piatej hlavy piatej časti OSP uvedené v ustanovení § 250v a nasl. OSP, bol navrhovateľ uznesením zo dňa
5 veta prvá OSP súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov.
1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
3 OSP návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
8 OSP na konanie
tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
3 vety prvej OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
2). Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní písomného podania navrhovateľa v jeho doplnenom znení dospel k záveru, že konanie je potrebné s poukazom na ustanovenie § 250d ods. 3 OSP zastaviť z dôvodu, že podanie trpí i naďalej vadami, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu. Z obsahu doplneného podania, napriek poučeniu súdu o následkoch vytknutých vád podania naďalej nevyplýva, k akému konkrétnemu zásahu orgánu verejnej správy a do akého subjektívneho práva (t.j. konkrétna možnosť subjektu správať sa určitým spôsobom zamýšľaným právnou normou) navrhovateľa bolo zasiahnuté a z uvedeného dôvodu nie je možné ani posúdiť, či bola dodržaná lehota na podanie návrhu
piatej hlavy piatej časti OSP, t.j. či bol návrh podaný v lehote 30 dní odo dňa, keď sa navrhovateľ o zásahu dozvedel (najneskôr sa však ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy môže navrhovateľ domáhať v lehote jedného roka odo dňa, keď k zásahu došlo). Záverom najvyšší súd poukazuje na absenciu riadneho vykonateľného petitu - výroku, ktorý je na podanie kvalifikovaného návrhu nevyhnutné formulovať tak, aby bol v súlade s obsahom návrhu ako i všeobecnými požiadavkami o jeho jasnom, určitom a vykonateľnom znení. Vzhľadom na to, že podanie i naďalej trpí nedostatkami a ide o také vady, ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol najvyšší súd s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko bolo konanie zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.