← Slovensko

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžf/1/2012 Identifikačné číslo spisu: 7010234399 Dátum vydania rozhodnutia: 29.10.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Baricová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 246cods.

1 veta prvá OSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 221 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP). Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti z účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako i procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Podľa čl. 82 ods. 1 Colného kódexu, tovar prepustený do voľného obehu so zníženou alebo nulovou sadzbou cla v dôsledku jeho konečného použitia zostáva pod colným dohľadom. Colný dohľad sa ukončí, ako náhle sa prestanú uplatňovať podmienky pre takéto zníženie alebo ustanovenie nulovej sadzby cla, a to v momente, ak je tovar vyvezený alebo zničený alebo akonáhle je povolené použiť tovar na iné účely, než sú účely uvedené v žiadosti o zníženie alebo o nulovú sadzbu cla a dlžné clo je zaplatené. Podľa čl. 300 ods. 1 písm. a/ Nariadenia komisie (EHS) č. 2454/93 z 02.07.1993, ktorým sa vykonáva colný kódex v znení zmien a doplnkov, tovar prepustený do voľného obehu so zvýhodneným sadzobným zaobchádzaním alebo pri zníženej alebo nulovej sadzbe cla z dôvodu jeho konečného použitia podlieha colnému dohľadu konečného použitia a zostáva pod colným dohľadom a podlieha dovoznému clu dovtedy, kým mu je prvý raz pridelené predpísané konečné použitie. Podľa čl. 204 ods. 1 Colného kódexu spoločenstva, colný dlh pri dovoze vzniká: a/ nesplnením jednej z povinností vyplývajúcej z dotačného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol prepustený alebo b/ nedodržaním niektorej podmienky stanovenej na prepustenie tovaru do daného režimu alebo pre udelenie zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru s výnimkou tovarov, ktoré sú uvedené v čl. 204 pokiaľ sa nezistí, že nedodržanie týchto podmienok nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie dočasného uskladnenia alebo daného colného režimu. Podľa čl. 204 ods. 3 Colného kódexu spoločenstva, dlžníkom je osoba, ktorá má povinnosť plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tento prepustený alebo osoba, ktorá má plniť podmienky spojené s prepustením tovaru daného režimu. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že žalobcovi bol ako deklarantovi a zároveň príjemcovi tovaru na základe rozhodnutí vydaných v colnom konaní ev. č. 0531110803638 zo dňa 06.11.2008, ev. č. 0531110803640 zo dňa 06.11.2008 a ev. č. 0531110803733 zo dňa 14.11.2008 prepustený colným úradom do colného režimu voľný obeh so zníženou alebo nulovou sadzbou cla v dôsledku konečného použitia tovar - repkový olej určený na výrobu metilesterol rastlinného oleja. Žalobca ako účastník colného konania zároveň predložil v colnom konaní povolenie na použitie colného režimu z hospodárskym dopadom (colný režim konečné použitie) ev. č. K53110800007 zo dňa 03.11.

