2 písm. b/, § 62 ods. 1 písm. c/ a § 3 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) rozhodlo, že nezapisuje žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že skúmaním podmienok konania dospel k záveru, že rozhodnutie Predsedníctva SAK, ktoré žalobca žiadal preskúmať, nie je rozhodnutím právoplatným a zákon o advokácii výslovne neuvádza, že proti takémuto rozhodnutiu je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd. Krajský súd poukázal na to, že v prípade nezapísania fyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov zákon o advokácii v § 63 ods. 2 neodkazuje na ustanovenie § 11 tohto zákona, preto rozhodnutie Predsedníctva SAK o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov nemožno preskúmať ani
druhej ani
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Krajský súd ďalej odkázal na § 69 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii a § 2 ods. 2 písm. c/ Organizačného poriadku Slovenskej advokátskej komory z
názoru žalovanej bez takejto výslovnej úpravy nemožno vyvodiť, že Konferencia advokátov je odvolacím orgánom voči rozhodnutiam Predsedníctva SAK o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov. Poukázala na počet zapísaných advokátov v komore, ktorých by bolo potrebné zvolať, ak by mala Konferencia advokátov rozhodovať o odvolaní voči rozhodnutiu Predsedníctva SAK. Ani zákon o advokácii, ani Organizačný poriadok a ani Rokovací poriadok neobsahujú žiadnu úpravu postavenia Konferencie advokátov ako odvolacieho orgánu v predmetnej veci. Žalovaná poukázala tiež na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Sžo/20/2012 z 28. septembra 2012. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca súhlasiac s jej stanoviskom, že Konferencia advokátov nie je odvolacím orgánom voči rozhodnutiu Predsedníctva SAK o nezapísaní do zoznamu advokátskych koncipientov a toto rozhodnutie je konečné a právoplatné, podliehajúce súdnemu prieskumu
druhej hlavy piatej časti OSP. Najvyšší sud Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 212 a nasl. OSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej je potrebné priznať úspech. Predmetom preskúmavania v tomto konaní je rozhodnutie Predsedníctva SAK o nezapísaní žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov. Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením zastavil konanie z dôvodu, že nie je príslušný vo veci rozhodnúť a vec má byť postúpená na rozhodnutie Konferencii advokátov. V prejednávanej veci je teda spornou otázka, či rozhodnutie Predsedníctva SAK o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov podlieha preskúmaniu súdom, buď v režime druhej hlavy (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) alebo tretej hlavy (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) piatej časti OSP, alebo či proti rozhodnutiu Predsedníctva SAK o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje Konferencia advokátov ako odvolací orgán.
7 Občianskeho súdneho poriadku ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. Vo veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 5Sžo/20/2012 išlo o obdobnú vec ako je predmetom konania vedeného pod sp. zn. 2Sžo/30/2012. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie Predsedníctva SAK o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov, pričom predmetom odvolacieho konania pred najvyšším súdom bolo rozhodnutie Krajského súdu v Žiline o zastavení konania a postúpení veci na rozhodnutie Konferencii advokátov SAK. Na rozdiel od prejednávanej veci vedenej pod sp. zn. 2Sžo/30/2012, v ktorej osoba, ktorú Predsedníctvo SAK nezapísalo do zoznamu advokátskych koncipientov, podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu
druhej hlavy piatej časti OSP, v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. 5Sžo/20/2012 fyzická osoba nezapísaná do zoznamu advokátskych koncipientov podala proti rozhodnutiu Predsedníctva SAK opravný prostriedok
