Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžo/2/2014 Identifikačné číslo spisu: 5013200388 Dátum vydania rozhodnutia: 28.01.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 10ods.

2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.

§ 211a nasl.

O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p.

§ 250lods.2 O.s.p.

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený 28. januára 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia /§ 250i ods.1 O.s.p./. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov - § 250l a nasl. O.s.p.) rozhodnúť o opravnom prostriedku navrhovateľky proti neprávoplatnému rozhodnutiu odporcu sp. zn. 2463/2013 z 18. marca 2013, ktorým podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci a to z dôvodu, že na základe priložených listinných dokladov mal preukázané, že žiadateľka (navrhovateľka) nespĺňa podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutým predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle príslušných ustanovení citovaného zákona. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak

1. a)jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
2. b)nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
3. c)hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým ako súd prvého stupňa potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 2463/2013 z 18. marca 2013, ktorým navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania navrhovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu. Odvolací súd zdôrazňuje, že za stavu, že správny orgán skúmajúc v zmysle § 6 ods.1 zák .č. 327/2005 Z.z. podmienky - za existencie ktorých má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci - zistil, že navrhovateľka nespĺňa podmienku v zmysle § 6 ods.1 písm.
4. b)cit. zákona, t.j. podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, nemohol jej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vyhovieť. Navrhovateľke totiž jednoznačne nevznikol v zmysle § 3a ods.5 zák.č. 235/1998 Z.z. nárok na príplatok k príspevku pri narodení druhého alebo tretieho dieťaťa, pretože jedno z jej detí (mal. U.) bolo na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 3P/265/2008-57 z 23.03.2009, zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom R. a M.. Zákon č. 235/1998 Z.z. neumožňuje vyplatiť navrhovateľke príplatok k príspevku pri narodení druhého a tretieho dieťaťa, ak jedno z jej detí bolo zverené súdom do náhradnej osobnej starostlivosti inej osobe ako je rodič. Odvolací súd prisvedčil prvostupňovému súdu tiež v tom, že tvrdenie zástupcu navrhovateľky, že zákon č. 235/1998 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť až od 1.01.2010 sa nevzťahuje na skôr narodené deti, nemá oporu v zákone. Z ustanovenia § 15 ods. 4 zák. č. 235/1998 Z.z. totiž jednoznačne vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje aj na deti, ktoré sa narodili pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Pokiaľ splnomocnený zástupca navrhovateľky v rámci odvolania namietal miestnu príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/24/2013-11 z 20.5.2013 (právoplatného dňom 28.5.2013), ktorým bola predmetná vec postúpená Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu miestne príslušnému. Z dokladu o doručení nachádzajúcom sa na č.l. 12 v súdnom spise vyplýva, že uvedené uznesenie splnomocnený zástupca navrhovateľky prevzal do vlastných rúk dňa 25.5.2013. Odvolací súd zistil, že odvolanie navrhovateľky neobsahuje žiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

§ 250lods.2 O.s.p.

a § 250ja ods.3 veta druhá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 O.s.p.

§ 250lods.2 O.s.p, § 250k ods.1 O.s.p.

s použitím § 246c ods.1 vety prvej O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.