Obsah (4)

§ 142§ 242§ 243f§ 243i

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7MCdo/14/2011 Identifikačné číslo spisu: 9011899832 Dátum vydania rozhodnutia: 25.04.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Švecová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 142ods.

1 O.s.p. Proti uzneseniu odvolacieho súdu a uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie podal na podnet oprávnenej mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky z dôvodu, že tieto spočívajú na nesprávnom právnom posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a preto ich navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Uviedol, že súd môže uložiť oprávnenému nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Toto zákonné ustanovenie upravuje výnimku zo zásady zakotvenej v § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorého náklady na výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, že exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa názoru generálneho prokurátora v predmetnej veci nebol splnený žiaden zákonom ustanovený predpoklad, a preto nebol dôvod na použitie uvedenej výnimky. Pokiaľ oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnená nemohla ovplyvniť dĺžku trvania exekučného konania. Okrem toho, ak súd zistí stratu účinnosti exekučného titulu, je povinný exekúciu zastaviť z úradnej povinnosti. Náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, čo však musí byť v exekučnom konaní preukázané. V uvedenom smere súd prvého stupňa nezdôvodnil aplikáciu predmetného ustanovenia a odvolací súd v odôvodnení konštatoval iba to, že zastavenie exekúcie nezavinil povinný. V uvedenej exekučnej veci súd a ani súdny exekútor existenciu majetku na strane povinného na uhradenie trov exekúcie neskúmali. Vychádzajúc z uvedeného generálny prokurátor vyslovil právny názor, že ak nie sú splnené zákonné podmienky ustanovené v § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, trovy exekučného konania uhrádza povinný podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g ods. 1 O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 vetu druhú O.s.p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ § 237 O.s.p. (či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať len na návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Existenciu vád konania v zmysle § 237 O.s.p. generálny prokurátor nenamietal a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.
2. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je namietaná, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady, okrem vád uvedených v § 237 O.s.p., sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V dovolacom konaní ale nevyšla najavo žiadna takáto vada.
3. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania účastníka) odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval. Dovolateľ vytýka predmetnú vadu pri právnom posúdení veci dôvodne. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného (porovnaj obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2009, sp. zn. 4 M Cdo 11/2008, sp. zn. 5 M Cdo 20/2011, sp. zn. 6 M Cdo 4/2010 a sp. zn. 7 M Cdo 13/2011). Povinnosť oprávnenej nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v dovolateľom napadnutom rozhodnutí exekučný súd (súd prvého stupňa) vyvodil z ustanovenia § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku zohľadňujúc pritom skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v tomto prípade - stratu účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, t.j. že po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané - i keď takto označená (aplikovaná) právna norma dovoľuje zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ exekučný súd povinnosť náhrady trov exekúcie vyvodzoval z ustanovenia § 203 ods. 2 vety prvej za predpokladu, že dôvodom zastavenia exekúcie nebol nedostatok majetku povinnej v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia v tom, že na vec neaplikoval správnu právnu normu. Je nesporné, že dôvodom zastavenia exekúcie bolo uplynutie prekluzívnej lehoty pre vykonanie rozhodnutia (viď uznesenie Okresného súdu Bratislava II z
4. mája 2009 č.k. 37 Er 6415/2006-6), nie však nemajetnosť povinného. Pokiaľ bolo (bez ďalšieho) v odvolacom konaní ako vecne správne potvrdené predmetné uznesenie o trovách exekúcie v zmysle podľa § 219 O.s.p., potom ani rozhodnutie odvolacieho súdu nespočíva na správnom právnom posúdení veci. Totiž ani z obsahu potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva použitie iného (než súdom prvého stupňa označeného) zákonného ustanovenia - § 203 ods. 2 vety druhej Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p.

§ 243fods.

1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonnom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia v zmysle § 243b ods. 2 až 4 O.s.p

§ 243iods.

2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok