1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací súd si nesprávne vyložil príslušné ustanovenia právnych predpisov a nesprávne vyložené ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len "cestný zákon") následne aplikoval na zistený skutkový stav, hoci aplikácia tohto ustanovenia nemala opodstatnenie. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je nesporne vážnym zásahom do vlastníckych práv a takýto zásah je vždy prípustný len na základe zákona. Správca cesty mal len dve možnosti, a to buď odstráni vozidlo sám, alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorá bola na tento účel založená alebo zriadená. Ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona určuje, že správcom cesty môže byť obec alebo ňou zriadená alebo založená právnická osoba. Účel založenia alebo zriadenia právnickej osoby musí byť výlučný. Nemôže ísť o právnickú osobu, ktorá je založená, resp. zriadená súčasne aj za iným účelom. Rozpočtová organizácia VEPOS nebola spôsobilým subjektom na to, aby vykonávala správu cesty (aby na ňu boli prenesené všetky práva a povinnosti správcu cesty), pretože účelom jej zriadenia bolo vykonávanie aj iných činností. Ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d/ cestného zákona navyše nedovoľuje, aby výkon práv a povinností správcu cesty bol zverený súčasne viacerým osobám alebo rozdelený medzi viaceré osoby, teda aby správcom cesty boli viaceré osoby súčasne (na jednej strane mestská časť, a na druhej strane rozpočtová organizácia VEPOS a spoločnosť ASTER spol. s r.o.). Ak rozpočtová organizácia VEPOS splnomocnila spoločnosť ASTER spol. s r.o. na výkon odstraňovania motorových vozidiel, takáto zmluva o výkone odťahovacej služby je neplatná. Správca cesty nie je oprávnený preniesť oprávnenie na odstránenie vozidla z komunikácie, ktoré mu je zverené ustanovením § 40 ods. 1 a § 40 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z.z. na žiadny iný subjekt. Obec môže iba založiť alebo zriadiť právnickú osobu, na ktorú prenesie všetky práva a povinnosti správcu cesty a v takom prípade oprávnenia správcu cesty v plnom rozsahu získa zriadená alebo založená právnická osoba. V tomto prípade vozidlo nebolo odstránené (odtiahnuté) správcom komunikácie, ani subjektom, ktorý bol na to oprávnený v zmysle § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Z.z.
5 písm. d/ cestného zákona. Spoločnosť ASTER spol. s r.o. vykonala odtiahnutie vozidla v rozpore so zákonom. Navyše podotkol, že výsledná kalkulácia nákladov na odtiahnutie jedného motorového vozidla uvedená v znaleckom posudku sa týka roku 2005. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na úhradu nákladov za odťah v roku 2007 v sume 89,62 € (2 700,-- Sk). Vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky z roku 2007 znalecký posudok č. 4/2008 nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Znalecký posudok v podstate ani nepreukázal, že by náklady za odtiahnutie motorového vozidla vznikli skutočne žalobcovi (znalec vychádzal z podkladov spoločnosti ASTER spol. s r.o., nie z pohľadávok v evidencii žalobcu). Krajský súd napriek tomu konštatoval, že výšku uplatnenej pohľadávky, ako aj aktívnu legitimáciu žalobcu mal za dostatočne preukázanú. Krajský súd taktiež nesprávne a zmätočne rozhodol aj o trovách konania. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhol, aby dovolací súd mimoriadne dovolanie ako nedôvodné zamietol. Žalovaná navrhla mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky vyhovieť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 O.s.p. v mimoriadnom dovolaní namietané neboli a tieto nezistil ani dovolací súd. Dovolací súd zo spisu zistil, že žalobca v roku 1992 zriadil samostatnú rozpočtovú organizáciu VEPOS, ktorej predmetom činnosti okrem iného bola aj správa a údržba miestnych komunikácií III. a IV. triedy v územnom obvode Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. V tomto územnom obvode bolo
5 písm. d/ cestného zákona. Spoločnosť ASTER spol. s r.o. preto vykonala odtiahnutie vozidla v rozpore so zákonom. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, je nadbytočné zaoberať sa ostatnými námietkami uvedenými v mimoriadnom dovolaní, keďže nárok žalobcu je s poukazom už len na vyššie uvedené nedôvodný. S prihliadnutím na tieto okolnosti prípadu neobstoja právne závery odvolacieho súdu, z ktorých vyvodil dôvodnosť žaloby. Keďže v danom prípade nebolo možné previesť na spoločnosť ASTER spol. s r.o. právomoci správcu komunikácie, táto spoločnosť nebola oprávnená odtiahnuť vozidlo žalovanej. Žalobca preto nemá nárok požadovať od žalovanej náhradu nákladov za tento úkon (a to bez ohľadu na ďalšie skutočnosti, ktoré už dovolací súd neposudzoval). Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal mimoriadne dovolanie dôvodne, keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 veta prvá O.s.p.
2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.