Obsah (4)

§ 250j§ 64§ 250l§ 250k

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sž/6/2011 Identifikačné číslo spisu: 9011010039 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012

§ 250jods.

5 O.s.p. a § 250j ods. 2 O.s.p. zmenená na nižšiu sumu. Považovala teda napadnuté rozhodnutie odporkyne za nepreskúmateľné z dôvodu absencie vlastnej správnej úvahy v časti uloženej finančnej sankcie. 3./ námietka aplikácie rôznych právnych noriem Navrhovateľka namietala, že napadnuté rozhodnutie sa vo výrokovej časti opiera o ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z. platného a účinného v čase porušenia právnej povinnosti, teda 23.3.2009, avšak v odôvodnení a v poučení sa opiera o ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z. platného a účinného v čase vydania predmetného rozhodnutia, teda po 15.12.

1. Nie je teda zrejmé a jasné, ktorú právnu normu správny orgán aplikoval, či právnu normu účinnú v čase údajného porušenia právnej povinnosti, teda platnú do 15.12.2009 alebo právnu normu platnú a účinnú v čase vydania rozhodnutia, teda platnú od 15.12.
2. Navrhovateľka z tohto dôvodu považovala celé rozhodnutie za zmätočné a nepreskúmateľné. Na základe uvedených argumentov a dôkazov navrhovateľka navrhla, aby najvyšší súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň uviedla, že v prípade úspechu v konaní si bude uplatňovať trovy konania, ktorých výška bude vyčíslená dodatočne. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla k jednotlivým námietkam navrhovateľky nasledovné: I. námietka dôvodnosti správnej úvahy odporkyne v časti definície „skrytej reklamy“ a „vlastnej propagácie“ Ohľadne tejto námietky odporkyňa pripustila, že prezentované informácie mali z časti aj informačný, resp. spravodajský charakter, avšak jej úlohou bolo posúdiť, či propagačný charakter týchto informácií prevažoval nad charakterom informačným (spravodajským), a s touto úlohou sa v napadnutom rozhodnutí (viď. str. 7-8 rozhodnutia) podrobne vysporiadala. Zdôraznila, že predmetné informácie vzhľadom na svoju stručnosť predstavovali len akési uvedenie toho, čo bude predmetom uvedených reportáží (možno ich označiť ako tzv. headlines), pričom však o ich podstate vôbec neinformovali a vo všetkých troch prípadoch sa tieto informácie zameriavali prevažne na skutočnosť, že tieto témy budú podrobnejšie analyzované v programe Paľba ako na samotnú spravodajskú podstatu týchto informácií. To znamená, že ich spravodajská informačná hodnota bola úplne minimálna a vo svojej podstate len odkazovali na program Paľba, ktorý o uvedených témach bude podrobne informovať a je teda zrejmé, že navádzali diváka na to, aby si program Paľba pozrel, čo nepochybne znamená, že mali charakter tzv. vlastnej propagácie. Odporkyňa zdôraznila, že propagačný účel informovať o vlastnom programe jasne prevažoval nad „spravodajským“ charakterom, ktorý bol úplne marginálny. Čo sa týka argumentu navrhovateľky ohľadne absencie prostriedkov z reklamnej praxe, odporkyňa uviedla, že pri skrytej mediálnej komerčnej komunikácii je ich použitie prakticky vylúčené, a to z dôvodu, že