraná na konštatáciu žalobcovho formálneho neúspechu v spore. Takto ponímané okolnosti ale nesúvisia s procesnou situáciou v príslušnom štádiu súdneho konania (zastavením odvolacieho konania), v ktorom došlo k vzniku trov, o ktorých rozhodoval odvolací súd. Späťvzatím odvolania zamietavé rozhodnutie súdu prvého stupňa vrátane trov prvostupňového konania sa stalo právoplatným, teda vznikol právny stav, ako keby k podaniu odvolania nedošlo (§ 207, § 222 ods. 1 O.s.p.). Podľa názoru dovolacieho súdu okolnosti uvádzané odvolacím súdom preto nie je možné v tomto prípade považovať za významné z hľadiska ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Správanie sa žalobcu v odvolacom konaní [snaha o zmierne vyriešenie sporu a cieľ skončiť súdne konanie (späťvzatím odvolania) pre oslabenie účinkov označeného zásahu do žalobcových práv z temporálneho aspektu] nie je tiež možné považovať za osobitné (výnimočné) dôvody pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd - vychádzajúc z uvedených osobitostí preskúmavanej právnej veci -dospel k záveru, že odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania nesprávne aplikoval ustanovenie §150 ods. 1 O.s.p. Generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesením podľa § 243b ods. 1, 2, 4 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil uznesenie odvolacieho súdu v časti o náhrade trov odvolacieho konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
6. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.