2 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) a inštitút mimoriadne nízkej ponuky podľa § 42 ods. 3 ZVO. Je úlohou obstarávateľa predložené ponuky riadne vyhodnotiť a získať za vynaložené verejné finančné prostriedky najlepšiu hodnotu. Uvedené neznamená, že obstarávateľ sa má uspokojiť s akoukoľvek ponukou, ale len ponukou ktorá spĺňa jeho požiadavky a potreby. Vyhodnocovanie vysvetlenia ponuky uchádzačom sa zohľadňuje v súlade s požiadavkou obstarávateľa na vysvetlenie ponuky. V oboch prípadoch, t.j. v prípade hodnotenia vysvetlenia ponuky a taktiež v prípade hodnotenia vysvetlenia mimoriadne nízkej ponuky obstarávateľ hodnotí, či požadované vysvetlenie korešponduje, resp. je v súlade s požiadavkami uvedenými v žiadosti o vysvetlenie. Tvrdenie žalobcu, že ZVO neumožňuje obstarávateľovi v rámci žiadosti o vysvetlenie mimoriadne nízkej ceny stanoviť formu a spôsob vysvetlenia nemožno akceptovať. Formu a spôsob vysvetlenia mimoriadne nízkej ceny citovaný zákon upravuje v § 42 ods. 4 písm. e/ ako dôvod vylúčenia ponuky skutočnosť, ak predložené vysvetlenie mimoriadne nízkej ceny nie je v súlade s požiadavkami obstarávateľa uvedenými v žiadosti o vysvetlenie mimoriadne nízkej ceny. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že verejný obstarávateľ aplikoval inštitút vysvetlenia ponuky v súlade so zákonom. Podľa § 42 ods. 1 ZVO, komisia obstarávateľa hodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v Súťažných podkladoch a tiež v rozpore s citovaným ustanovením § 42 ods. 2. Obstarávateľ v žiadosti o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky zreteľne poukazuje na dôkazné prostriedky, ktoré má žalobca predložiť, aby svoju ponuku, ktorá bola komisiou na vyhodnotenie ponúk obstarávateľa posúdená ako mimoriadne nízka, náležite odôvodnil. Právne odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie ustanoveniami § 42 ods. 2, 3, 4 ZVO. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 240l ods. 2 O.s.p.. II. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., napádajúc, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Petitom odvolania žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozsudok krajského súdu zrušuje a vec vrátil späť na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť, žalobca poukazuje na § 157 ods. 2 O.s.p. a v tom kontexte na článok 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článok 6 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajský súd nezaujal žiadne stanovisko k žalobcovým námietkam o nepreskúmateľnosti rozhodnutia uvedeným v časti III. žaloby. Žalobca v žalobe namietal, že žiadosť bola formulovaná na základe § 42 ods. 2 ZVO. Skutočnosť, že žiadosť mala povahu žiadosti o vysvetlenie ponuky podľa § 42 ods. 2 ZVO potvrdzuje nielen výslovná citácia tohto ustanovenia v žiadosti, ale aj samotné pomenovanie tejto písomnosti. Žalovaný však v rozhodnutí posudzoval žiadosť ako písomnú požiadavku kontrolovaného o podrobnosti týkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné podľa § 42 ods. 3 ZVO. Je teda zrejmé, že žalovaný v rozhodnutí neposudzoval súlad jednotlivých požiadaviek žiadosti s § 42 ods. 2 ZVO. Krajský súd sa vôbec povahou žiadosti nezaoberal a neuviedol, či ide o žiadosť o vysvetlenie podľa § 42 ods. 2, alebo § 42 ods. 3 ZVO. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku k žalobcovej námietke spochybňujúcej zákonnosť rozhodnutia vo väzbe na posúdenie žiadosti z hľadiska § 42 ods. 3 ZVO. Z § 42 ods. 3 ZVO vyplýva, že písomná požiadavka kontrolovaného o podrobnosti týkajúcej sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné musí obsahovať:
2 ZVO a inštitút mimoriadne nízkej ponuky podľa § 42 ods. 3 ZVO. Inštitút mimoriadne nízkej ponuky predstavuje ochranný prostriedok, ktorého účelom je ochrana obstarávateľa ako aj jednotlivých uchádzačov pred nesolídnymi alebo nereálnymi prísľubmi ceny realizácie verejnej zákazky. Uvedené neznamená, že sa verejný obstarávateľ má uspokojiť s akoukoľvek ponukou, ale len ponukou, ktorá spĺňa jeho legitímne požiadavky. Žalovaný má za to, že formálne oddeľovanie týchto inštitútov ako to robí žalobca nie je na mieste. Súd prvého stupňa jednoznačne kvalifikoval predmetnú žiadosť ako
2 ZVO. Žalovaný spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby s poukazom na § 247 O.s.p. a § 250 ods. 2 O.s.p. Poukazuje aj na uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Sžf/36/2010 z 26.10.2011 a 6Sžo/227/2010 z 26.10.
