c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného E. A. o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2007, sp. zn. 2T 31/01, bol obvinený E. A. uznaný za vinného z trestného činu vraždy
1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák. v znení zákona č. 183/1999 Z. z. na tom skutkovom základe, že po vzájomnej dohode s troma členmi organizovanej skupiny v úmysle usmrtiť N. R., nar. XX. X. XXXX, ktorý vypovedal ako svedok v trestnej veci proti odsúdenému N. X., ktorý za odmenu dohodol jeho likvidáciu, spoločne s ďalšou osobou, ktorá 27. júna 2000 ako vodič riadila osobné motorové vozidlo zn. Alfa Romeo, ŠPZ: E. k rodinnému domu č. XX v E. E. - časť R., kde o 11.15 h obžalovaný vybehol z vozidla a samopalom vz. 58, nezisteného výrobného čísla, z ľavej strany najmenej 28- krát vystrelil na N. R., nar. XX. X. XXXX, sediaceho v osobnom motorovom vozidle zn. Land Rover Freelander, ev. č. E. a spôsobil mu viacnásobné strelné rany s poškodením ľavej bedrovej tepny a tkanív brušnej dutiny, veľkých ciev pravej hornej končatiny, pravej dolnej končatiny, vedúcich k šoku z vykrvácania ako bezprostrednej príčine smrti N. R., ku ktorej došlo XX. K. XXXX o XX.XX h. (Na rozdiel od toho, ako bol rozsudok vyhlásený, súčasťou skutkového zistenia vo vyhotovení rozsudku a v jeho odpisoch je aj skutkové zistenie: „S vozidlom potom odišli do katastra obce C. L., kde ho pri poľnej ceste smerom na I. zapálili.“) Následne presne nezisteného dňa, asi o týždeň, ďalšie dve osoby v rodinnom dome v E., na ul. I. č. XXX/XX vyplatili odmenu obžalovanému E. A. a vodičovi vozidla vo výške 1.000.000,- Sk. Za tento trestný čin krajský súd uložil obvinenému E. A.
2 Tr. zák. výnimočný trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťštyri rokov. V zmysle § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. ho súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do tretej nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 obvinenému E. A. súd uložil ochranný dohľad na dobu troch rokov s podmienkami uvedenými v ustanovení § 77 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák.
1 Tr. por. mu súd uložil aj povinnosť nahradiť poškodeným V. R., nar. XX. N. XXXX, bytom R. č. XX škodu v sume 40.553,- Sk, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica škodu v sume 990,- Sk, Uniqa poisťovni a. s., Lazaretská č. 15, Bratislava škodu v sume 272.436,- Sk. Ďalej súd odkázal poškodenú V. R. so zvyškom nároku na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach
2 Tr. por. a poškodeného N. J., nar. XX. W. XXXX, bytom G.. I. č. X, E. s nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach
1 Tr. por. Proti tomuto rozsudku podali odvolania obvinený E. A. a krajský prokurátor. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom z 11. novembra 2008, sp. zn. 2 To 1/2008,
1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a v zmysle § 259 ods. 3 Tr. por. uložil obvinenému E. A.
