2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon alebo zákon č. 50/1976 Zb.) stavebný úrad povolil stavebné úpravy spojené so zmenou užívania rodinného domu na reštauráciu, K. XX, C. na pozemku parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX v katastrálnom území C. - N. (LV č. XXXX) pre stavebníka Slnečná Záhrada, s.r.o., konateľka: S. D., Q. X, C.. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd poukazujúc na ustanovenia § 85 ods. 2 a ods. 3, § 39a ods. 3 písm. c/, § 57 ods. 1 a ods. 2, § 40 ods. 4 stavebného zákona, § 3 ods. 1 až ods. 4 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) konštatoval, že mal z administratívneho spisu preukázané, že nájomca - staviteľ, účastník v tomto konaní, požiadal o zmenu účelu užívania stavby, pričom
citovaných ustanovení nebol viazaný územným rozhodnutím, teda územné rozhodnutie v danom prípade je pre samotné konanie irelevantné a pre správny orgán nebolo potrebné sa touto problematikou zaoberať viac, než sa zaoberal. Nesúhlasiac s námietkou žalobcov, že ich práva boli dotknuté nadmieru zákonom prípustnou, resp. že s ich námietkami sa žalovaný dostatočne nevysporiadal poukázal na to, že z obsahu administratívneho spisu bolo nesporne preukázané, že žalovaný od začiatku správneho konania venoval dostatočnú pozornosť námietkam, s týmito sa vysporiadal v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a z doložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že v danom prípade sa nejedná o zmenu stavby, ale iba o zmenu účelu užívania stavby rodinného domu, v zmysle ktorej sa
3 písm. c/ nevyžaduje nové územné rozhodnutie, nakoľko sa nejedná o stavbu ako takú, ale iba o udržiavacie práce a stavebné úpravy na dokončenej stavbe. Rovnako mal preukázané, že stavebný úrad konal v súlade s Územným plánom hl. mesta SR Bratislavy z roku 2007, kde sa predmetný rodinný dom na K. V.. XX nachádza na hranici územia, ktoré je charakterizované
funkcie územia v nadväznosti na navrhované využitie územia ako „K.“ a z tabuľky č. 102 v Regulatívoch intenzity využitia rozvojových území za hranicou, ktorú tvoria parcely stavebníka začína územie, pre ktoré je charakteristické funkčné využitie na plochy občianskej vybavenosti slúžiace predovšetkým na umiestňovanie stavieb a zariadení „... verejného stravovania, obchodu a služieb celomestského a nadmestského významu...“. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že v uvedenej tabuľke č. 102 v časti o funkčnom využití je uvedené okrem iného aj „prípustné v obmedzenom rozsahu - verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety“ čo sa nepochybne v plnom rozsahu vzťahuje aj na požadovanú zmenu účelu užívania rodinného domu na reštauráciu, keďže kapacitne práve predmetné verejné stravovanie predstavuje malý rozsah, nakoľko predajná plocha tak ako bolo uvedené v projektovej dokumentácii predstavuje iba 2 miestnosti na prízemí budovy (55 m2). Dôvodil tiež, že z vyjadrení jednotlivých zainteresovaných inštitúcií a organizácií jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní samotného návrhu v súvislosti s týmito záväznými stanoviskami dotknutých orgánov štátnej správy námietky žalobcov o miere zvyšovania ohrozenia ich záujmov, ako aj neprimeraného ohrozenia, či obmedzenia ich práv a oprávnených záujmov neboli v uvedených záväzných stanoviskách potvrdené, práve naopak. Rovnako mal za to, že nebolo preukázané, že by boli porušené práva žalobcov v súvislosti so správnym konaním odvolávajúc sa pritom na ustanovenia § 3 a § 46 a § 47 správneho poriadku. Záverom uviedol, že nemôže súhlasiť s názorom žalobcov, že účel stavby je daný raz a navždy v čase výstavby, pretože zmena využitia stavby je možná, o čom svedčí aj vyššie citovaný inštitút o zmene účelu stavby v zmysle stavebného zákona doplniac, že účel využitia každej stavby je možné meniť v čase za podmienky, že nie je v rozpore s platným územným plánom a keďže táto materiálna podmienka bola dodržaná aj v danom konaní, mal za to, že uvedenú zmenu správne orgány povolili v súlade so zákonom. Krajský súd rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Konštatoval, že vo vzťahu k žalobcom bol dôvodom nepriznania náhrady trov konania ich neúspech v tomto konaní, ďalej vo vzťahu k žalovanému dôvodil tým, že im náhrada trov konania neprináleží a smerom k účastníkovi správneho konania argumentoval ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. majúc za to, že v danom prípade nastali okolnosti osobitného zreteľa vzhľadom na povahu predmetu konania, pričom za okolnosti osobitného zreteľa označil tú skutočnosť, že preskúmaval rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, pričom stavebník bol pribratý do konania z dôvodu, že by ako účastník správneho konania mohol byť dotknutý prípadným zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného, teda sa jedná vo vzťahu k nemu o konanie nesporové, v rámci konania pred súdom nebolo vykonané dokazovanie a všetky úkony pribratého účastníka konania po podaní žaloby nemali vplyv na výsledok súdneho konania, pretože jeho činnosť bola posudzovaná len v rámci skúmania jeho postupu pred podaním opravných prostriedkov žalobcov. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov ustanovení: 1/ § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (neúplné zistenie skutkového stavu, pretože neboli navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností); 2/ § 205 ods. 2 písm. d/ a § 250ja ods. 3 O.s.p. - nedostatočne vykonané dokazovanie pre účely správneho konania a pre odňatie možnosti konať pred súdom, čím došlo k ohrozeniu ich základných ľudských práv, najmä žalobcu v 1. rade; 3/
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. - doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); 4/
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; 5/
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; 6/
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. c/ O.s.p. - účastník konania nebol riadne zastúpený, najmä na poslednom pojednávaní. V obsahovo rozsiahlom odvolaní žalobcovia namietali pre posúdenie zákonnosti napadnutých správnych rozhodnutí a postupov správnych orgánov nasledovné rozhodné skutočnosti :
4 O.s.p. na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný zamietol ich odvolanie a potvrdil rozhodnutie vydané Mestskou časťou Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného konania a stavebného poriadku, ktorým stavebný úrad
2 zákona č. 50/1976 Zb. povolil stavebné úpravy spojené so zmenou užívania rodinného domu na reštauráciu, K. XX, C. na pozemku parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX v katastrálnom území C. - N. (LV č. XXXX) pre stavebníka Slnečná Záhrada, s.r.o., a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o povolení stavebných úprav rodinného domu spojené so zmenou jeho užívania na reštauráciu
ustanovení zákona č. 50/1976 Zb.. Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím č. A/209/2113/HVR z 5. augusta 2009, ktorý predstavuje zásadný predmet súdneho prieskumu, žalovaný správny orgán postupom
ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol spoločné odvolanie účastníkov správneho konania - žalobcov a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu č. ÚKaSP-2008-9/1954-STE zo dňa 22. apríla 2009, ktorým stavebný úrad
2 stavebného zákona povolil stavebné úpravy spojené so zmenou užívania rodinného domu na reštauráciu, K. XX, C. na pozemku parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX v k. ú. C. - N. (LV č. XXXX) pre stavebníka Slnečná záhrada, s.r.o., konateľka: S. D., Q. X, C.
predloženej projektovej dokumentácie vypracovanej projektantom P. P. K., overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Stavebný úrad v stavebnom povolení určil stavebníkovi záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania. Proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote spoločne odvolanie účastníci správneho konania - žalobcovia, ktorí namietali jednak, že územné rozhodnutie, na základe ktorého bol dom na K. V.. XX zrealizovaný je záväzné aj pre právnych nástupcov, t.j. aj pre terajšieho vlastníka a teda by mali byť dodržané podmienky tohto územného rozhodnutia ďalej, že stavebný úrad nerešpektoval právnu podstatu § 62 ods. 4 stavebného zákona uvedúc v tejto súvislosti, že stavebný úrad mal žiadosť stavebníka zamietnuť, nakoľko miera ohrozenia vereného záujmu sa realizáciou zmeny účelu užívania stavby na reštauráciu zvyšuje vo väčšom rozsahu než sa počítalo v pôvodnom územnom rozhodnutí a že zmena účelu užívania stavby nie je v súlade so záväznou časťou Územného plánu hl. mesta SR Bratislavy, ktorá predmetné územie určuje
tabuľky č. 102 na funkciu verejné stravovanie malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety, pričom skutočnosť, že v regulatíve nie je použitý výraz reštaurácia nasvedčuje tomu, že sa reštaurácia nepokladá za verejné stravovanie malého rozsahu, ani za rýchle občerstvenie a bufet, ale za verejné stravovanie, ktoré je v tabuľke označené ako neprípustné. Taktiež v doplnení odvolania namietali, že záväzné stanovisko k stavbe, ktoré vydal starosta MČ dňa 28. augusta 2008 nie je správnym úkonom dotknutého orgánu, nie je ako záväzné stanovisko upravené v osobitnom predpise, pretože MČ Bratislava - Nové Mesto je stavebným úradom a v súlade s ustanovením § 140a ods. 2 stavebného zákona dotknutým orgánom