tretej hlavy piatej časti OSP nerozhodoval samosudca. Krajský súd tiež mal pochybiť a zaťažiť konanie podstatnou vadou, keď nedoručil napadnuté uznesenie P. W., ktorý do konania vstúpil ako vedľajší účastník. Poukázal ďalej na hrubé porušenia jeho práv na súdnu a inú právnu ochranu, ku ktorým v konaní pred krajským súdom došlo. Poukázal na odtlačok pečiatky podateľne krajského súdu s tým, že z nej jednoznačne vyplýva, že jeho opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného bol podaný osobne
čl. 152 ods. 4, t. j. aby bola v tomto odvolacom konaní zachovaná zásada ústavne súladného výkladu zákonov Slovenskej republiky súdom, ako aj aby zabezpečil do tohto odvolacieho konania listinné dôkazy, ktoré som označil v tomto odvolacom konaní, aby odvolací súd zabezpečil ako dôkaz kompletný a úplný žurnalizovaný spis súdneho konania vedený na krajskom súde pod sp. zn. 11S/1/2013 a dožadoval sa od odvolacieho súdu, aby neporušil právo účastníkov na to, aby sa v tomto odvolacom konaní dostatočne vyargumentovali a aby súd zaslal všetky dôležité písomnosti účastníkom na vyjadrenia, nakoľko je to potrebne pre ochranu našich práv a záujmov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania
250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Odvolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo zastavené konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - uznesenia obecného úradu, z dôvodu existencie prekážky v konaní, upravenej v § 83 OSP. Prekážka veci (prv) začatej, alebo tiež litispendencia, bráni súdu pokračovať v konaní po tom, ako zistil, že medzi tými účastníkmi sa o tom istom predmete konania už koná na základe návrhu doručeného súdu prv.
1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
2 OSP ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.
OSP začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Ustanovenie § 83 OSP upravuje prípad prekážky litispendencie, ktorá je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie vykazujúce totožnosť v účastníkoch, predmete konania a skutkových okolnostiach, od ktorých je odvodzované právo (právny titul). Prekážka konania už prv začatého pritom nevyžaduje od návrhov na začatie konania v tej istej veci, aby boli podané na miestne a vecne príslušný súd, resp. na ten istý súd. Toto vyplýva z § 105 ods. 4 OSP, v zmysle ktorého právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované, aj v prípade, že bolo podané na miestne nepríslušnom súde. Zmyslom právnej úpravy prekážky veci prv začatej je predísť situácii, kedy by súdy paralelne konali v dvoch konaniach o tej istej veci. Preto zákon výslovne a jednoznačne predpisuje povinnosť súdu zastaviť konanie vo veci, ktorá sa začala neskôr. V správnom súdnictve môže byť predmetom konania
druhej a tretej hlavy piatej časti OSP rozhodnutie správneho orgánu vydané v správnom konaní. Týmto je fakticky obmedzené aj chápanie „skutkových okolností, od ktorých je odvodzované právo“, ktoré prichádzajú do úvahy len v prípade tradičného občianskoprávneho konania, t. j. vo veciach
1 OSP. V týchto veciach totiž právny titul, z ktorého žalobca vyvodzuje svoje právo, mení povahu sporu najmä čo do dokazovania, posudzovania plynutia lehôt a pod.. V správnom súdnictve možno za takýto titul považovať presvedčenie žalobcu alebo navrhovateľa o nezákonnosti a nesprávnosti rozhodnutia alebo postup správneho orgánu, ktorými malo byť zasiahnuté do jeho práv a právom chránených záujmov, pričom tento vyplýva priamo zo zákona. „Skutkové okolnosti, od ktorých je právo odvodzované“, nemožno stotožňovať s dôvodmi, v ktorých má tvrdená nezákonnosť spočívať. Následne je nutné, aj s prihliadnutím na znenie § 246c ods. 1 prvá veta OSP, ktorý súdu v správnom súdnictve umožňuje a ukladá primerané použitie ustanovení prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku, prispôsobiť chápanie pojmu „tá istá vec“ osobitnostiam konania
piatej časti OSP. Súd v správnom súdnictve skúmajúci podmienky konania preto skúma, či pri zistenej totožnosti účastníkov konania je daná aj totožnosť predmetu konania. Vlastné dôvody žaloby alebo opravného prostriedku, ako ani označenie podania „žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu“ alebo „opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu“ nemajú žiadnu relevanciu. Vo vzťahu k označeniu podania, považuje najvyšší súd za potrebné pripomenúť, že v zmysle § 41 ods. 2 OSP každý úkon posudzuje súd
jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený, t. j. súd nie je označením podania viazaný. Preto pokiaľ súd v správnom súdnictve zistí, že sa ten istý žalobca (navrhovateľ) domáha preskúmania jedného a toho istého rozhodnutia toho istého žalovaného (odporcu), je z hľadiska posúdenia existencie prekážky konania
OSP irelevantné, ako žalobca (navrhovateľ) označil svoje podanie a ako ho odôvodnil. Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisového materiálu a tiež v súlade s požiadavkou žalobcu, v záujme overenia si naplnenia podmienok pre postup, ktorý zvolil krajský súd, sa oboznámil aj so spisom vedeným na krajskom súdu pod sp. zn. 11S/1/2013, t. j. s vecou, ktorá mala založiť prekážku prv začatého konania. Zistil, že na Okresný súd Nitra bol 29. decembra 2011 o 09:22 hod. osobne podaný „opravný prostriedok
A. - žalobca v tomto konaní, a odporcom Obecné zastupiteľstvo Veľký Cetín - žalovaný v tunajšom konaní. Navrhovateľ (žalobca) sa navrhnutým postupom domáhal preskúmania zákonnosti uznesenia odporcu (žalovaného) z
decembra 2011, ako správne poukázal žalobca, avšak až o 09:52 hod., teda po tom, ako konanie vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 11S/1/2013 (vtedy na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/1/2011) bolo už začaté. Je teda zrejmá totožnosť účastníkov, ako aj totožnosť označeného „rozhodnutia“, ktoré navrhovateľ žiada preskúmať v oboch konaniach, a preto je namieste konštatovať, že skoršie podanie navrhovateľa (doručené Okresnému súdu Nitra 29. decembra 2011 o 09:22 hod.) založilo prekážku už začatého konania, brániacu súdu tunajšiu vec prejednať. Čo sa týka námietky žalobcu, že nemožno konštatovať totožnosť veci, ak len v jednej z nich má ako vedľajší účastník vystupovať, najvyšší súd považuje za potrebné dodať, že táto skutočnosť nemá vplyv na posudzovanie naplnenia § 83 OSP, pretože iná osoba, než je žalobca a žalovaný (navrhovateľ a odporca) sa nestáva účastníkom konania v správnom súdnictve, ale až jeho pribratím za splnenia podmienok § 250 ods. 1 veta druhá OSP.
1 veta druhá OSP súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Navyše, konanie vo veci samej bolo zastavené pre nenaplnenie podmienok konania. Súd je však ďalej povinný konať a v súlade so zákonom rozhodnúť v konaní, ktoré založilo prekážku veci rozhodnutej, t. j. v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 11S/1/2013. Najvyšší súd ešte poznamenáva, že nie je vadou konania, ak vec prejedná súd v senátnom zložení (druhá hlava piatej časti OSP), hoci mal konať samosudca (tretia hlava piatej časti OSP), pokiaľ postupuje v súlade s príslušnými procesnoprávnymi ustanoveniami. Občiansky súdny poriadok okrem iných ukladá súdom povinnosť posudzovať podania účastníkov
ich obsahu bez ohľadu na to, ako ich účastníci označia (§ 41 ods. 2 OSP). Súd teda nemá prihliadať označeniu podania, ale tomu, čoho sa účastník konania domáha, aby účastníkovi, ktorý v omyle nesprávne označil podanie (často napríklad odvolanie a dovolanie a pod.), neuškodil na právach formalistickým a doslovným výkladom zákona. Krajský súd správne a v súlade s § 247 OSP a § 250l OSP vyhodnotil podanie žalobcu ako žalobu
druhej hlavy piatej časti OSP, vec previedol z registra „Sp“ (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov; tretia hlava piatej časti OSP) do registra „S“ (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov, druhá hlava piatej časti OSP) a o veci konal ako o žalobe
druhej hlavy piatej časti OSP v senáte (§ 246b OSP). Taktiež nie je vadou konania, resp. vadou žaloby nesprávne označenie žalovaného (žalobca nesprávne za žalovaného označil „Obecné zastupiteľstvo vo Veľkom Cetíne“), Označenie žalovaného nie je podstatnou náležitosťou žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu, nakoľko kto je žalovaným, určuje zákon. V danom prípade je to Obec Veľký Cetín (§ 1 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou, § 4 ods. 1, 2, 3, 4 a § 11 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, Toto pochybenia mal však odstrániť už krajský súd. Preto najvyšší súd, zistiac, že uznesenie krajského súdu je vo výroku vecne správne a v konaní nedošlo k žalobcovi tvrdeným zásahom do jeho práv garantovaných ústavou a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, toto v súlade s § 219 ods. 1 v spojení s § 250ja ods. 3 OSP potvrdil. O trovách konania rozhodol najvyšší súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému zo zákona náhrada trov konania v správnom súdnictve neprislúcha (§ 244 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.