461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) v znení zákona č. 572/2009 Z.z., § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm.
Registračného listu zamestnávateľa, preto poistné za príslušný mesiac je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné na sociálne poistenie za mesiac máj 2010 bolo splatné dňa
ustanovenia § 144 ods. 1 zákona Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 Eur. Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. II. Konanie na prvostupňovom súde Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3S/5/2011-33 zo dňa 21. februára 2012 zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 12. januára 2011, číslo: 4344/2011-BA
2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania.
jeho názoru žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu ktorým predpísal žalobcovi
1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) za obdobie máj 2010 poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, na invalidné poistenie, na poistné v nezamestnanosti, na úrazové poistenie, na garančné poistenie a do rezervného fondu solidarity celkom v sume 13.160,30 Eur. Poukázal na to, že v konaní nebol sporný právny dôvod ani výška predpísaného poistného, spornou bola otázka, či správny orgán mohol poistné predpísať bežným spôsobom alebo toto poistné mal prihlásiť ako pohľadávku do reštrukturalizačného konania
1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len zákon č. 7/2005 Z.z.). Z obsahu žaloby aj administratívneho spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
4 zákona č. 7/2005 Z.z. v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu.
1 zákona č. 7/2005 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
2 zákona č. 7/2005 Z.z. pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.
1 zákona č. 7/2005 Z.z. prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. V reštrukturalizácii majú veritelia právo na uspokojenie svojej pohľadávky v súlade so schváleným reštrukturalizačným plánom. Toto právo nadobudnú len, ak svoje pohľadávky prihlásia riadne a včas. Márnym uplynutím zákonnej lehoty 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie právo uspokojiť sa
reštrukturalizačného plánu zaniká, na takúto pohľadávku sa v reštrukturalizácii neprihliada. V prípade schválenia plánu súdom sa právo veriteľa významným spôsobom zoslabí, jeho pohľadávka sa stane nevymožiteľnou (§ 155 ods. 2). Ten istý následok nastane aj v prípade, že prihláška nie je podaná stanoveným spôsobom a so stanovenými náležitosťami. V dôsledku zmeškania lehoty, alebo podania vadnej prihlášky sa veriteľ nestane ani účastníkom reštrukturalizačného konania. Prihlásiť je potrebné všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, a to aj v prípade, že ku dňu povolenia reštrukturalizácie ešte nie sú splatné (komentár k § 121). Z uvedeného vyplýva, že do reštrukturalizačného konania je potrebné prihlásiť všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, a to aj v prípade, že ku dňu povolenia reštrukturalizácie ešte nie sú splatné. Reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi bolo začaté uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 3R/1/2010-109 zo dňa 2. júna 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8. júna 2010. Vzhľadom na uvedené Sociálna poisťovňa, pobočka Stará Ľubovňa mala svoju pohľadávku - poistné za máj 2010, t.j. pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, hoci ku dňu povolenia ešte nebola splatná, prihlásiť do reštrukturalizačného konania v zákonnej lehote do 15. júla 2010. Pochybila, ak takýmto spôsobom nepostupovala a poistné predpísala bežným spôsobom. Krajský súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii splatnosť pohľadávky neupravuje a preto je potrebné vznik pohľadávky posudzovať
zákona lex specialis, t.j. zákona č. 461/2003 Z.z., pretože takýto výklad čo sa týka vzniku pohľadávky zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva. III. Odvolanie žalovanej a vyjadrenie žalobcu Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná včas odvolanie. Uviedla, že sa nestotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Prešove. Uviedla, že povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie vzniká priamo zo zákona č. 461/2003 Z.z.o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a spája sa so vznikom sociálneho poistenia. Odvodová povinnosť povinného subjektu, t.j. nositeľa práv a povinností, ktorému vzniklo povinné sociálne poistenie, teda nevzniká na základe záväzkového vzťahu ale na základe právnych vzťahov sociálneho poistenia, v ktorých prevažujú prvky verejného práva. Pokiaľ trvá u konkrétneho subjektu právny vzťah so Sociálnou poisťovňou, trvá aj jeho povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie. Zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v ustanovení § 143 upravuje splatnosť poistného na sociálne poistenie, ktoré sa v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 citovaného zákona platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu. Do termínu splatnosti, t.j. do uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie zákonnej povinnosti vyplývajúcej zo sociálneho poistenia, nemá Sociálna poisťovňa zákonnú možnosť uplatniť právo na plnenie voči povinnému subjektu. O pohľadávke možno hovoriť iba vtedy, ak poistné na sociálne poistenie nebolo uhradené do dňa splatnosti poistného. Pretože poistné za mesiac máj 2010, ktoré bolo splatné dňa 30. júna 2010, nebolo žalobcom uhradené tak, ako upravujú príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, vznikla voči žalobcovi dňom 1. júla 2010, t. j. až po začatí reštrukturalizačného konania, pohľadávka na poistnom. Ide teda o tzv. prednostnú pohľadávku a na takúto pohľadávku nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. IV. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací
2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Zo spisov vyplýva, že žalobca
O.s.p. podal Krajskému súdu v Prešove žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 12.januára 2011, číslo: 4344/2011-BA o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na úrazové poistné, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity ( ďalej len „poistné a príspevky “) za máj 2010 spolu vo výške 13 160,30 EUR. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že úlohou krajského súdu v danej veci nebolo skúmať správnosť postupu žalovanej pri uplatňovaní pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní, ale bol povinný skúmať, či svojím rozhodnutím žalobcovi v súlade so zákonom predpísala neodvedené poistné a príspevky za mesiac máj
piatej častí druhej hlavy OSP nemôže byť posúdenie, či povinnosť zaplatiť poistné za obdobie reštrukturalizačného konania má za následok vznik pohľadávky
ods.1 ZKR tak, akoby išlo o pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a ktorá sa prihlasuje v reštrukturalizačnom konaní prihláškou, alebo či sa jedná o pohľadávku vzniknutú počas reštrukturalizačného konania, tzv. prednostnú pohľadávku
2 ZKR. V rámci preskúmania zákonnosti správneho orgánu o predpísanom poistnom nie je súd v správnom súdnictve oprávnený preskúmavať správnosť ďalšieho postupu žalovanej v reštrukturalizačnom konaní. Z obsahu rozsudku súdu prvého stupňa je však nepochybné, že súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovanej . S právnymi závermi vyslovenými v rozsudku krajského súdu sa odvolací súd však nestotožnil, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol súd
Žalovaná nemá zo zákona nárok na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.