Obsah (4)

§ 224§ 243f§ 242§ 243i

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2MCdo/14/2011 Identifikačné číslo spisu: 7208233141 Dátum vydania rozhodnutia: 30.10.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 224ods.

1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.

§ 243fods.

l písm. c/ O.s.p.). Navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu a okresného súdu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal porušenie ustanovení § 37 ods. 1, § 39, § 176 ods. 1 a 2, § 871 ods. 1, § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 230 Obchodného zákonníka. Právo spoločného užívania družstevného bytu manželmi, ktoré sa transformovalo na základe § 871 ods. 1 zákona č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od l. januára 1992 na spoločný nájom družstevného bytu manželmi, zaniklo

1. októbra 2005, t.j. rozvodom manželstva žalobcu a žalovanej 1/ v súlade s § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na tejto skutočnosti nič právne nezmení ani fakt, že zmluvou o prevode členských práv z
2. januára 1998, t.j. počas manželstva, žalovaná 1/ ako členka bytového družstva previedla na žalobcu všetky svoje práva a povinnosti, ktoré ako členka a nájomkyňa družstevného bytu mala a ani skutočnosť, že následne žalovaný 2/ uzavrel (bez akéhokoľvek právneho základu) vo februári 1998 s oboma manželmi novú nájomnú zmluvu. Vzhľadom na to, že vznik spoločného nájmu družstevného bytu manželov striktne upravoval a aj upravuje Občiansky zákonník, nemohla neplatná zmluva o prevode členských práv, a ani neplatná nová nájomná zmluva, mať za následok vznik práva spoločného nájmu družstevného bytu. Po rozvode manželstva účastníkov konania (
3. októbra 2005) mohol žalovaný 2/ platne previesť vlastníctvo k predmetnému bytu iba na žalovanú 1/ a to zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo
4. septembra
5. Podstatné pre rozhodnutie vo veci samej bolo vyriešenie otázky platnosti dohody žalobcu a žalovanej z
6. januára 1998 o prevode členských práv a povinností. Právnym dôsledkom dohody o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve je tá skutočnosť, že predložením dohody bytovému družstvu sa nositeľom členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve stáva nadobúdateľ a doterajší člen (prevodca členských práv a povinností) tieto práva a povinnosti stráca. Predmetná dohoda uzavretá medzi účastníkmi by teda mala ten následok, že členom bytového družstva sa stal žalobca a naproti tomu žalovaná 1/ by toto členstvo stratila. Možno teda uzavrieť, že táto dohoda je neplatná z dôvodu rozporu s ustanovením § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaná 1/ sa stotožnila s dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní a navrhla, aby dovolací súd mimoriadnemu dovolaniu vyhovel. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že ho pokladá za nedôvodné a navrhol ho zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. namietané, a tieto neboli ani zistené. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p., bez ohľadu na to, či generálny prokurátor odôvodnil svoje mimoriadne dovolanie dovolacím dôvodom aj podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací súd rovnako skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu tejto povahy ide okrem iného tiež vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom alebo že jeho skutkové závery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za konania najavo. V dovolacom konaní nevyšli najavo ani vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, že spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania účastníka) odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval. Súdy oboch stupňov dospeli k záveru, že rozhodnutím žalovaného 2/ zo

1. marca 1985 bol žalovanej ako členke bytového družstva pridelený byt č. 10 na ul. Klimkovičovej č. 36 v Košiciach. Žalobca uzatvoril so žalovanou 1/ manželstvo
2. júla
3. Zmluvou o prevode členských práv z
4. januára 1998 žalovaná 1/ ako členka bytového družstva previedla na žalobcu všetky svoje práva a povinnosti, ktoré ako členka a nájomkyňa družstevného bytu mala. Manželstvo žalobcu a žalovanej 1/ bolo právoplatne rozvedené
5. októbra
6. Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo
7. septembra 2008, previedol žalovaný 2/ vlastníctvo k predmetnému bytu na žalovanú 1/. To, že manželia uzatvorili zmluvu o prevode členských práv, je rozhodujúcou právnou skutočnosťou, ktorá zmenila právne postavenie účastníkov ako manželov v Stavebnom bytovom družstve. Nie je dôvod považovať zmluvu o prevode členských práv a povinností za neplatnú, lebo táto bola uzavretá v súlade s § 230 Obchodného zákonníka a Stanovami Stavebného bytového družstva Košice II. Vzhľadom na to, že rozvodom manželstva účastníkov nájom a členstvo ani jednému z nich nezanikol, bolo povinnosťou žalovaného 2/ uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu so spoločnými nájomcami, ktorými boli žalobca a žalovaná 1/. Tým, že zmluva bola uzavretá len so žalovanou 1/ ako jedným zo spoločných nájomcov a spoločných členov družstva, treba považovať takýto právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný, keďže obsahom aj účelom odporuje zákonu, tento zákon obchádza, ba dokonca sa prieči dobrým mravom. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že argumentáciu generálneho prokurátora ohľadom neplatnosti zmluvy o prevode členských práv uzavretej
8. januára 1998, t.j. počas manželstva nemožno, považovať za spôsobilú spochybniť závery odvolacieho súdu (ako aj súdu prvého stupňa). V danom prípade sa možno stotožniť s názorom, že v dôsledku uzatvorenia zmluvy o prevode členských práv a povinností vtedy ešte medzi manželmi, sa zmenilo právne postavenie účastníkov ako manželov v Stavebnom bytovom družstve. K tomuto dovolací súd udáva, že nič nebráni tomu, aby manžel, ktorý je členom družstva previedol so súhlasom družstva svoje členské práva a povinnosti na druhého manžela. Okamihom účinnosti tejto dohody zanikne doterajší právny vzťah k bytu a novou dohodou (a to prípadne aj konkludentnou) medzi novým členom družstva a stavebným bytovým družstvom vznikne už právo spoločného nájmu ako aj právo spoločného členstva manželov v družstve (porovnaj napr. Cpj 182/82). Súdy oboch stupňov preto správne rozhodli, keď konštatovali, že predmetná zmluva uzavretá medzi žalovanými
9. septembra 2008 je neplatná a vzhľadom na uvedené vlastnícke právo k predmetnému bytu malo byť spornou zmluvou prevedené na oboch bývalých manželov. V podrobnostiach v tomto smere dovolací súd odkazuje na správne závery a argumentáciu súdov nižších stupňov. Dovolací súd nezistil, že by rozhodnutia súdov nižšieho stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), tak ako to obsahovo vymedzil generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní, preto mimoriadne dovolanie zamietol (§ 243b ods. 1, 4 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanej 1/, ktorá podala podnet na podanie mimoriadneho dovolania a ktorá úspech nemala (§ 148a ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z

1. septembra 2011, doručené súdu
2. septembra 2011 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 232/2010 Z.z. (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške 57 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)] a 20 % daňou z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 77,29 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.