2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom znení (ďalej len „O. s. p.“), z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O. s. p v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Rozsudkom tiež zaviazal odporcu, aby zaplatil navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 385,79 Eur. Proti rozsudku krajského súdu podal odporca včas odvolanie vo veci samej a proti výroku o náhrade trov konania a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu potvrdí a zaviaže navrhovateľa k úhrade trov konania. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie krajského súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne bolo aj poučenie, uvedené v rozsudku, ktorým krajský súd odňal odporcovi právo na podanie odvolania vo veci samej.
názoru odporcu bolo zrušenie rozhodnutia č. 2010/00619/R-16/Dr.Oz zo dňa 09.11.2010 nedôvodné. Odporca postupoval v procesnom konaní a pri hodnotení dôkazov
správneho poriadku a pri priznaní vlastníckeho práva oprávnenej osobe postupoval
zákona č. 503/2003 Z.z. a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vo veci priznania náhrady trov navrhovateľovi namietal odporca účelovosť ich priznania. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril podaním zo dňa 02.11.2011, v ktorom uviedol, že trovy konania vypočítal v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a že krajský súd rozhodol vo veci správne. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že proti rozhodnutiu krajského súdu odvolanie nie je prípustné, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1Sžr/130/2011 a 1Sžr/143/2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie odporcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. odmietnuť.
4 veta prvá a druhá O. s. p. súd uvedie vo výroku rozsudku ustanovenie,
ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, pričom na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku. Z výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/32/2010-71 zo dňa 10.08.2011, v spojení s opravným uznesením č. k. 3Sp/32/2010-92 zo dňa 20.04.2012, odvolací súd zistil, že krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu č. 2010/00619/R-16/Dr.Oz zo dňa 09.11.2010
2 O. s. p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. c),
1 veta druhá O. s. p. je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti.
s. p. je proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b).
1 písm. c) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Skutočnosť, že súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie odporcu
2 písm. c),
p. nie je prípustné - ani do merita veci, ani voči trovám konania. Na uvedený záver nemá vplyv ani nesprávne poučenie, uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvého stupňa, o prípustnosti odvolania v časti o náhrade trov konania, lebo takéto nesprávne poučenie nezakladá právo na jeho uplatnenie. Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa 14. septembra 2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú O. s. p. uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok (teda aj odvolanie proti výroku o náhrade trov konania) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/32/2010-71 zo dňa 10.08.2011, v spojení s opravným uznesením č. k. 3Sp/32/2010-92 zo dňa 20.04.2012, odmietnuť
1 písm. c) O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 250s veta druhá O. s. p. ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a analogicky
1 písm. c) O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.