1, ods. 2 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom
1 písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T/30/2016, z 21. mája 2019 v časti, a to v časti I. - vo výroku o vine týkajúcom sa skutku pod bodom 2 a v celom výroku o treste. II. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného Ing. M. F., nar. XX. U. XXXX v M. v Českej republike, trvalý pobyt: O. XX, XXX XX O. pri A., okres A.,
b) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/1 Gv 38/15/1000-40, z 10. novembra 2016 pre skutok (pod bodom 2 rozsudku súdu prvého stupňa) obžalobou kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a), ods. 2 písm.
1, ods. 2 Trestného zákona (skutok pod bodom
2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.
1 Trestného zákona, s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.
2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu vo výmere 4 roky.
4 písm. h) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom inému výchovnému programu.
1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, obžalovanému ukladá peňažný trest vo výške 2 500 eur.
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 75 dní. IV.
Trestného poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku v časti I. svojho rozsudku, sp. zn. PK-1T/30/2016, z 21. mája 2019 uznal obžalovaného Ing. M. F. za vinného v bode 1 zo zločinu prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona a v bode 2 zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a), ods. 2 písm.
2, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) a § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Výkon tohto trestu Špecializovaný trestný súd
1 Trestného zákona, s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podmienečne odložil a uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ktorú mu
2 Trestného zákona určil na 4 roky. Špecializovaný trestný súd zároveň
4 písm. g) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom inému výchovnému programu. Špecializovaný trestný súd okrem toho
1, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 2 500 eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený,
3 Trestného zákona ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov. Špecializovaný trestný súd v časti II. rozsudku
b) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného Ing. M. F. spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/1 Gv 38/15/1000-40, z 10. novembra 2016 pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi
1 písm. b) Trestného zákona, ktorý mal spáchať na skutkovom základe, že dňa
1 Občianskeho zákonníka a ku dňu 12. februára 2010 si tak poisťovňa nárokuje nedoplatok na poistnom vo výške 1 185,45 eur od RHP Sobrance, pričom plk. Ing. M. F. tak konal bez písomného alebo ústneho splnomocnenia dotknutých policajtov a bez ich súhlasu, na účely uzatvorenia poistenia poskytol poisťovni aj osobné údaje dotknutých policajtov - rodné čísla, čím postupoval v rozpore s § 7 ods. 6 zák. č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a svojim konaním porušil povinnosti uložené ustanovením § 48 ods. 3 písm. a) zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Špecializovaný trestný súd postupom
3 Trestného poriadku odkázal poškodenú stranu, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces. Prokurátor a obžalovaný podali odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Prokurátor proti všetkým jeho výrokom vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a obžalovaný proti všetkým výrokom o vine a treste vo výrokoch 1 a 2 ako aj proti konaniu, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že Špecializovaný trestný súd zistil správne a úplne skutkový stav veci (vo vzťahu k skutkom č. 1 a 3 obžaloby), avšak pochybil, keď obžalovaného neuznal za vinného aj zo skutku uvedeného v obžalobe pod č. 2. Čo sa týka oslobodzujúcej časti poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého Špecializovaný trestný súd uviedol, že nemal pochybnosti o splnení podmienky špeciálneho subjektu - verejného činiteľa, avšak nemal za preukázaný úmysel obžalovaného spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. V danom prípade bolo
názoru Špecializovaného trestného súdu preukázané skôr komunikačné zlyhanie pri riešení realizácie hromadnej poistnej zmluvy, nakoľko z výpovedí svedkov, ktoré boli prečítané, vyplynulo, že sa v podstate sami zapísali do zaslaných tabuliek. Tým, že sami potvrdili svoje zapísanie do zaslaných tabuliek a vykonaným dokazovaním žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by tieto údaje protiprávne zabezpečil obžalovaný, neprichádza do úvahy ani právna kvalifikácia konania ako prečinu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi
1 písm. b) Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania
prokurátora vyplynulo, že obžalovaný 27. júna 2017 (správne má byť rok 2008; pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) uzavrel hromadnú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., číslo zmluvy 31/H-new/7300210982, ktorou poistil seba a ďalších 83 policajtov za celkové ročné poistné vo výške 164 010 Sk (5 444,13 eur). Uzavretím tejto zmluvy obžalovaný v uvedenej výške zabezpečil spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., neoprávnený prospech. Bol to práve podpis obžalovaného, ktorý napriek tomu, že nemal splnomocnenie poistených osôb ani zákonné oprávnenie, umožnil tejto poisťovni neoprávnený prospech vo výške ročného poisteného. Skutočnosť, že obžalovaný vedel o tom, že podpisuje hromadnú poistnú zmluvu,
prokurátora vyplýva z výpovedí svedkov Ing. O. I. a Ing. Z. M.. Prokurátor uviedol, že v nadväznosti na podpis predmetnej zmluvy obžalovaný neoprávnene poskytol poisťovni osobné údaje o policajtoch - ich rodné čísla, ktoré získal v súvislosti s výkonom svojej funkcie, kedy postupoval v rozpore s ustanovením § 7 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. V ďalšej časti prokurátor vzniesol výhradu voči procesnému postupu Špecializovaného trestného súdu, ktorý odmietol na hlavnom pojednávaní postupom
