Obsah (4)

§ 243i§ 242§ 224§ 151

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1MCdo/5/2010 Identifikačné číslo spisu: 1107224828 Dátum vydania rozhodnutia: 28.06.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 243iods.

2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné. I v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady dovolací súd nezistil; naostatok dovolateľ takéto vady konania a rozhodnutia okresného súdu v dovolaní ani nevytýkal. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd pristúpil ku skúmaniu opodstatnenosti dôvodov, na ktorých dovolateľ založil svoj mimoriadny opravný prostriedok a dospel k záveru, že obsah jeho mimoriadneho dovolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia. Ťažisko argumentácie dovolateľa v podstate spočíva v tvrdení, že záver okresného a krajského súdu, že pracovný pomer žalobcu stále trval a žalovaný mu neprideľovaním práce vytvoril prekážku v práci podľa § 130 Zákonníka práce je v rozpore s § 162 zákona o štátnej službe s použitím § 64 a § 242 Zákonníka práce, pretože list žalovaného z 11.6.2002 bolo treba podľa obsahu posúdiť ako skončenie pracovného pomeru a žalobca mohol v prekluzívnej lehote dvoch mesiacov na súde poprieť platnosť tohto právneho úkonu, teda do 1.12.2002, čo žalobca neurobil, preto nastúpila zákonná domnienka, že pracovný pomer bol skončený riadne. Tento záver dovolateľa nie je správny. Podľa § 161 ods.1 zákona o štátnej službe pracovný pomer zamestnanca sa skončí najneskôr do šiestich mesiacov od 1. apríla 2002, ak

1. a)nepožiada o prijatie do dočasnej štátnej služby,
2. b)nepožiada o prijatie do prípravnej štátnej služby,
3. c)nespĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm.
4. a)až h),
5. d)odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou alebo ak nepríde na zloženie sľubu bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu alebo
6. e)do 30. apríla 2002 dovŕšil vek 65 rokov. Uvedené ustanovenie Zákona o štátnej službe upravuje skončenie pracovného pomeru zamestnancov, ktorí nesplnili podmienky uvedené v písm. a/ až e/. Pracovný pomer týchto zamestnancov sa skončil zo zákona najneskôr 1.10.2002. Pracovný pomer zamestnanca, ktorému nevznikol štátnozamestnanecký pomer podľa zákona o štátnej službe, sa spravoval predpismi platnými do 31. marca 2002 (§ 162 zákona o štátnej službe), teda zákonom č. 65/1965Zb. v znení do 31.3.2002 , ďalej Zákonník práce. To znamená, že pracovný pomer týchto zamestnancov sa mohol skončiť len niektorým zo spôsobov uvedených v § 42 ods.1 Zákonníka práce, teda výpoveďou, dohodou, resp. okamžitým zrušením. Ak malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru zamestnanca na základe jednostranného právneho úkonu zamestnávateľa, mohlo sa tak stať iba výpoveďou alebo okamžitým zrušením. Zo zrušovacieho prejavu zamestnávateľa musí byť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu (§ 240 ods. 3 Zákonníka práce) dostatočne zrejmé, ktorý z výpovedných dôvodov zamestnávateľ vo výpovedi uplatnil a z čoho vyvodzuje, že tu tento zákonný dôvod je a čo bude teda predmetom dokazovania v prípadnom spore o neplatnosť výpovede. Ak prejav vôle zamestnávateľa tieto podmienky nespĺňa, v takomto prípade nemôžu nastať účinky vyplývajúce z ustanovenia § 64 Zákonníka práce o domnienke (fikcii) skončenia pracovného pomeru, ak neplatnosť jeho rozviazania nebola uplatnená v stanovenej lehote, pretože toto ustanovenie predpokladá uplatnenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru právnym úkonom (výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe, dohodou), ktorý sa stal. Neplatným môže byť totiž len jestvujúci právny úkon. Prípadné nesprávne uplatnenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý sa nikdy nestal, a rozhodnutie alebo aj nerozhodnutie o takomto návrhu; nemá preto vplyv na posúdenie nárokov z trvajúceho pracovného pomeru.(napr. rozsudok NSSR 5Cdo 36/2000). V danom prípade žalovaný oznámil žalobcovi listom z 11.6.2002, že nevyhovuje jeho žiadosti z 23.4.2002 o prijatie do štátnej služby z dôvodu, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a zároveň mu oznámil, že pracovný pomer končí v zmysle zákona o štátnej službe (§ 161 ods.1 písm.c/ ) dňom 28.6.2002.Tento jednostranný prejav vôle žalovaného neobsahuje skutkové vymedzenie, z ktorého by bolo zrejmé identifikovať niektorý z taxatívna stanovených výpovedných dôvodov (§46 ods.1, resp. § 53 ods.1 Zákonníka práce), preto nenastala ani fikcia skončenia pracovného pomeru, pre neuplatnenie neplatnosti tohto právneho úkonu žalobcom na súde podľa § 64 Zákonníka práce. Dovolací súd za nedôvodnú považuje aj námietku dovolateľa, týkajúcu sa včasnosti podania návrhu na určenie, že žalobca spĺňa predpoklady na výkon štátnej funkcie. Zo žiadneho ustanovenia zákona o štátnej službe, ani iného predpisu nevyplýva, že by podania takejto žaloby bolo obmedzené lehotou. Z týchto dôvodov dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zamietol podľa § 243b ods. 1, časť vety pred bodkočiarkou O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p. V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 151ods.

1 O.s.p.) a tieto aj vyčíslil. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu z 14. júna 2010 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 526,13 €, čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, t.j. 7,21 €, predstavuje spolu 533,34 €. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.