podstatou skrytej mediálnej komerčnej komunikácie je skutočnosť, že divákovi sú propagačné informácie podsúvané skrytou, nenátlakovou formou, pričom sú „zaobalené“ v rámci kontextu programu. Preto ak by uvedený príspevok takéto reklamné techniky obsahoval, nejednalo by sa už o skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu, ale o klasickú reklamu. Z tohto dôvodu považovala odporkyňa uvedený argument za bezpredmetný. Odporkyňa uviedla, že jej závery v napadnutom rozhodnutí sú riadne zdôvodnené, logicky vyplývajú z jej argumentácie v ňom uvedenej a je zabezpečená jeho zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť, pričom správnu úvahu použila len v prípadoch, v ktorých to vyplýva z formulácií obsiahnutých v zákone, teda v prípadoch, kde zákon používa pojmy bez uvedenia legálnej definície, pri ukladaní výšky pokuty a pri hodnotení naplnenia kritérií skrytej reklamy, pri ktorých to predpokladá zákon. Odporkyňa uviedla, že v súlade so zákonnou formuláciou § 32 ods. 13 zákona č. 308/2000 Z. z. (z ktorej je zrejmé, že úlohou odporkyne nebolo preukazovať, že diváci boli uvedení do omylu, ale len spôsobilosť odvysielanej informácie uviesť ich do omylu) preukázala možnosť uvedenia divákov do omylu o podstate informácie. Uviedla tiež, že v rámci správneho konania na základe analýzy skutkového stavu dospela správnou úvahou k záveru, že odvysielaným obsahom došlo k naplneniu skutkovej podstaty skrytej reklamy bez ohľadu na námietky uvádzané sťažovateľom v sťažnosti. Odporkyňa nespochybnila, že predmetný príspevok vychádzal z princípov a zásad žurnalistiky. Uviedla, že napadnutý komunikát skúmala z hľadiska naplnenia jednotlivých kritérií skrytej reklamy a dospela k záveru, že došlo ku kumulatívnemu naplneniu týchto kritérií. Tvrdenie navrhovateľky, že príspevok zásadným spôsobom nereklamoval niečo nové, prevratné, je z hľadiska naplnenia kritérií skrytej reklamy bezpredmetné, pretože v zmysle definície uvedeného inštitútu je rozhodujúce, že odvysielané informácie plnili reklamný účel a teda propagovali následne odvysielaný program. Uviedla tiež, že s námietkami navrhovateľky sa v odôvodnení rozhodnutia podrobne vysporiadala a v rámci správnej úvahy posudzovala v predmetnom príspevku odvysielané informácie z hľadiska ich obsahu, spôsobu a formy spracovania, t.j. či tieto informácie boli slovnou alebo obrazovou informáciou odvysielanou v rámci programu, ktorá by bola navrhovateľkou zámerne využitá na reklamný účel a teda propagáciu avizovaného programu, čím by mohol byť respondent uvedený do omylu a dospela k záveru, že v hore uvedenom príspevku boli naplnené všetky kritériá pre posudzovanie skrytej reklamy, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 32 ods. 12 zák. č. 308/2000 Z. z.. II. námietka dôvodnosti výšky a odôvodenia výšky finančnej sankcie Odporkyňa uviedla, že o výške pokuty rozhodovala v rámci zákonom zverenej správnej úvahy a vysporiadala sa s taxatívne vymenovanými kritériami pre určenie výšky uvedenými v § 64 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z. z., pričom vlastnú správnu úvahu na základe ktorej dospela k