2 Trestného poriadku prehrať záznamy telekomunikačnej prevádzky (ide o prepisy na č. l. 589-600).
právneho názoru prokurátora použiteľnosť tohto dôkazu nie je spochybnená tým, že dotknuté záznamy boli vyhotovené na základe príkazu sudcu Krajského súdu v Košiciach zo 16. decembra 2019, hoci v posudzovanej veci ide o trestný čin patriaci do výlučnej pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Je totiž všeobecne v pôsobnosti sudcu vydávať príkazy v trestnom konaní, ktoré zasahujú do základných ľudských práv a slobôd. V tejto trestnej veci došlo s maximálnym urýchlením k tomu, že prakticky ihneď po začatí trestného stíhania vydal príslušný príkaz už sudca Špecializovaného trestného súdu. Treba pritom vziať do úvahy aj to, že určitý čas zaberie vypracovanie podnetov vyšetrovateľa, návrhov prokurátora na vydanie príkazov a prípadné vydanie príkazov sudcom. Samotná okolnosť, že príkaz bol vydaný v tom čase nepríslušným sudcom ešte bez ďalšieho neznamená, že takto získaný dôkaz je nepoužiteľný v trestnom konaní.
prokurátora nemožno súhlasiť ani s výmerou uloženého trestu odňatia slobody. Z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie bolo nevyhnutné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. V súčasnej dobe, vzhľadom na množstvo odhalených korupčných konaní, je totiž nevyhnuté dať ostatným členom spoločnosti najavo, že takéto konanie nebude tolerované bez toho, aby bolo spravodlivo postihnuté. Uloženie iného než nepodmienečného trestu odňatia slobody by mohlo v spoločnosti vyvolať dojem, že verejný činiteľ sa môže dopustiť korupčnej trestnej činnosti bez toho, aby bol za to postihnutý citeľným spôsobom. K trestu zákazu činnosti uviedol, že súvislosť spáchaného trestného činu s činnosťou, ktorá môže byť zakázaná, musí byť užšia, priama a bezprostredná. V posudzovanom prípade tomu tak je, pretože obžalovaný spáchal trestný čin priamo pri rozhodovaní v rámci svojej právomoci - práve výkon jeho funkcie mu poskytol príležitosť a uľahčil spáchanie korupčného trestného činu. S poukazom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. a), b),
1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s odvolaním prokurátora dospel k záveru, že rozsah ním napádaných výrokov je nejasný, postupom
3 Trestného poriadku ho písomne vyzval na odstránenie tohto nedostatku. Následným podaním prokurátor upresnil, že svojím odvolaním v časti I. rozsudku Špecializovaného trestného súdu napáda len výroky o trestoch v neprospech obžalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov uvedených v odvolaní. Pokiaľ ide o časť II. rozsudku, uviedol, že napáda výrok o vine v neprospech obžalovaného a výrok o odkázaní poškodeného na civilný proces. Podotkol, že v tejto časti rozsudku nenapáda konanie, ktoré mu predchádzalo. Prokurátor vo svojom spresňujúcom vyjadrení navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. a), b),
mienky obžalovaného, na základe takto vykonaného dokazovania, nebolo možné ustáliť záver, že jeho vina bola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. Špecializovaný trestný súd sa nedostatočne a jednostranne vysporiadal s týmito dôkazmi. Obžalovaný v tejto súvislosti uviedol, že svedkyňa C. Y. je jedinou priamou svedkyňou, ktorej výpovede sú v podstatných okolnostiach rozporné. Špecializovaný trestný súd sa napríklad vôbec nevysporiadal s tvrdením C. Y., že prvé odovzdávanie peňazí mal vidieť svedok A. A.. Z tohto dôvodu je potrebné menovanú svedkyňu posudzovať ako nehodnovernú. Analyzujúc výpoveď svedkyne C. Y., obžalovaný uviedol, že kým táto