  1. Predmetný tovar bol žalobcovi prepustený do colného režimu voľný obeh prepustený s podmienkou, že bude podľa bodu 9 povolenia zo dňa 03.11.2008 použitý len na výrobu metilesteru, pričom všeobecný proces výroby bol uvedený v prílohe č. 1 zo dňa 03.11.
  2. Súčasťou povolenia vydaného správnym orgánom je príloha 16A, ktorá stanovuje podmienky použitia colného režimu voľný obeh so zvýhodnením sadzobným zaobchádzaním z dôvodu jeho konečného použitia. Podľa bodu 3 tejto prílohy tovar podlieha colnému dohľadu konečného použitia v zmysle čl. 291 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Z bodu 4 vyplýva, že tovar bude uložený až do doby, kým mu bude pridelené predpísané konečné použitie alebo premiestnené inému držiteľovi povolenia v sklade držiteľa povolenia tak, aby colný úrad mohol ľahko a účinne vykonávať kontrolu. Podľa bodu 5 je držiteľ povolenia povinný viesť evidenciu a záznamy tovaru tak, aby bolo možné sledovať tovar podliehajúci colnému dohľadu konečného použitia s doložením dokumentov dokazujúcich pridelenie predpísaného konečného použitia, premiestnenia tovaru druhému držiteľovi povolenia alebo akémukoľvek inému spôsobu nakladania s tovarom, tieto záznamy zároveň uchovávať vo svojej evidencii v zmysle platnej legislatívy. Podľa bodu 7 držiteľ povolenia bol povinný do 30 dní odo dňa pridelenia predpísanej konečnej spotreby najneskôr však do konca lehoty stanovenej pre pridelenie konečného použitia spotreby predložiť dozornému úradu potvrdenie dokazujúce pridelenie konečnej spotreby. Dňa 20.03.2009 bol na colný úrad doručený list žalobcu zo dňa 13.03.2009, v ktorom uvádza výpis z evidencie zásob oleja o presunoch do výroby a o množstve prepracovanom na FAME právnickou osobou MEROCO, a. s. za mesiac november
  3. Žalobca v liste zo dňa 13.03.2009 zároveň uviedol, že podklady súvisia s povolením zo dňa 03.11.
  4. Colný úrad po oboznámení sa s obsahom predloženého listu zistil, že z predložených dokladov nie je možné určiť kedy a v akom množstve bolo predmetnému tovaru uvedenému v povolení zo dňa 03.11.2008 pridelené predpísané konečné použitie. V súlade s povolením zo dňa 03.11.2008 colný úrad vyzval listom zo dňa 30.03.2009 právnickú osobu MEROCO na poskytnutie výpisu z evidencie podkladov obchodným operáciám týkajúcich sa predmetného tovaru od žalobcu (repkového oleja od žalobcu v celkovom množstve 181,90 ton). Právnická osoba MEROCO sa k predmetnej veci vyjadrila listom doručeným na colný úrad dňa 09.04.
  5. Žalobca predložil dokumenty, ktoré by podľa neho mali byť posúdené ako potvrdenie v zmysle bodu 7 prílohy 16a povolenia zo dňa 03.11.2008 až dňa 04.06.2009, kedy bol list účastníka konania zo dňa 28.05.2009 označený ako „vyúčtovanie k povoleniu použiť colný režim konečné použitie č. K53110800007 s prílohami doručený colnému úradu. Doba platnosti povolenia na použitie colného režimu konečné použitie zn. K53110800007 zo dňa 03.11.2008 uplynula však už dňa 31.03.
  6. Žalobca tak jednoznačne nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z bodu 7 prílohy 16a. Povolenie zo dňa 03.11.2008 v bode 7 presne určovalo údaje, ktoré malo potvrdenie vyúčtovania dokazujúce pridelenie konečnej spotreby obsahovať, a ktoré tak mali byť súčasťou žalobcom predloženého vyúčtovania. V konaní bolo zisťovaním u právnickej osoby MEROCO, a. s. zistené, že predmetný tovar od žalobcu bol prijatý na sklad do skladovacej nádrže, kde sa nachádza repkový olej aj od iných dodávateľov. Pri skladovacom procese bolo celkové množstvo predmetného tovaru zmiešané s inými repkovými olejmi. Z uvedeného dôvodu nie je pri výdaji možné konkrétnym účtovným dokladom preukázať spotrebu konkrétneho presne určeného tovaru a následne nie je možné presne určiť, ktorá príjemka hotového výrobku zodpovedá spotrebe repkového oleja od žalobcu. Colný úrad na základe týchto skutočností zistil, že nie je možné konkrétnym účtovným dokladom preukázať kedy a v akom množstve bolo predmetnému tovaru pridelené konečné použitie a tiež nebol uvedený výnos (spotreba predmetného tovaru k množstvu FAME). Na základe týchto zistení správne orgány ako aj prvostupňový súd zhodne dospeli k názoru, že žalobca svojim postupom porušil právne predpisy a povinnosti, ktoré mu z nich vyplývajú. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní (osobitne k námietke, že potrebné dokumenty boli colnému úradu predložené riadne a včas) dopĺňa nasledovné: Z bodu 7 prílohy 16a povolenia zo dňa 03.11.2008 presne vyplývalo, ktoré údaje malo potvrdenie (vyúčtovanie dokazujúce pridelenie z konečnej spotreby obsahovať a ktoré tak mali byť súčasťou žalobcom predloženého vyúčtovania. Doba platnosti povolenia na požitie colného režimu na konečné použitie zn. K53110800007 zo dňa 03.11.2008 uplynula dňa 31.03.

  1. Žalobca predložil doklady stanovené vyššie uvedeným povolením kompletne až dňa 04.06.
  2. Z podania zo dňa 20.03.2009, ktorým žalobca odôvodňuje zachovanie lehoty vyplýva, že toto podanie nesplnilo všetky podmienky použitia režimu stanovené v bode 7, 16a predmetného povolenia. Na základe vyššie uvedených skutočností nie je možné stotožniť sa s odvolacou námietkou žalobcu, keď žiadal, aby podanie zo dňa 20.03.2009 „bolo posúdené podľa jeho skutočného obsahu ,na základe čoho by bolo možné konštatovať, že žalobca dodržal lehotu stanovenú správnym orgánom“. Podanie v zmysle § 19 správneho poriadku, na ktoré sa žalobca odvoláva, je procesnoprávnym úkonom a rozumie sa ním prejav vôle adresovaný správnemu orgánu písomnou formou alebo ústne do zápisnice. Subjektom oprávneným urobiť podanie môže byť každý okrem správneho orgánu, ktorý má vo veci konať a rozhodnúť. V správnej teórii sa rozlišuje podanie v užšom zmysle, ktorým sa rozumejú návrhy na začatie konania alebo v širšom zmysle, ktorým sa rozumejú všetky podania procesného charakteru. V prejednávanom prípade postupoval správny orgán podľa čl. 300 ods. 1 písm. a/ Nariadenia komisie (EHS) č. 2454/93 z 02.07.1993, ktorým sa vydal Colný kódex, podľa ktorého tovar prepustený do voľného obehu pri zníženej alebo nulovej sadzbe cla z dôvodu jeho konečného použitia zostáva pod colným dohľadom až do jeho konečného použitia. Povolenie zo dňa 03.11.2008, v ktorom colný úrad uložil žalobcovi, ktoré podmienky má splniť na uplatnenie colného dokladu podľa čl. 82 ods. 1 Colného kódexu nie je výzvou v zmysle procesných predpisov teda výzvou na odstránenie nedostatkov podania, ako sa domnieva žalobca, ale má jednoznačne hmotnoprávny charakter, z čoho vyplýva, že preukazovanie splnenia vyžadovaných podmienok na uplatnenie výhodnej alebo nulovej sadzby cla je preukazovaním povinnosti vyplývajúcej z hmotnoprávneho predpisu; možnosť aplikácie § 19 správneho poriadku, ktorý upravuje podania procesnoprávneho charakteru, neprichádza do úvahy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, keď krajský súd sa s námietkami vznesenými v žalobe náležite vyporiadal, a stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi napadnutého rozsudku (§ 219 ods.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP) doplniac tieto o vyporiadanie sa s námietkou žalobcu týkajúcou sa náležitostí podania, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.