1 písm. c/ O.s.p.) v časti trov konania. Uviedol, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je aplikované ustanovenie § 150 O.s.p. musí byť precízne. Ex lege sa vyžaduje, aby v konaní boli bezpečne a riadne preukázané skutočnosti, na základe ktorých súd toto ustanovenie použije. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 150 O.s.p. sa používa len vo výnimočnom prípade, je nevyhnutné, aby súd pri rozhodovaní, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa vychádzal z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na okolnosti, ktoré viedli účastníka k uplatneniu nároku na súde, na postoj účastníkov v priebehu konania ako aj na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania. Tiež treba vziať do úvahy nielen pomery toho, ktorý by mal trovy konania zaplatiť, ale zohľadniť aj dopad takého rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Tieto okolnosti odvolací súd vôbec neskúmal, aj keď môžu zásadným spôsobom ovplyvniť úvahu súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú skutočne dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Strohé konštatovanie, že žalovaná bránila právo, ktoré bolo v záujme obce nespĺňa podmienku dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uprednostnenie záujmu obce z dôvodu, že je to záujem verejný pred záujmom súkromným v občianskoprávnom spore, bez akéhokoľvek odôvodnenia, prečo došlo k jeho uprednostneniu, je nenáležité a neprípustné. Súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že žalobkyňa sa preukázateľným spôsobom pred začatím súdneho konania snažila so žalovanou mimosúdne dohodnúť a predísť súdnemu sporu. Účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.,
1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 243e ods. 2 O.s.p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 O.s.p.). V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania neboli dovolateľom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal nesprávne právne posúdenie veci z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použije iný právny predpis, ako má správne použiť, alebo aplikuje síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloží. O takýto prípad išlo v danej veci. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom od 15.10.2008) ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd pritom prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhradu trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Predpokladom použitia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. pritom dopadá na toho účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade treba pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania, súd náhradu trov konania nepriznal. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Preto nie je možné vykladať ho tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. V porovnaní so súdom prvého stupňa, ktorý (vychádzajúc z úspechu žalobkyne v konaní) rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odvolací súd aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., bez toho, aby posúdil celý komplex (uvedených) okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa tohto zákonného ustanovenia. Je nepochybné, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech, pred začatím súdneho konania sa snažila so žalovanou dohodnúť mimosúdne a predísť tak súdnemu sporu a tým aj vzniku nákladov spojených s uplatnením vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Preto inú zákonnú možnosť, ako domáhať sa tohto svojho práva súdnou cestou, ani nemala (v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností sú údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak). Bez zohľadnenia týchto skutočností vo vzťahu k výsledkom vykonaného dokazovania ako aj dopadu rozhodnutia odvolacieho súdu na majetkové, osobné a iné pomery žalobkyne napriek tomu, že mohli zásadným spôsobom ovplyvniť úvahu súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú skutočne dané dôvody hodné osobitného zreteľa, nemožno záver odvolacieho súdu odôvodňujúci aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., len uprednostnením verejného záujmu žalovanej v občianskoprávnom spore, považovať za správny. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu (v rozsahu zrušenia) vrátil na ďalšie konanie (§ 243bods. 2, 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.