obžalovaného ušlo, že o finančných požiadavkách za prijatie do Policajného zboru boli manželia A. informovaní výhradne od svedkyne C. Y.. Pri poslednej sume 600 eur svedkyňa C. Y. navyše vypovedá rozporne, keď tvrdí, že túto sumu dala z vlastných prostriedkov, ktoré jej neboli vrátené, hoci A. uviedli, že aj túto sumu jej odovzdali. V konaní pritom
obžalovaného nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho prevzatie finančných prostriedkov za prijatie M. A. do Policajného zboru. K otázke dôveryhodnosti tejto svedkyne obžalovaný poukázal aj na tú časť jej výpovede, v rámci ktorej uviedla, že z dôvodu oznámenia korupcie na ňu zanevrela celá rodina. Z výpovede svedka P. E. však
obžalovaného jasne vyplynulo, že predmetná trestná vec nemala žiaden súvis na kvalitu ich rodinných vzťahov, keďže tieto mali byť narušené tým, že svedkyňa C. Y. sa mala zmocniť dedičstva na úkor ostatných príbuzných. Obžalovaný ďalej Špecializovanému trestnému súdu vytkol, že sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s nesúvisiacim rozsudkom Špecializovaného trestu súdu, pracovisko Banská Bystrica, evidovaným pod sp. zn. BB-4T/62/2013, v trestnej veci odsúdeného A. Y., čo skôr svedčí o dôkaznej núdzi v preskúmavanom prípade; rovnako treba pristupovať aj k výpovedi svedka M. I.. Poukazujúc na odôvodnenie rozsudku Špecializovaného trestného súdu,
ktorého by bolo nelogické, ak by svedkyňa C. Y. zobrala peniaze, žiadosť o prijatie svedkyne M. A. vrátane potrebných podkladov a tieto by nedala obžalovanému, nakoľko by bolo len otázkou času, kedy by sa zistilo, že sa dopustila podvodného konania a peniaze si nechala pre seba, si obžalovaný kladie otázku, prečo potom ten istý súd považoval za logické, že obžalovaný prevzal peniaze so žiadosťou a túto by nepodal - rovnaká úvaha sa totiž núka aj v tomto prípade, a to navyše za situácie, keď obžalovaný bol jedinou osobu, ktorá mohla zabezpečiť prijatie M. A. do služobného pomeru.
názoru obžalovaného to bola práve svedkyňa C. Y., ktorá si peniaze, ktoré mali slúžiť ako úplatok, nechala pre seba a robila kroky, aby na manželov A. pôsobila hodnoverne, resp. aby sa minimálne „naťahoval" čas. Obžalovaný uviedol, že to bol on, kto spolu s manželkou oznámil korupciu ešte
obžalovaného jednoznačne potvrdil. Nie je preto pravdivé konštatovanie Špecializovaného trestného súdu, že ostatne menovaný svedok bol iniciátorom toho, aby túto vec preverovala inšpekcia. Pri hodnotení dôkazov Špecializovaný trestný súd nechal bez povšimnutia aj to, že svedkyňa C. Y. identifikovala osobu, ktorá mala byť prítomná pri odovzdávaní druhej časti úplatku. Tento svedok bol vypočutý a táto skutočnosť bola vyvrátená.
obžalovaného nemôže byť náhoda, že aj pri prvom odovzdávaní jej stretnutie s obžalovaným mal vidieť svedok A. A., ktorý to poprel presne tak, ako tomu bolo v druhom prípade. Obžalovaný v ďalšej časti odôvodnenia svojho odvolania spochybnil postavenie C. Y. ako agentky, keďže toto nadobudla v čase dokonaného skutku; do úvahy by prichádzalo jej postavenie ako spolupracujúcej obvinenej. Špecializovaný trestný súd
obžalovaného porušil jeho právo na obhajobu tým, že bezdôvodne odmietol vykonať ním navrhované dôkazy.