nie je mestská časť, ale hlavné mesto SR Bratislava a v dôsledku uvedených skutočností stráca záväzné stanovisko starostu právnu pôsobnosť a legitimitu. Žalovaný správny orgán sa s odvolacími námietkami účastníkov správneho konania - žalobcov vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. K námietke poukazujúcej na rozpor navrhovanej zmeny účelu užívania rodinného domu s Územným plánom hl. mesta SR Bratislavy, rok 2007 dôvodil, že v územnom pláne sa rodinný dom na K. V.. XX v C. (parc. č. XXXX/XX v k. ú. N.) nachádza v území, pre ktoré je určené funkčné využitie tohto územia pre plochy menších zariadení občianskej vybavenosti, v ktorých sú prípustné v obmedzenom rozsahu aj zariadenia verejného stravovania malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety s dopravnými plochami (parkoviskami), pričom požadovaná zmena účelu užívania rodinného domu na reštauráciu kapacitne vyhovuje navrhovanej funkcii, to znamená verejnému stravovaniu malého rozsahu, nakoľko reštaurácia je situovaná len na prízemí budovy a jej plocha je len 55 m2 s kapacitou 20 miest dodajúc, že aj navrhované parkovacie miesta na pozemkoch prac. č. XXXX/XX a XXXX/XX v k. ú. C.-N. sú taktiež v súlade s funkčným využitím územia navrhovaným v územnom pláne. Dôvodil ďalej, že nové územné rozhodnutie na zmenu účelu užívania stavby rodinného domu na reštauráciu sa nevyžaduje, nakoľko
3 písm. c/ stavebného zákona sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na stavebné úpravy a udržiavacie práce (nedochádza k zmene objemových parametrov stavby) argumentujúc tiež tým, že ustanovenia upravujúce stavebné konanie sa na konanie o zmene účelu užívania stavby spojeného so stavebnými úpravami vzťahujú primerane. Vo vzťahu k namietanému „nepoužitiu“ ustanovenia § 62 ods. 4 stavebného zákona uviedol, že citované ustanovenie je potrebné chápať tak, že sa uplatňuje výlučne v stavebnom konaní, ktoré nasleduje po územnom konaní ukončenom vydaním územného rozhodnutia o umiestnení stavby, nie pri zmenách dokončených stavieb dodajúc, že posúdenie zmien účelu dokončených stavieb vo vzťahu k ÚPN upravuje ustanovenie § 85 ods. 3 stavebného zákona,
ktorého sa takáto zmena nepovolí, ak je v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Poukazujúc ďalej na skutočnosť, že jednotlivé dotknuté orgány vo svojich záväzných stanoviskách určili podmienky k zmene účelu využitia stavby, ktoré musia byť dodržané, pričom ich dodržanie bude stavebným úradom následne overené v kolaudačnom konaní vyhodnotil námietku týkajúcu sa ohrozenia verejných záujmov, ako aj neprimeraného ohrozenia či obmedzenia práv a oprávnených záujmov účastníkov konania vo väčšom rozsahu ako sa počítalo v územnom rozhodnutí, za neopodstatnenú. V odôvodnení tiež poukázal na to, že stavebný úrad vykonal na stavbe dňa 10. februára 2009 štátny stavebný dohľad a zo záznamu je zrejmé, že na stavbe doposiaľ prebehli len udržiavacie práce (oprava fasády, obnova vnútorných omietok, obkladov stien, podláh, dlažby, výmena zariaďovacích predmetov, výmena vnútorných rozvodov, maliarske a natieračské práce
15 stavebného zákona), na ktoré nie je potrebné ani ohlásenie stavebnému úradu, pričom táto skutočnosť bola stavebníčkou v odvolacom konaní doložená aj fotodokumentáciou súčasného stavu stavby. Záverom sa vyjadril k namietanému záväznému stanovisku MČ Nové Mesto dôvodiac, že ak je obec stavebným úradom príslušným na konanie, nie je dotknutým orgánom vydávajúcim záväzné stanovisko a z uvedeného dôvodu záväzné stanovisko MČ nebolo potrebné doplniac, že v takomto prípade stavebný úrad vlastnou činnosťou posúdi či je zmena účelu stavby v súlade s územným plánom. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že stavebníčka doložila stanovisko Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy pod č. MAGS ORM/46711/09/268576 zo dňa 21. júla 2009,
ktorého sa hlavné mesto nevyjadruje k zmene dokončenej stavby to znamená, ani k zmene účelu užívania stavby, pokiaľ nedochádza zmene umiestnenia stavby a v plnení podmienok územného rozhodnutia. Medzi účastníkmi konania ostala sporná predovšetkým otázka týkajúca sa neoprávneného zásahu zmenou užívania predmetnej stavby stavebníkom do vlastníckych práv žalobcov. Odvolací súd z uvedeného dôvodu zameral svoju pozornosť predovšetkým na to, či súd prvého stupňa správne a v súlade so zákonom posúdil námietky žalobcov vznesené v žalobe aj v odvolaní, a teda, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
1, 2, 3 stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby
odseku 1. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmenách
odseku 1 a 2, stavebný úrad nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.
