1 písm. b/ a c/ O.s.p. z dôvodu inej vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z dôvodu nesprávneho posúdenia veci mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol obe uvedené rozhodnutia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v danom prípade zo zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia spoločnosti E. z
2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné. V konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolateľ žiadnu z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. nenamietal a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. V mimoriadnom dovolaní sa ako dovolací dôvod uvádza iná vada, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.), a že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ ide o právne posúdenie, týmto je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). V prejednávanej veci s ohľadom na dôvody mimoriadneho dovolania bolo potrebné riešiť otázku, či v prípade, keď povinný, ktorý bol predĺženou právnickou osobou, bol po skončení likvidácie a rozhodnutí príslušného orgánu spoločnosti o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka vymazaný z obchodného registra, mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (kedy niet zákonného podkladu pre rozhodnutie, aby trovy exekúcie znášal oprávnený) alebo z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie (kedy trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku znáša oprávnený). Generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní dôvodí, že súd (po náležitom zistení dôvodu výmazu povinného z obchodného registra) mal pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, pretože tu nebol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, ale podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa názoru dovolacieho súdu generálny prokurátor Slovenskej republiky tak robí opodstatnene. Nie je sporné, že ak v priebehu exekúcie súd zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa názoru dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, po rozhodnutí príslušného orgánu predĺženej obchodnej spoločnosti o jej zrušení. Zániku povinného a strate jeho právnej spôsobilosti totiž predchádza zistenie (po skončení likvidácie) jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takom prípade znáša trovy exekúcie oprávnený podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp.zn. 4 M Cdo 14/2006, uznesenie z 24. novembra 2011 sp.zn. 3 M Cdo 10/2011, uznesenie z 30. apríla 2012 sp.zn. 6 M Cdo 7/2012). Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 O.s.p.
2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.