tretej hlavy piatej časti OSP. Táto rozdielnosť v oboch konaniach vedených pred najvyšším súdom však nič nemení na tom, že sporná otázka, o ktorej je potrebné v tomto odvolacom konaní rozhodnúť, je v oboch konaniach rovnaká, tak ako je rovnaký aj výsledok oboch konaní. Najvyšší súd preto poukazuje na dôvody uvedené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/20/2012 z 28. septembra 2012, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a zároveň v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7 OSP uvádza text jeho odôvodnenia nasledovne: „Z obsahu predloženého spisu ako aj z výsledkov doterajšieho priebehu konania odvolací súd zistil, že preskúmavaným rozhodnutím Predsedníctvo SAK rozhodlo o nezapísaní navrhovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov, keďže
4 zákona o advokácii nespĺňal podmienku bezúhonnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca s použitím analógie k § 11 zákona o advokácii opravný prostriedok
tretej hlavy piatej časti OSP. Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením, č. k. 20S/438/2011-141 zo
tretej hlavy piatej časti OSP. Je teda vylúčená právomoc súdov na preskúmavanie rozhodnutí Predsedníctva SAK o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov. Najvyšší súd uložil krajskému súdu konajúcemu vo veci vyžiadať od Slovenskej advokátskej komory Organizačný poriadok a Rokovací poriadok a na ich podklade ustáliť, či Konferencia advokátov je druhostupňový orgán voči rozhodnutiam Predsedníctva komory v predmetnej veci. V rozhodnutí sp. zn. 3Sžo/17/2011 z 3. októbra 2011 najvyšší súd detailnejšie odôvodnil riešenie spornej právnej otázky. Poukázal na skutočnosť, že v režime druhej hlavy piatej časti OSP platí princíp generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, tzn., že sú preskúmavané zásadne všetky rozhodnutia akýchkoľvek správnych orgánov, pokiaľ to zákon výslovne nevylučuje. Z § 247 ods. 3 OSP vyplýva, že predmetom preskúmavania rozhodnutia
druhej hlavy piatej časti OSP môže byť aj také rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Keďže rozhodnutie Predsedníctva SAK v predmetnej veci nie je rozhodnutím právoplatným (zákon o advokácii neustanovuje, že predmetné rozhodnutie je právoplatné v dôsledku toho, že by zákon proti rozhodnutiu nepripúšťal opravný prostriedok), nemožno ho preskúmať v režime druhej hlavy piatej časti OSP. Na druhej strane, rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov je upravené v tretej hlave piatej časti OSP, kde sa okruh preskúmavaných rozhodnutí spravuje princípom pozitívnej enumerácie. Teda osobitný zákon musí výslovne pripúšťať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd. Vzhľadom na to, že zákon o advokácii neuvádza, že by proti napadnutému rozhodnutiu Predsedníctva SAK v predmetnej veci bol prípustný opravný prostriedok, o ktorom by mal rozhodovať súd, nemožno preskúmať takéto rozhodnutie ani
tretej hlavy piatej časti OSP. Z toho vyplýva, že uvedenú vec v danom štádiu konania nemožno preskúmať
piatej časti OSP, pretože nepatrí do právomoci súdov. Záverom najvyšší súd znova poukázal na § 69 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii, z ktorého vyvodil, že v prejednávanom prípade je druhostupňovým a odvolacím orgánom Konferencia advokátov a nie súd a vec uzavrel tým, že v tomto prípade tak zákon o advokácii jednoznačne rieši ako postupovať v predmetnej veci, a nejde teda o prípad tzv. medzery v zákone. Súčasne tak vylúčil vyplnenie údajnej medzery v zákone pomocou analógie, pretože existuje právna norma, ktorá uvedený procesný postup upravuje. Vzhľadom na to, že ide o vec po právnej stránke zásadného významu a v praxi (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 3S/125/2010) i teórii vznikajú pochybnosti o správnosti a jednotnosti jej riešenia, pričom i Slovenská advokátska komora ako odporkyňa v konaní požiadala o nové posúdenie veci, najvyšší súd z dôvodu zjednotenia právneho názoru a právnej istoty opätovne posúdil spornú právnu otázku, či existuje zákonná možnosť preskúmania rozhodnutia komory o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov súdom buď v režime druhej hlavy (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov), alebo tretej hlavy (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) piatej časti OSP, alebo je na rozhodnutie o odvolaní daná právomoc Konferencie advokátov ako odvolacieho orgánu a dospel k nasledovným záverom (odlišným od záverov vyslovených v rozhodnutiach sp. zn. 3Sžo/86/2010 z 8. októbra 2010 a sp. zn. 3Sžo/17/2011 z 3. októbra 2011).
1 zákona o advokácii Konferencia advokátov je najvyšší orgán komory. Konferencia advokátov volí ostatné orgány komory.