záveru, že uložená sankcia zodpovedá porušeniu právnej povinnosti uviedla a zdôvodnila. Vychádzala pritom z konkrétnych okolností tohto prípadu, pričom svoje závery uviedla v odôvodnení, preto nesúhlasila s tvrdením navrhovateľky, že udeľuje pokuty bez logického uváženia. III. námietka aplikácie rozličných právnych noriem Odporkyňa uviedla, že v napadnutom rozhodnutí v dvoch prípadoch citovala ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia (teda po 15.12.2009), a to v prípadoch § 64 ods. 7 a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z.. V prípade § 64 ods. 7 sa jedná o ustanovenie, ktoré určuje odporkyni ďalší postup v prípade, ak NS SR zruší jej rozhodnutie a vráti vec na nové konanie (tak ako v tomto prípade) a je teda zrejmé, že toto ustanovenie sa v žiadnom prípade netýka posudzovania, či navrhovateľ porušil predmetnú povinnosť alebo príp. uloženia sankcie. Z povahy a účelu tohto ustanovenia je zrejmé, že v zmysle logiky a procesných zásad správneho konania je odporkyňa povinná postupovať podľa ustanovenia účinného v čase, keď bol predmetný zrušujúci rozsudok NS SR odporkyni doručený. Odporkyňa zdôraznila, že je presvedčená, že postupovaním a citovaním ustanovenia § 64 ods. 7 zákona č. 308/2000 Z. z. účinného v čase, keď bol predmetný rozsudok doručený (po 15.12.2009) postupovala správne a v zmysle zákona č. 71/1967 Zb.. Odporkyňa ohľadne ustanovenia § 64 ods. 6 zák. č. 308/2000 Z. z. uviedla, že ide o osobitné ustanovenie, ktoré určuje špecifický postup pre podanie opravného prostriedku voči rozhodnutiu vydanému na základe zákona č. 308/2000 Z. z., ktorým je účastníkovi konania udelená pokuta. Obdobne ako v predchádzajúcom prípade vyjadrila odporkyňa presvedčenie, že vzhľadom na špecifický účel tohto ustanovenia je povinná poučiť účastníka konania v zmysle ustanovenia účinného v čase vydania rozhodnutia (v tomto prípade teda ustanovenia účinného po 15.12.2009), pričom mala za to, že poučenie účastníka konania v zmysle neúčinného zákonného ustanovenia je v priamom rozpore s účelom § 47 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb.. V prípade ustanovenia § 64 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z. z. odporkyňa v napadnutom rozhodnutí uviedla jeho znenie účinné ku dňu 23.3.2009 v zhode s právnym názorom NS SR vysloveným vo svojom zrušujúcom rozsudku sp.zn. 3Sž/18/2010 z 9.11.2010, čo je možné empiricky overiť preskúmaním rovnopisu originálu napadnutého rozhodnutia, ktorý je súčasťou administratívneho spisu v danej veci. Z tohto dôvodu odporkyňa považovala argument navrhovateľky o „nesprávnej a rôznorodej aplikácii právnych noriem“ za účelový. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporkyňa uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov, výška pokuty bola tiež plne odôvodnená, v predmetnom konaní sa riadne vysporiadala s argumentmi navrhovateľky, napadnuté rozhodnutie nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť, a preto navrhla, aby NS SR napadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/03/2011 z 11.1.2011 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