obžalovaného zároveň nie je pravdivý výrok Špecializovaného trestného súdu, že dotknuté dôkazy odmietol vykonať z dôvodu, že mali preukázať, že svedkyňa C. Y. sa aj v iných prípadoch predstavovala ako pracovníčka kriminálnej polície a núkala sa vybavovať rôzne veci - napríklad pri navrhovanom svedkovi JUDr. V. Z. nutnosť jeho výsluchu vyplynula zo samotnej výpovede svedkyne C. Y., ktorá uviedla, že menovanému svedkovi (ktorý v inkriminovanom čase pracoval ako riaditeľ Policajného zboru v Michalovciach) ešte pred začatím trestného stíhania v tomto prípade, mala oznámiť korupciu v Sobranciach. Obžalovaný osobitne poukázal na to, že Špecializovaný trestný súd nevykonal konfrontáciu svedkyne C. Y. so svedkyňou M. A., hoci to pôvodne považoval za dôležité.
názoru obžalovaného postráda logiku, aby sa svedkyňa C. Y. podujala vybaviť pre niekoho prijatie do Policajného zboru za situácie, že s obžalovaným nikdy predtým neprišla do kontaktu, okrem tvrdenej spoluúčasti na nejakej svadbe a aby jej obžalovaný na takomto prvom stretnutí povedal, aby mu dala úplatok v ním určenej výške. Na margo skutku v bode 2. rozsudku obžalovaný podotkol, že v priebehu konania vysvetlil, z akého dôvodu viedol predmetný zberný hárok a čo bolo jeho účelom. Z obsahu tohto hárku vyplýva, že každé povolenie na prednostné vybavovanie pri prekročení štátnej hranice bolo evidované a boli určené pravidlá, za akých došlo k vydaniu takéhoto povolenia. Obžalovaný uviedol, že takéto povolania boli vydávané ešte pred jeho nástupom do funkcie, pričom on len urobil poriadok v ich evidencii. Voči takto nastavenému systému nezaznamenal žiadne výhrady. Takýto postup mu, ostatne, prikazoval najmä čl. 11 Kódexu schengenských hraníc,
ktorého členské štáty Európskej únie, ktoré majú vonkajšiu hranicu, sú povinné prijať opatrenia, aby sa neobmedzoval obchod, spoločenské vzťahy, humanitárne veci, ekonomické väzby a podobne. Uvedené kritériá
obžalovaného spĺňalo každé jedno povolenie. Nakoľko neexistovala iná možnosť, zabezpečenie tejto povinnosti bolo realizované cez voľný pruh CD. Obžalovaný zdôraznil, že vydávanie týchto povolení nemôže byť brané ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa, pretože na základe tohto povolenia sa nikto nemohol vyhnúť colnej a pasovej kontrole. Orgány hraničnej a cudzineckej polície
obžalovaného riadia iba priestor pred colným priestorom. Colný priestor riadia colné orgány - do ich kompetencie spadá aj CD pruh. Ďalej uviedol, že ako veliaci príslušník pohraničnej stráže mal právo riadiť pohyb osôb a motorových vozidiel pred colným priestorom, a to aj vydávaním týchto povolení. Takáto prax
obžalovaného pretrváva do súčasnosti. Vzhľadom na uvedené je obžalovaný Ing. M. F. toho názoru, že pokiaľ ide o skutok v bode
slov obžalovaného mala predstavovať ako policajtka kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Michalovce s tým, že zabezpečí prijatie uchádzačov do Policajného zboru. Obžalovaný osobitne navrhol vypočuť JUDr. V. Z. k okolnosti týkajúcej sa návštevy svedkyne C. Y. na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Michalovce a či mu menovaná svedkyňa hovorila o údajnej korupcii na Riaditeľstve hraničnej polície Sobrance. V prípade rozporov obžalovaný navrhol vykonať ich konfrontáciu; - zabezpečiť z Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Vyšné Nemecké faxové kópie žiadostí o prednostné vybavenie adresované Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru a odtiaľ zaslané na Riaditeľstvo hraničnej polície Sobrance na vybavenie, ktoré boli následne odoslané na Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Vyšné Nemecké, - zistiť na Strednej odbornej škole Policajného zboru Košice termín maturitnej skúšky J. I. a dôvod neskoršieho termínu; - vypočuť manžela svedkyne C. Y. k vyplateniu poistky, ako s týmito prostriedkami naložil a aby predložil relevantné dôkazy o jej vyplatení; - vypočuť N. I. k tomu, že ako pracovník inšpekčnej služby na pokyn nadriadených zabezpečoval právnu pomoc svedkyni C. Y.; - vykonať vyšetrenie obžalovaného, svedkýň V. F. a C. Y. na polygrafe. Okrem toho sa Špecializovaný trestný súd
