1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustila tým, že ublížila na cti poškodenému G. C., keď mu dňa 04.02.2009 okolo 15.00 hod. nadávala do „zbojníkov“ a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že narušila občianske spolunažívanie vyhrážaním sa ujmou na zdraví a hrubým správaním, keď dňa 04.02.2009 okolo 15.10 hod. z dvora pri svojom dome mala vykríknuť na G. C., že dostane na „piču a že nájdu bandu, ktorá im dá nakladačku“ a bola jej uložená pokuta vo výške 10 € a povinnosť uhradiť trovy správneho konania vo výške 16 €. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že posúdenie konania žalobkyne nedáva pochybnosti o tom, že správne orgány rozhodli v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb. a argumentáciu žalobkyne treba považovať za účelovú, s úmyslom zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Zo zápisníc o z výsluchov vyplynulo, že syn žalobkyne potvrdil na nahrávke matkin hlas, ktorý hovorí o „base“ a z nahrávky je je jasne a zreteľne tento hlas identifikovateľný (tón, intonácia, zafarbenie) aj v ďalších slovách, ktoré sa jej kladú za vinu. Svedkovia, manželia G. vypovedali, že sa najmenej 5-6 rokov nedostali so žalobkyňou do konfliktu a po vypočutí nahrávky zhodne uviedli, že sa ich hádka netýka. Samotný dátum incidentu žalobkyňa nijako dôveryhodne nevyvrátila a ani ostatné jej námietky sa neosvedčili ako pravdivé. Od počiatku priestupkového konania neprejavila dostatočnú vôľu spolupracovať so správnym orgánom na preukázaní svojej neviny, a preto súd nemohol zohľadniť jej názor o vykonštruovanej pomste poškodeného. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušiť z dôvodu, že z priestupku sa necíti byť vinnou a nie je pravdou, aby nadávala G. C.. Uvedené výroky vyriekla na adresu svojej sestry a jej manžela B. G., ktoré potom G. C. využil a zneužil, nezákonne vyhotovil nahrávku, ktorú potom správne orgány použili ako dôkaz bez jej súhlasu. Taktiež nie je pravdou tvrdenie jej sestry a švagra o tom, že medzi nimi neboli konflikty, pretože keď občas navštívia rodičovský dom pohádajú sa, lebo švagor sa pričinil o to, že jej manžel bol vo väzení. Skutočnosť, že syn poznal na nahrávke jej hlas ešte neznamená, že mala nadávať G. C., ktorý ako policajt zneužíva svoje postavenie. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu stotožnil s odôvodnením rozsudku krajským súdom a zotrval na vyjadrení k podanej žalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk , www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že dňa 04.02.2009 podal Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Kysucké Nové Mesto G. C. návrh na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ublíženia na cti
1 písm. a / zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustila žalobkyňa tým, že mu v mieste trvalého bydliska nadávala hanlivými slovnými výrazmi, uvedenými v tomto návrhu. X.S. pri svojej výpovedi dňa 15.07.2009 ku skutku, ktorého sa mala dopustiť uviedla, že všetko je klamstvo a poprela, že mala povedať G. C. slová, ktoré sú jej kladené za vinu. Preto je jeho výpoveď a výpoveď jeho manželky nepravdivá. Namietala, že správanie G. C. naznačuje akoby ju chcel dostať do „basy“ a je preto možné, že mu to vytýkala. Na základe zistených skutočností prvostupňový správny orgán, Obvodný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, rozhodnutím č. 2009/02976/556, 557/2KR zo dňa 15.07.2009
1 písm. c/ zákona priestupkoch uznal X.S. vinnou zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu
1 písm. a/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že urazila na cti G. C., bytom L., keď mu dňa 04.02.2009 okolo 15.00 hod. z dvora pri svojom dome č. XXXX v obci L. nadávala do zbojníkov, a priestupku
1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že narušila občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví a hrubým správaním, keď dňa 04.02.2009 okolo 15.10 hod. z dvora pri svojom dome v obci L. vykríkala na G. C., že „dostane na piču, a že nájde bandu, ktorá im dá nakladačku“. Za spáchanie týchto priestupkov uložil správny orgán žalobkyni
1 písm. b/ a § 49 ods. 2 sankciu, pokutu vo výške 30 € a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 €. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím číslo: SVS-230-2009/02156/TMC zo dňa 18.11.2009 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, preto najvyšší súd v rámci odvolacieho konania skúmal aj konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
1 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto
1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1 písm. b/ zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť sankciu - pokutu. Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní (§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch).
odseku 2 tohto ustanovenia, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia
ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Pokutu možno uložiť do 33 €, ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu (§ 13 ods. 1 zákona). Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, a s poukazom na logické argumenty a relevantné právne závery uvedené v odôvodnení prvostupňového rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a nadbytočne ich opakovať nebude, na doplnenie dodáva. Pri zisťovaní stavu veci vo vzťahu k skutkom zo dňa 04.02.2009 sa nepreukázala obrana tvrdená žalobkyňou. Spáchanie skutkov jej bolo preukázané. Slová adresované G. C. boli hanlivé a vulgárne. Najvyšší súd mal z prepisu videonahrávky skutku žalobkyne, i zo samotnej nahrávky na CD nosiči (súčasť administratívneho spisu) preukázané, že žalobkyňa o použití kamery pred slovným útokom na G. C. vedela a na možnosť zaznamenania jej slovného prejavu bola upozornená. Vyplýva to z jej reakcie „ja ti dám kameru“. Na základe týchto okolností dospel najvyšší súd k záveru, že nešlo o prejavy súkromnej povahy, t.j. neadresné nadávky v súkromí. Naopak išlo o adresný prejav, ktorý bol vykonaný v prítomnosti G. C. a na možnosť jeho zaznamenania bola upozornená. V konaní nebolo preukázané, že by kamera bola umiestnená v súkromných priestoroch žalobkyne. Okolnosti zaznamenania slovného prejavu žalobkyne nenasvedčujú zásahu do jej súkromného života a porušeniu čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR a čl. 16 ods. 1 Ústavy SR. Právo na súkromie žalobkyne v danom prípade bolo v strete s právom G. C. na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti v zmysle čl. 19 ods.1 Ústavy SR. Najvyšší súd v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR nezistil v aplikácii správnych predpisov a procesných postupov žalovaným rozpor s uvedenými základnými právami, resp. nesprávne vyhodnotenie balansu medzi základnými právami. Pretože v postupe a rozhodnutí žalovaného správneho orgánu nebolo zistené porušenie zákona, odvolací súd nemal dôvody na pochybnosti naznačené žalobkyňou. Ak platí zásada, že priestupok musí byť spoľahlivo zistený a preukázaný danej osobe, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že správne orgány prvého aj druhého stupňa pri dokazovaní zohľadnili všetky dôkazy, ktoré v konaní o priestupku zadovážili, sporné a spochybnené i objasnili spôsobom v súlade s právom, a vyhodnotili ich z hľadiska pravdivosti a dôležitosti v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 správneho poriadku. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 252/2009-64 zo dňa 26.10.2012 ako vecne správny potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd
250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá nemala úspech v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov členov senátu 2:1 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.