§ 64ods.

5 zák. č. 308/2000 Z. z.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v rozsahu námietok navrhovateľky obsiahnutých v podanom opravnom prostriedku a po prejednaní veci na ústnom pojednávaní (§ 250q ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že podané odvolanie je čiastočne opodstatnené. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250i ods. 2 O.s.p.

§ 250lods.

2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Citované ustanovenie § 250i ods. 2 O.s.p. je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom a ak pritom zistí skutkové či (procesne) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Úlohou najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a hore označeného rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 12 zák. č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 23. marca 2009 o cca 19.20 hod. odvysielala v rámci programu Dnes informácie o pripravovanom programe Paľba, ktoré naplnili definíciu skrytej reklamy podľa ustanovenia § 32 ods. 13 zák. č. 308/2000 Z. z., za čo jej uložila v súlade s § 64 ods. 1 písm.

1. d)zák. č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu, určenú podľa ustanovenia § 67 ods. 5 písm.
2. a)zák. č. 308/2000 Z. z. vo výške 10.000 €. Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že v prejednávanej veci skutkový stav sporný nebol. Navrhovateľka v správnom konaní ani v konaní pred súdom nepoprela odvysielanie hore uvedeného príspevku, ani jeho obsah a znenie. Úlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním tohto programu porušila zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v rozhodnutí a či teda sankcia bola uložená v súlade so zákonom. Podľa § 32 ods. 12 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení účinnom k 14.12.2009 vysielanie skrytej reklamy a skrytého telenákupu sa zakazuje. Skrytú reklamu definovalo ustanovenie § 32 ods. 13 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení účinnom k 14.12.2009 ako "slovnú alebo obrazovú informáciu o tovare, službe, obchodnom mene, ochrannej známke, prípadne o činnostiach výrobcu tovarov alebo poskytovateľa služieb v programe, ak vysielateľ túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na reklamné účely, čím môže uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu.“ Pod pojmom "skrytá reklama" je myslená reklama, ktorá tvorí súčasť vysielania alebo časť článku v novinách, časopisoch, bez toho, aby bola presne oddelená od celkového vysielania či obsahu článku. V posudzovanej veci aj podľa názoru senátu najvyššieho súdu, zo strany navrhovateľky dňa 23.3.2009 odvysielaním informácie o pripravovanom programe Paľba v rámci programu Dnes, došlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých kritérií skrytej reklamy v zmysle § 32 ods. 13 zák. č. 308/2000 Z. z.. Za stavu, keď odvysielané informácie v rámci programu Dnes o pripravovanom programe Paľba, naplnili definíciu skrytej reklamy podľa ustanovenia § 32 ods. 13 zák. č. 308/2000 Z. z., boli splnené zákonné podmienky odôvodňujúce sankčný postih navrhovateľky. Vzhľadom na túto skutočnosť námietky navrhovateľky v tomto smere považoval senát najvyššieho súdu za neopodstatnené. Informácie o pripravovanom programe jednoznačne plnili reklamný účel tým, že propagovali následne odvysielaný uvedený program. Podľa ust. § 64 ods. 1 písm.
3. a)zák. č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada uloží pokutu. Podľa ust. § 67 ods. 5 písm.
4. a)cit. zákona, rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 3.319 € do 165.969 €, ak porušil podmienky na vysielanie reklám a telenákupu. Podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd o sankcionovaní za akékoľvek trestné obvinenie (za ktoré sa považuje aj sankcionovanie v ktorejkoľvek oblasti verejného práva), má súd konať v plnej jurisdikcii. S poukazom na ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p. ak súd na základe vykonaného dokazovania (na podklade administratívneho a súdneho spisu) dospel k záveru, že o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán, môže rozhodnúť o uložení sankcie sám. Súd dospel k záveru, že skutkový stav v predmetnej veci bol dostatočne zistený a samotné právne posúdenie veci čo do kvalifikácie sankcionovaného konania bolo materiálne správne. Ako dôvodnú však najvyšší súd posúdil námietku navrhovateľky týkajúcu sa výšky uloženej pokuty. Rada síce pri odôvodnení jej výšky vychádzala zo zákonných kritérií, keďže pri ukladaní zvažovala závažnosť správneho deliktu, rozsah a dosah vysielania, mieru zavinenia, ako aj následky porušenia povinnosti, avšak podľa názoru senátu najvyššieho súdu bolo potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že predmetom preskúmavania bolo v poradí už tretie rozhodnutie vydané odporkyňou na základe porušenia povinnosti navrhovateľkou dňa 23.3.2009, keďže jej predchádzajúce rozhodnutia boli najvyšším súdom zrušené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prihliadnuc na obsah napadnutého rozhodnutia dospel senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k záveru, že rozhodnutie odporkyne je potrebné zmeniť v časti výšky uloženej sankcie (pokuty vo výške 10.000 €) tak, že uloží navrhovateľke sankciu - pokutu v polovičnej výške. Zmenená výška pokuty zodpovedá charakteru a závažnosti porušenej povinnosti, pričom zohľadňuje aj skutočnosť, že od porušenia povinnosti navrhovateľkou uplynula už značná doba (3 roky), v dôsledku čoho spoločenská nebezpečnosť jej konania bola minimalizovaná. Vo zvyšnej časti rozhodnutie odporkyne potvrdil (§ 250q ods. 2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p.

§ 250kods.

1 O.s.p. tak, že nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania (§ 250k ods. l O.s.p.), keďže nemala vo veci plný úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.