obžalovaného nezaoberal faktom, že vo výpise prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov z telefónneho čísla, ktoré v danom období používala svedkyňa C. Y. (XXXX XXX XXX) sa nenachádza žiadny údaj o hovore na telefónne čísla XXX, XXXX XXX XXX alebo XXXX XXX XXX (telefónne číslo obžalovaného), resp. z týchto čísiel. Svedkyňa C. Y. preto klame, keď tvrdí, že telefonovala s obžalovaným, resp. že sa niekedy telefonicky informovala na Riaditeľstve hraničnej polície Sobrance. To potvrdzujú aj výpisy prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov z telefónneho čísla obžalovaného. Obžalovaný uviedol, že sa ničoho nedopustil, ba práve naopak, konal, ako mu to prikazoval zákon, pretože keď nadobudol podozrenie o spáchaní trestného činu, bezodkladne s manželkou podali trestné oznámenie. Obžalovaný zároveň oboznámil s vecou svojho nadriadeného a na jeho pokyn spísal úradný záznam. Uviedol, že viackrát žiadal zabezpečiť fotokópie kníh prevádzok vozidiel - jázd vozidiel Škoda Fabia modrej farby, evidovaných na Riaditeľstvo hraničnej polície Sobrance s košickým evidenčným číslom vozidla, a to z obdobia od
obžalovaného je vedená na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Michalovce. Riaditeľstvo hraničnej polície Sobrance je úplne iný okruh - linku 158 v tom čase ani nemalo. Obžalovaný v tomto smere uviedol, že ide o tiesňové volanie, z ktorého sa hovory neprepájajú. Položil si otázku, ako mohla pracovníčka Okresného riaditeľstva Policajného zboru Michalovce preverovať žiadosť v Sobranciach. Svedkyňa M. A. pritom tvrdí, že sama volala do Sobraniec, nie na základe telefonátu od svedkyne C. Y. - čo v kancelárii inšpekcie potvrdila aj samotná svedkyňa (záznam informačno-technického prostriedku). - uvádza, že sa s obžalovaným rozprávala pri aute (on stál cca 2 metre od brány), pričom sa pýtala tam prítomnej M. A., či chce ísť do Trebišova alebo Michaloviec. Svedkyňa M. A. však vypovedala, že keď bola so svedkyňou C. Y. v Priekope, nikto na dvore rodinného domu nebol. - tvrdí, že podala na obžalovaného trestné oznámenie ešte pred jej poslednou návštevou 17. novembra 2009 v Priekope.
obžalovaného žiadne takéto oznámenie urobené nebolo. Udivuje sa, prečo k žiadnemu preverovaniu zo strany polície nedošlo. - tvrdí, že obžalovaný bol hlavnou príčinou rozhádania ich rodiny. Jej synovec, P. E., však na hlavnom pojednávaní uviedol, že rozhádaní boli už predtým, a to kvôli dedičstvu. - uvádza, že s obžalovaným bola v kontakte od leta - dala mu aj úplatok, vymenili si telefónne čísla, pričom obžalovaný si jej telefónne číslo zapísal do modrého zošita. Svedok P. E. však vypovedal, že teta - svedkyňa C. Y. ho kontaktovala v jeseni roku 2009 s tým, že chce zabezpečiť prijatie uchádzača do Policajného zboru. Ten jej povedal, že tieto veci sú v kompetencii riaditeľa, na čo si od neho vyžiadala telefónne číslo na F. (vo výpisoch sú zaznamenané telefonické hovory medzi svedkami P. E. a C. Y. zo