2 Tr. zák. účinného do 1. septembra 2003 trest odňatia slobody vo výmere pätnásť rokov a na výkon trestu odňatia slobody ho
2 písm. c/ cit. Tr. zák. zaradil do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Rozsudok odvolacieho súdu bol obvinenému E. A. doručený
1 písm. b/ Tr. por. obvinený videl v tom, že v prejednávanej veci došlo bez jeho zavinenia minimálne k siedmim zmenám v zložení senátu, pričom v priebehu konania nemal možnosť verifikovať zákonnosť týchto zmien, pretože zo súdneho spisu nie je možné rozpoznať, akým spôsobom bola založená príslušnosť senátov na prejednanie veci, resp. príslušnosť jednotlivých sudcov. Časté a nevídané zmeny v zložení senátov mali za následok flagrantné procesné chyby, ktoré neboli napravené ani v odvolacom konaní. V doplnení svojho dovolania zo
názoru obvineného bolo ďalším zásadným porušením práva na obhajobu úmyselné zatajovanie dôkazov zo strany prokuratúry. JUDr. B. B. úmyselne zatajil informáciu, že len pár dní pred vynesením rozsudku, v dňoch
obvineného nebol, a ani nemohol byť zákonne vykonaný pred súdom, je záznam priemyselnej kamery na čerpacej stanici Shell v Banskej Bystrici. Obvinený totiž spochybnil zákonné získanie tohto dôkazu tvrdiac, že jeho zákonné právo nezúčastniť sa na vyšetrovacom pokuse bolo flagrantne porušené tým, že bol z väzby na čerpaciu stanicu Shell v Banskej Bystrici privlečený zložkami polície, napriek výslovnému odmietnutiu bol snímaný kamerou a polícia vyhotovila obrazový záznam. Tento záznam ako dôkaz nebol zabezpečený, a ani vykonaný zákonným spôsobom, dokonca nebol premietnutý na hlavnom pojednávaní v rokoch 2006-2007, a tak s jeho obsahom nebol oboznámený sudca JUDr. Deák. Súdy opreli svoje rozhodnutie o dôkazy, ktoré neboli v konaní vôbec vykonané, alebo neboli vykonané zákonným spôsobom. Konaním súdov došlo k porušeniu ustanovenia § 220 ods. 2 Tr. por., ako aj zásady ústnosti a bezprostrednosti. Tento dovolací dôvod obvinený doplnil osobitným podaním zo 6. mája 2011, v ktorom uviedol, že z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. marca 2007, vyplýva, že svedkovia C. a N. po poučení
2 Tr. por. výslovne neuviedli, či toto právo využívajú alebo nie. Preto ide o nezákonne vykonané dôkazy. Obvinený ako dôvod dovolania uviedol aj § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por. V tejto súvislosti uviedol, že z rozhodovania v odvolacom konaní mal byť vylúčený JUDr. Peter Krajčovič, predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Keďže sa o dôvodoch jeho vylúčenia dozvedel až v roku 2009, nemohol túto skutočnosť namietať v prvostupňovom, ani v odvolacom konaní. Dôvody vylúčenia JUDr. Petra Krajčoviča obvinený videl v jeho jednoznačnom pomere k prejednávanej veci, ako aj k osobe poškodeného R., keďže v odvolacom konaní prejednával trestnú vec vydierania, sp. zn. 6 To 19/2000, kde vystupoval poškodený R., ako aj trestnú vec vraždy poškodeného R., sp. zn. 2 To 1/2008. Obvinený uplatnil aj dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por. V tejto súvislosti uviedol, že pri uložení ochranného dohľadu bol porušený zákon, konkrétne ustanovenie § 2 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, keďže v čase skutku neexistoval inštitút ochranného dohľadu. V tejto súvislosti argumentoval priaznivejšou právnou úpravou týkajúcou sa ochranných opatrení v zákone č. 140/1961 Zb. Trestný zákon účinnom do
1 Tr. por. vyslovil vyššie uvedené porušenie zákona,
2 Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutia, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, a aby
1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. V zmysle § 376 Tr. por. sa k dovolaniu vyjadril prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Uviedol, že obvinený v dovolaní napádal najmä skutkové zistenia Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj nimi vykonané hodnotenia dôkazov, nie však vady právne. Dokazovanie vykonané krajským súdom na hlavných pojednávaniach, ktoré bolo podkladom pre zistenie skutkového stavu uvedeného v odsudzujúcom rozsudku, prokurátor považoval za úplné a rešpektujúce právo na obhajobu, ako aj základné zásady trestného konania vrátane zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán. Prokurátor navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietol, pretože nie sú splnené dôvody dovolania
por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Po preskúmaní veci zistil i to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Na vysvetlenie tohto záveru je potrebné predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom však v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, tak ako to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov
1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por., resp. aj
3 Tr. por. Tento mimoriadny opravný prostriedok má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Musí preto vždy prevažovať záujem na zákonnosti nad záujmom na stabilite a nezmeniteľnosti rozhodnutí. Bude to tak len pri zásadných a podstatných chybách, pre ktoré nemôžu napadnuté rozhodnutia obstáť a kedy nemožno na právoplatnosti trvať, lebo by to znamenalo ohrozenie zákonného a spravodlivého rozhodovania.