2 ZVO a inštitút mimoriadne nízkej ponuky podľa § 42 ods. 3 ZVO predstavuje právo verejného obstarávateľa (nie teda povinnosť), účelom ktorých (oboch) je ochrana verejného obstarávateľa pred akoukoľvek ponukou ceny zo strany uchádzača (v tomto prípade žalobcu). Pre posúdenie zákonnosti postupu žalovaného, nemá teda zásadný význam, či požiadal o vysvetlenie podľa § 42 ods. 2 ZVO, alebo podľa § 42 ods. 3 ZVO. Pre zákonnosť postupu žalovaného je podstatné, či kontrolovaný (verejný obstarávateľ) hodnotil žalobcovo predložené vysvetlenie v súlade s požiadavkami uvedenými v žiadosti o vysvetlenie. Najvyšší súd spolu s prvostupňovým súdom dospel k právnemu záveru, že vysvetlenie žalobcu predložené dňa 27.02.2012 obstarávateľovi, nezodpovedá jeho jasne formulovanej požiadavke o predloženie dôkazných prostriedkov, aby svoju ponuku, ktorá bola komisiou posúdená ako mimoriadne nízka odôvodnil. Skutočnosť, že žalovaný kvalifikoval žiadosť o vysvetlenie podľa § 42 ods. 2 ZVO ako žiadosť o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky podľa § 42 ods. 3 ZVO, považuje najvyšší súd len ako formálnu vadu, ktorá nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného (§ 250j ods. 3 O.s.p.). V tejto súvislosti poukazuje najvyšší súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž/98-102/2002, na základe ktorého „...dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, výhodnejšie postavenie pre účastníka.“ Najvyšší súd ďalej poukazuje na to, že žalobca podal námietky len proti inému úkonu podľa § 138 ods. 2 písm. g/ ZVO, pričom však používa v žalobe a odvolaní argumenty, ktoré mal a mohol použiť v námietkach proti vylúčeniu uchádzača (žalobcu). Podaním námietok proti inému úkonu, žalobca už nemôže zvrátiť skutočnosť, že bol vo verejnej súťaži neúspešný. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu uvedenú v žalobe, týkajúcu sa tvrdenej nezákonnosti rozsudku, táto v podstate opakuje vyššie uvedenú argumentáciu ohľadom nesprávneho posudzovania žiadosti o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky zo strany žalovaného. Žalobca tu poukazuje už na „prvú“ žiadosť o vysvetlenie, ktorá však nie je predmetom tohto konania. Nijakým spôsobom však žalobca nerieši, či odpoveď resp. vysvetlenie žalobcu reflektovala obsahovo na žiadosť kontrolovaného o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky. Nemožno prisvedčiť žalobcovi, že žiadosť nezodpovedá kritériám v zmysle § 42 ods. 3 ZVO, ako aj požiadavkám § 9 ods. 4 ZVO - zásada nediskriminácie vo verejnej súťaži. Najvyšší súd zhodne s krajským súdom konštatuje, že žalobca nepreukázal porušenie postupu zo strany verejného obstarávateľa a nepreukázal existenciu diskriminačnej podmienky vo verejnej súťaži. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ex offo zaoberal aj tvrdeným nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu na podanie tejto žaloby zo strany žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, aj keď táto nebola predmetom odvolania. Tejto otázke sa venoval aj krajský súd vo svojom rozsudku. Žalovaný poukazuje vo svojom vyjadrení na analogický prípad, v ktorom krajský súd, uznesením sp.zn. 2S/4/2011 zo dňa 21. marca 2012 konanie zastavil z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby. Najvyšší súd uvádza, že išlo o úplne inú situáciu, ako v prípade tohto prieskumného konania. Zásadným rozdielom bolo to, že predmetom konania v uvádzanom prípade bolo zrušenie rozhodnutia o zrušení použitého postupu zadávania zákazky, pričom toto rozhodnutie nemohlo mať priamy dopad na postavenie žalobcu, keďže tento v čase vydania rozhodnutia už bol mimo procesu verejnej súťaže. Najvyšší súd má za to, že procesná legitimácia žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol námietky proti inému úkonu bola daná. Žalobca bol v čase podania námietok proti inému úkonu účastníkom verejného obstarávania a bolo jeho zákonné právo tento úkon verejného obstarávateľa napadnúť. V tomto prípade však má najvyšší súd za to, že žalobca nepreukázal v konaní porušenie svojich subjektívnych práv a preto krajský súd postupoval správne, keď z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá a § 149 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 246c veta prvá O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.