zák. a iné, o žiadosti obžalovaného F. Q., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. septembra 2012 takto rozhodol: I.
3 Tr. por. sa žiadosť obžalovaného F. Q., nar. XX. K. XXXX v D., o prepustenie z väzby na slobodu z a m i e t a. II.
1 písm. b/, ods. 2 Trestného poriadku per analógiám s poukazom na článok 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa písomný sľub obžalovaného na nahradenie väzby n e p r i j í m a. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T 26/2011, z 23. februára 2012 bol, okrem iných, uznaný za vinného obžalovaný F. Q. zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
Trestného zákona (bod 1/ rozsudku), obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu
1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ a § 141 písm. a/ Trestného zákona, sčasti dokonaný, sčasti vo vzťahu k § 186 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v štádiu pokusu
1 Trestného zákona (bod 2), obzvlášť závažného zločinu hrubého nátlaku
1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 písm. c/ Trestného zákona vo vzťahu k ods. 3 v štádiu pokusu
1 Trestného zákona a vo vzťahu k ods. 5 dokonaný s poukazom na § 141 písm. a/ Trestného zákona (bod 3/ rozsudku) na skutkovom základe uvedenom v skutkovej vete rozsudku. Za to mu bol uložený
4 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov a 4 mesiace s tým, že na výkon tohto trestu bol zaradený
3 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň mu súd uložil
1 písm. a/ Tr. zák. aj trest prepadnutia veci, a to 2 kusov mobilných telefónov, ktorých vlastníkom sa stal štát.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený i ochranný dohľad na 3 roky. Obžalovaný, ako aj prokurátor (v jeho neprospech), podali odvolania proti uvedenému rozsudku. Obžalovaný F. Q. požiadal o prepustenie z väzby na slobodu 22. augusta 2012, pričom poukázal na neexistenciu väzobných dôvodov vzhľadom na štádium trestného konania, zároveň uviedol, že má trvalé bydlisko, doposiaľ nemaril nijakým spôsobom vyšetrovanie, neovplyvňoval svedkov. Poukázal na rodinnú nepriaznivú situáciu (v lete 2011 mu zomrel otec, matka a sestra sú vážne choré). Svoj návrh doplnil o písomný sľub.
3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na rozhodnutie o predchádzajúcej žiadosti obžalovaného o prepustenia z väzby na slobodu, bola 30 dňová lehota dodržaná. Uznesením sudcu pre prípravné konanie prvostupňového súdu z 20. februára 2010, sp. zn. Tp 17/10, v spojení s uznesením tunajšieho súdu z 08. marca 2010, sp. zn. 6 Tost 7/2010, bol obžalovaný vzatý do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala u neho plynúť 16. februára 2010. Väzobný dôvod
1 písm. a/ Tr. por. je v prípade obžalovaného Q. opodstatnený vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol vyššie citovaným rozsudkom, aj keď nie právoplatne, uznaný za vinného z obzvlášť závažnej úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov a 4 mesiace. Už samotná táto skutočnosť
ustálenej súdnej praxe zakladá dôvodnú obavu z možného úteku obžalovaného, z vyhýbania sa trestnému stíhaniu, popr. uloženému trestu odňatia slobody, pričom prokurátor sa domáha v odvolaní uloženiu ešte prísnejšieho trestu. Uvedenú obavu posilňujú aj zistené skutočnosti, na ktoré bolo poukazované už v predchádzajúcich rozhodnutiach o väzbe obžalovaných, pričom jeden zo spoluobžalovaných, ktorý nebol zadržaný, sa úspešne skrýva už viac ako dva roky. Pokiaľ ide o ďalší z väzobných dôvodov
1 písm. b/ Tr. por. tzv. kolúznej väzby, najvyšší súd síce konštatuje zoslabenie uvedeného dôvodu väzby, ale trestné stíhanie ešte nie je právoplatne ukončené (napokon aj obžalovaný Q. sa domáha vykonania ďalšieho dokazovania a navrhuje zopakovanie niektorých úkonov), nie je vylúčené, že vo veci bude potrebné doplniť dokazovanie a vzhľadom na zistené aktivity niektorých obhajcov obžalovaných, vyjadrenie niektorých spoluobžalovaných ohľadom snahy ich ovplyvňovať a zastrašovať, sú obavy z marenia objasňovania skutočností dôležitých pre trestné konanie aj naďalej opodstatnené. Napokon väzobný dôvod
1 písm. c/ Tr. por., je daný u obžalovaného už samotnou povahou trestnej činnosti. Reálnosť tejto obavy vyplýva z toho, že trestná činnosť obžalovaného nespočívala len v nejakom ojedinelom konaní, ale obžalovaný Q. bol uznaný za vinného z viacerých závažných skutkov. S prihliadnutím na charakter teraz prejednávanej trestnej činnosti a osobu obžalovaného, neboli zistené také výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali nahradiť jeho väzbu písomným sľubom (§ 80 ods. 2 Tr. por.). Zdravotný stav, či už obžalovaného, alebo rodinných príslušníkov nie je sám osebe dôvodom na prepustenie z väzby. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu obžalovaného F. Q. zamietol a jeho písomný sľub neprijal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.