3 Tr. por. dôvody dovolania
1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky po predložení a preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolací dôvod
1 písm. b/ Tr. por. obvinený namietal až v podanom dovolaní, čím nesplnil vyššie uvedenú podmienku, a preto tento dovolací dôvod nemožno použiť. Navyše dovolací súd k tomuto dôvodu dodáva, že pod „nezákonne zloženým súdom“ sa rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. V prejednávanej veci tomu tak nebolo, lebo na súdoch oboch stupňov konali senáty zložené v súlade s príslušným rozvrhom práce súdu, resp. postupovali
zákona. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. treba chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní ( § 12 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006) na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Toto právo sa s rovnakou intenzitou zaručuje vo všetkých fázach trestného konania. Právo na obhajobu tvorí rad po sebe idúcich právnych postupov, ktoré sa prelínajú celým trestným konaním. Ide o účasť pri výsluchoch, o doručovanie písomností, o možnosť účasti pri konfrontáciách, rekonštrukciách, ako aj na všetkých úkonoch vykonávaných súdom po podaní obžaloby prokurátorom. Tento rad úkonov dotvára právny rámec obhajoby a poskytuje aj možnosť faktického naplnenia obhajoby možnosťou reakcie formou vyjadrení k jednotlivým úkonom. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. musí byť interpretovaný oveľa užšie. Nie je ním akékoľvek, resp. každé porušenie práva na obhajobu, ale len také, ku ktorému došlo zásadným spôsobom. Dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich bezprostredne k rozhodnutiu bez prítomnosti obhajcu a podobne. Dovolací súd preto v každom jednotlivom prípade skúma, či námietky a tvrdenia obvineného vecne zodpovedajú zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu. Obvinený si porušenie práva na obhajobu zamieňa s údajne neúplne zisteným skutkovým stavom a nesprávnym hodnotením vykonaných dôkazov argumentujúc pritom odmietnutím vykonať ním navrhnuté dôkazy, ako aj úmyselným zatajovaním dôkazov svedčiacich v jeho prospech zo strany prokuratúry. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 33 ods. 1, § 44 ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006), zodpovedá mu povinnosť súdu zaoberať sa každým návrhom na vykonanie dôkazu a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 216 ods.1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006). Za porušenie práva na obhajobu teda nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánov činných v trestnom konaní (§ 12 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006) o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
5 Tr. por. účinného do
1 písm. c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom. V zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. totiž dovolací súd nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku. Zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a procesne podložené odmietnutie dôkazných návrhov obvineného nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. V tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie obvineného, že nebol vypočutý na hlavnom pojednávaní a krajským súdom poučený v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Výsluch obvineného nebol na hlavnom pojednávaní vykonaný opakovane z dôvodu, že po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
1 Tr. por. účinného do
1 písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 tak, že zrušil napadnutý rozsudok a
1 Tr. por. vrátil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po zrušení rozsudku sa v zmysle § 264 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 uskutočnilo konanie na súde prvého stupňa, pričom obvinený mal možnosť realizovať svoje obhajobné práva osobne alebo prostredníctvom svojich obhajcov vrátane možnosti vyjadriť sa ku všetkým vykonaným i vykonávaným dôkazom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj to, že obvinenému, ako aj jeho obhajcom bolo vždy umožnené nazerať do spisu, čím mali príležitosť oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o zásadu špeciality, odvolací súd vecne správne odôvodnil, prečo neprichádza do úvahy jej použitie z hľadiska § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov. S týmto odôvodnením sa dovolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinený mal počas celého trestného konania v plnej miere zabezpečené právo na obhajobu, ktoré realizoval osobne alebo prostredníctvom svojich obhajcov. V tomto smere dovolací súd nezistil, že by bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, tak ako si to vyžaduje dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. predpokladá, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Vychádzajúc z § 371 ods. 3 Tr. por. tento dovolací dôvod nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Údajné porušenie § 219 ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, ku ktorému malo dôjsť potom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením
1 písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a
1 Tr. por. vrátil vec tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, obvinený namietal až v dovolaní, napriek tomu, že ide o okolnosť, ktorá mu bola známa už v pôvodnom konaní. Navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že v danom prípade neprichádzal do úvahy postup
2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, lebo nešlo o pokračovanie v odročenom hlavnom pojednávaní, ale do úvahy prichádzal postup
3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006,
ktorého súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, rozhodne v rovnakom zložení senátu alebo ten istý samosudca; to neplatí, ak by to pre závažné prekážky nebolo možné. Vychádzajúc zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z
1 písm. e/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak vo veci konal, alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní upravujú ustanovenia § 30 - § 31 Tr. por. účinného do 1. januára 2006.
