1 písm. c/ O. s. p. ). Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal na podnet odporcu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky . Navrhol, aby ho najvyšší súd zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci ( § 243f ods. 1 písm. f/ O. s. p. ) pri stanovení hodnoty členského podielu v bytovom družstve, keď vychádzal len z jeho zostatkovej ceny ( odporcom v konaní namietanej ). Uviedol, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( § 150 Občianskeho zákonníka ) sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť , čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti . Okresný súd mal okrem iného v konaní vyporiadať aj zostatkovú hodnotu členského podielu v stavebnom bytovom družstve ( právo spoločného nájmu družstevného bytu manželmi súd v osobitnom konaní zrušil a určil, že byt bude ďalej ako nájomníčka užívať navrhovateľka ) . Členský podiel v stavebnom bytovom družstve je ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločným majetkovým právom manželov a tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Ak v čase do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu rozvedených manželov k družstevnému bytu a o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, patrí členský podiel už len jednému z rozvedených manželov. Zdôraznil, že členský podiel v družstve, ako pôvodne majetkové právo manželov sa stáva majetkovým právom jedného z rozvedených manželov len vo vzťahu k družstvu ( resp. tretím osobám ). Táto skutočnosť nič nemení na tom, že členský podiel zostáva naďalej ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločným majetkovým právom manželov, lebo rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu a o zániku spoločného členstva v družstve, nedochádza k jeho vyporiadaniu. Toto rozhodnutie totiž neurčuje, akú náhradu na vyporiadanie členského podielu má zaplatiť ten z rozvedených manželov, ktorý sa stal výlučným členom družstva druhému manželovi. Vo vzťahu medzi rozvedenými manželmi zostáva teda už len vyporiadať jeho hodnotu, keďže o prikázaní členského podielu súd už rozhodol v rámci konania o zrušenie práva spoločného nájmu. Všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy , vybavenia , veku a pod. Obvykle sa táto cena ( tiež trhová hodnota ) zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 29/2000 ). Plné rešpektovanie princípov trhového hospodárstva a zaručenie rovnosti práv a povinností účastníkov občianskoprávnych vzťahov vyplývajúcich z § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže v prejednávanej veci zabezpečiť iba také rozhodnutie , pri ktorom sa bude vychádzať zo zásady, že práva a povinnosti prechádzajúce na toho - ktorého účastníka , budú zodpovedať majetkovým hodnotám, ktoré možno ( v danom mieste a čase ) nadobudnúť, čo v konečnom dôsledku znamená, že pokiaľ ide o členský podiel v bytovom družstve, nie je rozhodujúca výška jeho zostatkovej hodnoty, ale vždy hodnota, za akú možno v danom mieste a čase tieto práva nadobudnúť. Iba takýto postup zodpovedá rovnakému postaveniu účastníkov konania v danej veci. Navyše platné znenie § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov umožňuje každému nájomcovi družstevného bytu využiť nárok na prevod bytu do svojho vlastníctva . Pri zisťovaní ceny vecí , ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva , platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 9/97). Nedodržaním tejto zásady okresný súd porušil princíp rovnosti účastníkov konania , pretože jeden z účastníkov bol oproti druhému účastníkovi znevýhodnený, resp. jeden z nich nepomerne zvýhodnený. Vychádzaním z ceny veci, či majetkovej hodnoty v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa potieral trhový systém. Treba pritom vziať do úvahy, že od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jeho vyporiadania ( ako je to v danej veci ) môže uplynúť pomerne dlhá doba, počas ktorej môže dôjsť k zmenám na veci, ktorá do spoluvlastníctva patrí, resp. i hodnota veci vyjadrená peňažným ekvivalentom je rozdielna. Možno potom konštatovať, že okresný súd pri rozhodovaní o vyporiadaní majetku medzi bývalými manželmi nepomerne zvýhodnil navrhovateľku oproti odporcovi , keď ako spoločné majetkové právo zohľadnil len zostatkovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve , ktorú prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Navrhovateľka tak získala družstevný byt tzv. trhovej hodnoty značne prevyšujúcej zostatkovú hodnotu členského podielu zisteného podľa účtovníctva družstva. Navrhovateľka navrhla mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky buď zastaviť pre nedostatok jednej z podmienok konania, prípadne ako nedôvodné zamietnuť, lebo napadnuté rozhodnutie je správne, zákonné a spravodlivé. Konštatovala, že podanie mimoriadneho dovolania odporuje nielen § 243e O. s. p., ale aj čl. 46 ods. 1 , čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv slobôd z dôvodu, že účastníkovi konania, ktorý nevyužil všetky prostriedky ochrany ( napr. odvolanie , ktoré zobral späť ) , ponúka možnosť zvrátiť ustanovený postup konania obchádzaním inštitútu opravných prostriedkov, lehôt na ich podanie a náležitosti týchto opravných prostriedkov. Právny názor vyjadrený v mimoriadnom dovolaní a týkajúci sa hodnoty členského podielu v stavebnom bytovom družstve považovala za nesprávny. Uviedla, že členstvo v bytovom družstve nie je vlastníctvom družstevného bytu a ani jeho ekvivalentom, ale samostatným majetkovým právom. Preto zaužívaná súdna prax ohľadom oceňovania členských práv v bytovom družstve nedôvodne prekračuje zákonný rámec uvedený v § 705 Občianskeho zákonníka ako aj príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Prevodom členských práv v bytovom družstve sa neprevádza vlastníctvo bytu a iné majetkové právo viažuce sa ku konkrétnemu bytu , ale len práva a povinnosti k určitému bytovému družstvu. Na podporu týchto tvrdení poukázala na skutočnosť, že rozsudkom o zrušení spoločného nájmu k družstevnému bytu jej bola uložená povinnosť zabezpečiť odporcovi náhradný byť v trhových cenách, ktoré sú aktuálne v súčasnosti, teda uspokojiť jeho bytovú potrebu nájmom na dobu neurčitú, čo predstavuje cieľ a zmysel členstva v bytovom družstve t. j. ekvivalent členstva v bytovom družstve. Namietala tiež, že mimoriadne dovolanie bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a ods. 3 O. s. p. ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( § 243g O. s. p.
1 O. s. p. ) generálny prokurátor Slovenskej republiky ( § 243e ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243i ods. 2 O. s. p. )
1 O. s. p. ) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p.
1 O. s. p. a dospel k záveru, že ho treba zrušiť. Podľa ustanovenia § 243e ods. 2 O. s. p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktorý účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania ( § 242 ods. 2 O. s. p. ). V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnutí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania , ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243i ods. 2 O. s. p.
1 O. s. p. ) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami , pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady nie sú v mimoriadnom dovolaní namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom ( § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. ) . Námietka generálneho prokurátora sa týka postupu okresného súdu pri stanovení hodnoty členského podielu ( ktorá bola okrem iného predmetom vyporiadania ) a pri jej vyporiadaní v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav , dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ( § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo , vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 ( § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd ( § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok , a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti ( § 150 Občianskeho zákonníka ). Pri zisťovaní ceny vecí , ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov , platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 9/97 ). Z obsahu spisu vyplýva, že na základe osobitného návrhu navrhovateľky Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom z 25. apríla 1996 č. k. 9 C 1548/95 - 15
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
1 písm. c/ O. s. p. , keďže to vyžadovala ochrana práv a ním chránených záujmov účastníkov konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods. 1 , 2 O. s. p.
2 O. s. p. ). V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania i dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.