1 stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
stavebného zákona kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia.
1, 2 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.
1, 4 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila
dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. S kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (§ 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.
1, 2 stavebného zákona stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí
potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.
1, 2 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách
dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. (Zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok). Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. ( § 47 správneho poriadku). Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa v danom prípade nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, keď správny orgán prvého stupňa ako stavebný úrad si vo veci síce zadovážil dostatok skutkových podkladov, avšak zo skutkových okolností vyvodil nesprávny právny záver, náležite nepostupoval v súčinnosti s účastníkmi konania, námietky žalobcov vyhodnotil formálne nesledujúc účel zákona v stavebnom konaní, ktoré nedostatky neodstránil ani žalovaný, a preto vo veci neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa
1 O.s.p.. V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že správny orgán v rámci svojej kompetencie, ktorú mu zveruje stavebný zákon, by mal pri výkone verejnej moci dohliadať nad dodržiavanie nielen relevantných právnych predpisov vzťahujúcich sa k stavebnému konaniu, ale aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zo svojej pozície by mal zabraňovať svojou rozhodovacou činnosťou výkonu takých subjektívnych práv, ktoré by zasahovali do výkonu práv iného subjektu s rovnakým obsahom práv. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd námietku žalobcov vznesenú v stavebnom konaní, týkajúca sa neoprávneného zásahu do jeho základných práv a slobôd, medzi ktoré rozhodne patrí aj ochrana vlastníckeho práva a s ním spojená ochrana predmet vlastníctva nerušene užívať, za dôvodnú. Odvolací súd dáva taktiež do pozornosti, že vlastnícke právo ako také je absolútne a pôsobí „erga omnes“. V ústavnoprávnej rovine
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu. V čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení dodatkového protokolu č. 1 sa poskytuje ochrana majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 85 stavebného zákona v spojení s ustanoveniami s ním súvisiacimi upravuje jednak postup žiadateľa o zmenu užívania stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri vydaní rozhodnutia o tejto žiadosti. Z právnej úpravy vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia zmeneného účelu užívania stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, ako aj s ochranou života a zdravia osôb, spočíva na žiadateľovi o zmenu užívania stavby. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov
toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba po zmene užívať, ktoré záujmy budú zmenou stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.. Na konanie o zmene užívania stavby zákonodarca odkazuje na právnu úpravu upravujúcu kolaudačné konanie (§§ 76 až 84), v rámci ktorého stavebný úrad okrem splnenia ďalších podmienok je povinný skúmať, či stavba bola realizovaná tak, aby bola v súlade nielen s právnymi predpismi, ale aj či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, ako aj životného prostredia, majúc na mysli predovšetkým osôb, ktorých záujmy by boli stavbou bezprostredne dotknuté a teda predovšetkým susedov predmetnej stavby. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy povinnosťou stavebného úradu v konaní o zmene užívania stavby je teda skúmať, akým spôsobom zasiahne zmena užívania stavby verejné záujmy, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia. Zákonodarca súčasne v právnej norme § 85 ods.3 stavebného zákona stanoví stavebnému úradu povinnosť, že zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmenách
odseku 1 a 2, nepovolí, ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného konania a stavebného poriadku oko stavebný úrad
2 stavebného zákona povolil stavebné úpravy spojené so zmenou užívania rodinného domu na reštauráciu, K. XX, C. na pozemku parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX v k. ú. C. - N. (LV č. XXXX) pre stavebníka Slnečná záhrada, s.r.o.,