1 a 2 zákona o advokácii Konferencia advokátov rozhoduje o všetkých základných otázkach advokátov, najmä:
1 a 3 Organizačného poriadku Konferencia advokátov je najvyšším orgánom komory. Volí ostatné orgány komory a rozhoduje o všetkých základných otázkach advokátov. Môže si vyhradiť rozhodovanie aj o ďalších veciach advokácie v súlade so zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Konferencia rozhoduje aj o ďalších veciach určených predpismi komory. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že Konferencia advokátov je najvyšší orgánom Slovenskej advokátskej komory a základnou úlohou je predovšetkým rokovať a rozhodovať o základných otázkach všetkých advokátov a vytvárať koncepciu vývoja advokácie v intenciách platného právneho poriadku. V exemplifikatívnom výpočte oblastí, v ktorých Konferencia rozhoduje o základných otázkach advokátov
1, sa objavuje najmä rozhodovanie o tzv. vnútorných organizačných aktoch (predpisy komory, volebný poriadok), ktoré z ich povahy nie sú považované za individuálne právne akty (individuálne správne akty). Z hľadiska teórie tak ide o rozhodovací proces v oblasti riadiacej a organizátorskej činnosti, ktorej typickými formami sú vnútorné akty smerujúce dovnútra daného systému a organizácie komory. Na druhej strane teória rozlišuje aj rozhodovacie procesy v oblasti aplikácie práva, ktorých jadrom je práve prijímanie individuálnych právnych (resp. správnych) aktov (porov. Vrabko, M. a kol. Správne právo: Procesná časť. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Vydavateľské oddelenie, 2008, s. 22-23). Zákonný výraz „Konferencia advokátov rozhoduje“ v prvej vete § 69 ods. 1 tak treba vykladať ako právomoc rozhodovať vo veciach organizácie SAK a jej ďalších orgánov, nie v oblasti aplikácie práva, t. j. vydávaním individuálnych rozhodnutí. Ako poukázala odporkyňa, zákon o advokácii neobsahuje jednoznačné vymedzenie právomoci Konferencie advokátov vo vzťahu k vydávaniu individuálnych rozhodnutí.
zákona o advokácii predsedníctvo komory riadi činnosť komory medzi konferenciami advokátov.
2 písm. b/ zákona o advokácii predsedníctvo SAK vedie zoznam advokátov, zoznam euroadvokátov, zoznam zahraničných advokátov, zoznam medzinárodných advokátov, zoznam združení, zoznam verejných obchodných spoločností, zoznam komanditných spoločností, zoznam spoločností s ručením obmedzeným, zoznam zahraničných združení a zoznam advokátskych koncipientov, vykonáva v nich zápisy a oznamuje príslušnej komore zápis usadeného euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo odopretie jeho zápisu do zoznamu advokátov komory, ako aj ďalšie zmeny v jeho postavení v Slovenskej republike.
3 zákona o advokácii predsedníctvo komory volí a odvoláva zo svojich členov predsedu komory a podpredsedov komory. Predseda komory zastupuje komoru navonok a koná v jej mene vo všetkých veciach. Vydáva neodkladné rozhodnutia v čase medzi zasadnutiami predsedníctva komory a riadi zamestnancov komory. Predseda komory je povinný informovať predsedníctvo komory na jeho najbližšom zasadnutí o rozhodnutiach a opatreniach, ktoré urobil v čase medzi zasadnutiami predsedníctva. Predsedníctvo komory môže takéto rozhodnutie alebo opatrenie predsedu komory zmeniť. Podpredsedovia komory zastupujú predsedu komory v rozsahu určenom predpisom komory. Najvyšší súd vo veciach rozhodnutí v individuálnych veciach považuje za potrebné uviesť, že predsedníctvo SAK a ani Konferencia advokátov nie sú orgánmi verenej správy v zmysle § 244 ods. 2 a 3 OSP. Sú vnútornými orgánmi komory zabezpečujúcimi jej riadne fungovanie. Neexistuje medzi nimi vzťah nadriadenosti a podriadenosti, ale vo svojich funkciách sa vzájomne dopĺňajú. S ohľadom na ich organizáciu, periodicitu schádzania sa a rozsah právomocí (§ 68, § 69, § 70, § 71 ods. 4 zákona o advokácii) možno usudzovať, že Konferencii advokátov je určené rozhodovať o dôležitých otázkach advokácie, o. i. napríklad volí ostatné orgány komory (predsedníctvo, revíznu komisiu, disciplinárnu komisiu). Svojou povahou tak predstavuje valné zhromaždenie advokátov vo vzťahu k