1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, vyšší súdny úradník, probačný a mediačný úradník, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Zmyslom a primárnym účelom tohto ustanovenia je upevnenie dôvery procesných strán a verejnosti v nestrannosť orgánov činných v trestnom konaní. Z toho dôvodu zákon priamo vylučuje z vykonávania úkonov trestného konania len konkrétny orgán činný v trestnom konaní, u ktorého možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. Dôvody vylúčenia sú uvedené taxatívne. K vylúčeniu môže dôjsť len pre pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
ustálenej súdnej praxe sa pomerom k prejednávanej veci rozumie, že príslušný orgán alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou, alebo takýto orgán bol svedkom trestného činu, vystupoval vo veci ako tlmočník a pod. Pomerom k osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že príslušný orgán je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne v priateľskom, či nepriateľskom pomere. K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci môže teda dôjsť iba celkom výnimočne, a to zo skutočne závažných dôvodov, ktoré by sudcovi bránili rozhodovať v súlade so zákonom, pravdivo a nezaujato, pričom existencia takéhoto vzťahu, respektíve pomeru musí byť preukázaná. Z uvedeného teda vyplýva, že ani dovolací dôvod
1 písm. e/ Tr. por. nie je naplnený, pretože samotná skutočnosť, že sudca rozhodoval aj v inej trestnej veci, kde ako poškodený vystupovala tá istá osoba, neodôvodňuje jeho vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania. Dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, možno úspešne uplatniť, ak došlo k pochybeniu pri ukladaní trestu, t. j. ak bol obvinenému uložený trest odňatia slobody mimo trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom za trestný čin, zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný vinným, prípadne ak došlo k prekročeniu maximálne povolenej výmery trestu. Dovolanie z tohto dôvodu možno podať aj vtedy, ak bol uložený niektorý z druhov trestov napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na jeho uloženie, ako aj v prípade uloženia takých trestov, ktorých kumuláciu zákon vylučuje. Zo zákonnej dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že tento dovolací dôvod sa netýka ochranných opatrení, ale len trestov. Názor obvineného,
ktorého je ochranné opatrenie určitý druh sankcie spájajúci sa s trestom, ktorým má byť odsúdený potrestaný za spáchanie trestného činu, je mylný. Trestné právo pozná dva druhy sankcií, a to tresty a ochranné opatrenia. Kým trest môže súd uložiť len páchateľovi za spáchaný trestný čin, ochranné opatrenie môže súd uložiť aj páchateľovi činu inak trestného alebo inej osobe, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchaním nových trestných činov. Na základe vyššie uvedeného, v spojitosti s námietkami obvineného týkajúcimi sa pochybení krajského súdu pri uložení ochranného dohľadu
Trestného zákona účinného od
ktorého o ochrannom opatrení sa rozhoduje vždy
zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje. Krajský súd teda nepochybil, keď obvinenému uložil ochranný dohľad
1 Tr. zák. účinného od
ktorého musí mať každá strana v procese rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane. Údajné zvýhodňovanie prokurátora na úkor obvineného nie je ničím podložené tvrdenie, ktoré nezodpovedá skutočnosti. Na podklade vyjadreného je evidentné, že dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po predbežnom preskúmaní veci žiaden z týchto dovolací dôvodov nezistil. So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania
1 písm. b/, písm. c/, písm. g/, písm. h/ Tr. por., dovolací súd bez preskúmania veci obvineným E. A. podané dovolanie odmietol na neverej-nom zasadnutí (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Toto uznesenie bolo prijaté jednomyselne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.