predloženej projektovej dokumentácie vypracovanej projektantom P. P. K., overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a súčasne v stavebnom povolení určil stavebníkovi záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania. Žalobcovia ako bezprostrední susedia stavby, ktorej účel užívania bol predmetom predmetného konania, od počiatku namietali ohrozenie ich vlastníckych a užívacích práv zmenou účelu užívania susednej stavby z rodinného domu na reštauráciu. Z územného plánu hl. mesta SR Bratislavy, rok 2007, legenda 102 upravujúceho využitie jednotlivých plôch nachádzajúcich sa v predmetnom území, je zrejmé, že pre predmetné územie je určené funkčné využitie tohto územia pre plochy prevládajúce pre rodinné domy a súčasne sú prípustné v obmedzenom rozsahu využitia plôch tohto územia pre plochy menších zariadení občianskej vybavenosti, zahŕňajúce aj zariadenia verejného stravovania malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety s dopravnými plochami, pričom verejne stravovanie je v danom území neprípustné. Súčasne zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že stavba, ku ktorej žiadateľ požiadal o zmenu jej užívania z rodinného domu na reštauráciu, sa nachádza v bezprostrednej blízkosti s rodinným domom žalobcov, i keď nie sú tieto susedné stavby konštrukčne spojené. Odvolací súd nesúhlasí s dôvodmi správnych orgánov oboch stupňov, že v územnom pláne sa rodinný dom na K. V.. XX v C. (parc. č. XXXX/XX v k. ú. N.) nachádza v území, pre ktoré je určené funkčné využitie tohto územia pre plochy menších zariadení občianskej vybavenosti, v ktorých sú prípustné v obmedzenom rozsahu aj zariadenia verejného stravovania malého rozsahu, rýchle občerstvenie, bufety s dopravnými plochami (parkoviskami), pričom požadovaná zmena účelu užívania rodinného domu na reštauráciu kapacitne vyhovuje navrhovanej funkcii, to znamená verejnému stravovaniu malého rozsahu, nakoľko reštaurácia je situovaná len na prízemí budovy a jej plocha je len 55 m2 s kapacitou 20 miest dodajúc, že aj navrhované parkovacie miesta na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX v k. ú. C.-N. sú taktiež v súlade s funkčným využitím územia navrhovaným v územnom pláne. Zo skutkových zistení doposiaľ nevyplýva správnosť tohto záveru stavebných orgánov. Stavebný zákon a ani jeho vykonávací predpis neustanovuje, čo sa rozumie pod stavbou s funkčným využitím pre verejné stravovanie malého rozsahu. Danej problematike stavebný úrad a ani žalovaný doposiaľ nevenovali žiadnu pozornosť, napriek tomu, že správne posúdenie účelu využitia stavby pre verejné stravovanie malého rozsahu je rozhodujúcou skutočnosťou prípustnosti zmeny užívania stavby v danom území
územného plánu a je súčasne rozhodujúcou skutočnosťou, či a akým spôsobom zmena účelu užívania rodinného domu žiadateľa je spôsobilá ohroziť zdravie ( aj psychické) žalobcov ako vlastníkov susediacej stavby, užívanej nimi ako rodinný dom. Stavebný úrad a ani žalovaný sa náležite nevyporiadali s námietkami žalobcov vznesenými v predmetnom konaní a dostatočne neskúmali otázky súladu zmeny užívania predmetnej stavby s verejnými záujmami a teda predovšetkým vplyvu zmeny budúceho využitia rodinného domu žiadateľa, či nedôjde k ohrozeniu zdravia susedov - žalobcov a v odôvodnení svojich rozhodnutí nedostatočne zdôvodnili, na základe ktorých skutočností zariadenie, ktoré v budúcnosti by kapacitne zabezpečovalo stravovanie 20 hostí považovali za zariadenie verejného stravovania malého rozsahu. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ krajský súd žalobu zamietol z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie stavebného úradu a odvolanie zamietol, je skutkovo a právne správne,
názoru odvolacieho súdu vo veci nerozhodol v súlade so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
3 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval
1 O.s.p v spojení s § 246c a s § 250k ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1, 2. Žalobcom priznal právo na náhradu trov konania, pretože boli v konaní úspešní. Priznal im náhradu trov konania, vyplývajúce zo spisu vo výške 132 eur za zaplatené súdne poplatky za žalobu a odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa (2x66). V zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1, 2 O.s.p. im nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich právny zástupca odvolaciemu súdu nepredložil v zákonnej lehote ich vyčíslenie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.