užšie a operatívnejšie koncipovanému predsedníctvu SAK. Predsedníctvo SAK je následne orgánom komory, ktorý v mene komory rozhoduje vo veciach advokácie nižšej závažnosti, najmä s ohľadom na okruh dotknutých osôb. Hierarchický vzťah medzi týmito orgánmi ani z ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii, ktoré umožňuje Konferencii advokátov zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie predsedníctva komory, nemožno vyvodzovať. Toto ustanovenie treba vykladať v spojení s ustanovením § 70 zákona o advokácii, t. j. riadiacimi právomocami predsedníctva SAK. Nie je možné jeho použitie výkladom rozširovať na rozhodovanie v individuálnych veciach, ktoré nie sú dôležitými otázkami advokácie, ale dotýkajú sa individuálnych práv, právom chránených záujmov a povinností fyzických alebo právnických osôb (najmä advokátov, advokátskych koncipientov, resp. žiadateľov o zápis do zoznamov vedených komorou). Predsedníctvo SAK rozhoduje ako vnútorný orgán Slovenskej advokátskej komory vo veciach určených zákonom, takéto rozhodnutie podpisuje predseda komory, a to v mene komory (§ 71 ods. 2 písm. b/; § 71 ods. 3). Orgánom, ktorý takéto rozhodnutie vydal je Slovenská advokátska komora ako samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov vedenom komorou (§ 66 ods. 2 zákona o advokácii).
3 zákona o advokácii sa na konanie
tohto zákona nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu, ak nie je ustanovené inak. Osobitným predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
zákona o advokácii advokátsky koncipient je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného komorou. Zákon o advokácii v § 62 ods. 1 ustanovuje, koho a za akých podmienok komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov. V takom prípade sa žiadateľ stáva advokátskym koncipientom. V prípade, že komora dospeje k záveru, že neboli naplnené podmienky pre zapísanie žiadateľa do zoznamu advokátskych koncipientov, vydáva rozhodnutie o nezapísaní do tohto zoznamu. Zákon o advokácii však ďalej neustanovuje okruh opravných prostriedkov, ktoré má žiadateľ k dispozícii. Ako už bolo poukázané aj v iných konaniach, § 63 ods. 2 zákona o advokácii odkazuje na primerané použitie ustanovení § 7 (vyčiarknutie zo zoznamu advokátov), § 8, § 10 (pozastavenie výkonu advokácie) a § 28 (oznamovacie povinnosti advokáta). Zákon však neobsahuje úpravu postupu v prípade nezapísania žiadateľa do zoznamu advokátskych koncipientov analogickú k § 11 zákona o advokácii. Zákon o advokácii však neobsahuje ani ustanovenie, ktoré by výslovne vylučovalo odvolanie voči rozhodnutiu o nezapísaní do zoznamu advokátskych koncipientov. Neupravuje však ani postup žiadateľa a komory v prípade vydania takéhoto rozhodnutia. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že pokiaľ opravný prostriedok v správnom konaní nie je zákonom vylúčený, je prípustný. Otázkou v prejednávanej veci ostáva, ktorý orgán je oprávnený o podanom odvolaní rozhodnúť. Zákon o advokácii a ani predpisy komory túto otázku neriešia a nie je možné, s ohľadom na § 75 ods. 3 zákona o advokácii, pre zistenie odvolacieho orgánu použiť ustanovenie § 58 správneho poriadku. Neexistuje teda právna norma, ktorá by nejakému správnemu orgánu ukladala právo a povinnosť konať a rozhodnúť o odvolaní voči rozhodnutiu komory o nezapísaní žiadateľa do zoznamu advokátskych koncipientov. Hoci teda nie je použitie odvolania ako riadneho opravného prostriedku v konaní o (ne)zapísaní žiadateľa do zoznamu advokátskych koncipientov zákonom vylúčené, je namieste konštatovať existenciu prekážok v takom rozsahu, že takéto odvolanie je fakticky nemožné. Dôvodom je neexistencia odvolacieho orgánu voči rozhodnutiam Slovenskej advokátskej komore o nezapísaní do zoznamu advokátskych koncipientov. S ohľadom na uvedené je v záujme zachovania práva na súdnu a inú ochranu pred nezákonným rozhodnutím nutné v zmysle § 247 ods. 3 OSP považovať rozhodnutie komory za rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok a ktoré po riadnom doručení účastníkovi (účastníkom) konania nadobúda právoplatnosť.
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Rozhodnutie o nezapísaní do zoznamu advokátskych koncipientov je rozhodnutím, ktorým komora rozhodla o nespôsobilosti žiadateľa vykonávať prax advokátskeho koncipienta vzhľadom na požiadavky § 62 zákona o advokácii, a v konečnom dôsledku tak obmedzila, resp. sťažila jeho možnosti aj pre výkon povolania advokáta. Ide teda o rozhodnutie, ktoré osebe znamená právnu prekážku výkonu povolania. Prakticky tak na jeho základe dochádza k zúženiu práva žiadateľa na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, hoci na základe (nesplnenia) podmienok ustanovených zákonom (čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy SR). Chýbajúca, resp. nedostatočná právna úprava nemôže byť na škody fyzickej osobe alebo právnickej osobe pri uplatňovaní ich práva na súdnu ochranu. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že v prípade rozhodnutí o nezapísaní žiadateľa do zoznamu advokátskych koncipientov je úlohou súdov v správnom súdnictve poskytnúť potrebnú právnu ochranu pred prípadným nezákonným rozhodnutím komory.
1 OSP sa
ustanovení tejto (tretej) hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Na tomto mieste sa treba stotožniť s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v jeho rozhodnutí sp. zn. 3Sžo/17/2011 z 3. októbra 2011, pokiaľ uvádza, že „rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov upravené v tretej hlave piatej časti OSP, sa spravuje princípom pozitívnej enumerácie, a teda osobitný zákon musí výslovne pripúšťať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd“. Z uvedeného je nesporné, že pri chýbajúcej právnej úprave, ktorá by umožňovala preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy na základe opravného prostriedku súdom
tretej hlavy piatej časti, analógia nie je prípustná. Analogické použitie § 11 zákona o advokácii, a teda založenie právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť
OSP, by bolo v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Preto vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci zákon o advokácii nezveruje súdom rozhodovanie o opravnom prostriedku, nemôže súd postupovať
tretej hlavy piatej časti OSP. Je preto namieste prejednanie veci v konaní o žalobe
druhej hlavy piatej časti OSP, a to napriek tomu, že v prípade nezapísanie žiadateľa do zoznamu advokátov súdy v správnom súdnictve postupujú práve
ustanovení OSP o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov.
1 OSP
ustanovení tejto (druhej) hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
3 OSP predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Najvyšší súd nemohol opomenúť ani námietky účastníkov praktického charakteru, súvisiace s periodicitou zvolávania Konferencie advokátov najmenej raz za tri roky, ako aj súvisiace s otázkou hospodárnosti a efektívnosti odvolacieho konania v prípade, ak by sa pripustilo, že Konferencia advokátov zastáva pozíciu odvolacieho orgánu. Aj tieto skutočnosti by totiž mali (negatívny) vplyv na praktickú ochranu práv žiadateľa o zápis do zoznamu koncipientov, ktorému rozhodnutím komory nebolo vyhovené. Ak teda krajský súd konanie zastavil, porušil žalobcove právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a zároveň odňal žalobcovi i možnosť konať pred súdom. S ohľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 6. marca 2012, č. k. 20S/438/2011-141 v spojení s opravným uznesením z 11. apríla 2012, č. k. 20S/438/2011-150 je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie, v ktorom postupom
druhej hlavy piatej časti OSP preskúma zákonnosť rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory č. 4397/11 z 9. septembra 2011 (§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Súčasne rozhodne o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).“ Vzhľadom k tomu, že posúdenie otázky, či rozhodnutie Predsedníctva SAK o nezapísaní žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov môže byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu
piatej časti OSP, je v prejednávanej veci rovnaké ako v citovanom uznesení, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/59/2011-41 zo dňa 17. decembra 2012
1 písm. f/ OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňový súdu rozhodne súčasne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.