názoru obžalovaného vyplýva zrejmá pochybnosť o pravdivosti tvrdení svedkyne C. Y.. Celé je to výsledkom toho, že svedkyňa M. A. chcela naspäť svoje peniaze a svedkyňa C. Y., ktorá si ich ponechala, chcela narýchlo riešiť vzniknutú situáciu tým, že vyhľadá obžalovaného a zistení, ako je to s prijatím do Policajného zboru v rámci Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance - čo aj urobila pri svojej prvej návšteve v Priekope. Svedkyňa C. Y. nikdy nedovolila svedkyni M. A., aby bola prítomná pri zisťovaní, v akom štádiu je jej žiadosť. Dokonca, keď svedkyňa C. Y. zistila, že obžalovaný nie je v práci a nie je možnosť, aby sa s ním svedkyňa M. A. stretla a zistila pravdu, zavolala M. A., aby prišla do Sobraniec, na dôkaz toho, že vec vybavuje. Nakoniec síce prišli spolu pred rodinný dom obžalovaného, avšak dovnútra išla len svedkyňa C. Y. - aby svedkyňa M. A. nezistila pravdu. Svedkyňa C. Y. nabádala svedkyňu M. A., aby v tejto veci nerobila žiadne kroky, lebo takto by došlo k prezradeniu, že peniaze nikomu nedala, ale si ich ponechala. Výpovede svedkov M. I. a J. I. sú
názoru obžalovaného účelové a ovplyvnené ich nadriadeným W., ktorý sa ho týmto spôsobom znovu snažil pošpiniť. Obžalovaný uviedol, že bol riaditeľom s personálnou pôsobnosťou, a teda podpisoval návrhy na prijatie, ktoré musel podpísať aj riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava. Všetky návrhy, ktoré mu boli predložené, podpísal, resp. žiadny návrh nevrátil. Ak mu nebol predložený návrh na prijatie svedkyne J. I., musel byť neúplný. Samotná svedkyňa uviedla, že nejaká vec nebola splnená. Celé prijímacie konanie spracovávalo vnútorné oddelenie v spolupráci so Strednou odbornou školou Policajného zboru Košice a psychologickým pracoviskom Krajského riaditeľstva Policajného zboru Košice. Obžalovaný uviedol, že on do prijímacieho konania nikdy nezasahoval, čo potvrdili pracovníci vnútorného oddelenia Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance ako aj pracovníčky psychologického pracoviska, ktoré ho osobne nepoznali. Svedkyňa J. I. sa
obžalovaného snažila o čo najskorší termín prijatia, aby zatajila, že je tehotná. To potvrdil aj svedok Mgr. M. W.. Svedok M. I. na otázku, prečo ako policajt nepodal trestné oznámenie, keď vedel o tom, že obžalovaný berie úplatky, odpovedal, že trestné oznámenie podal. Žiadne jeho trestné oznámenie nebolo nikdy preverované, a teda klamal súdu. Obaja na súde tvrdili, že počuli od konkrétnych policajtov o braní úplatku obžalovaným. Nakoľko obžalovaný nikdy žiadny úplatok nežiadal ani nezobral, viackrát žiadal oboch svedkov, nech povedia meno tých, ktorí im to povedali. Vždy odpovedali, že nepovedia. Nepovedali, lebo žiadny takýto svedok
obžalovaného ani neexistuje. Pokiaľ sa Špecializovaný trestný súd vo svojom rozhodnutí odvoláva na výpoveď svedka M. Z., že mu M. Y. povedal, že Ing. M. F. (obžalovaný) od neho žiadal úplatok, tak obžalovaný k tomu uviedol, že v tejto veci bola obžaloba Špecializovaným trestným súdom vrátená a trestné stíhanie zastavené s tým, že je nepochybné, že sa skutok nestal. Okrem toho, že M. Y. po vrátení veci do prípravného konania odmietol vypovedať, vo vyšetrovacom spise sa
obžalovaného nachádzajú aj ďalšie dôkazy svedčiace v prospech záveru, že inkriminovaný skutok sa nestal. Policajtka na vchode do Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance opísala, že každá návšteva je evidovaná v zošite návštev, pričom preverovaním v zošite návšteva M. Y. evidovaná nebola. K jeho návšteve neboli vypočuté sekretárky K. a O., hoci to obhajoba požadovala. Napriek tomu, že M. Y. predtým nebol na Riaditeľstve hraničnej polície Sobrance, bol údajne vypočutý priamo v bývalej kancelárii obžalovaného. Za najväčší paradox však obžalovaný považuje, že v čase, keď celá Slovenská republiky platila menou euro už pol roka, on mal žiadať úplatok v starej mene. Odvolávanie sa na výpoveď svedka M. Z. je preto absolútne nelogické. V rozsudku Špecializovaného trestného súdu sa okrem iného píše, že svedok Mgr. M. W. potvrdil, že pred „prevalením tejto kauzy" fungovala „šuškanda", že za úplatok sa dá dostať do polície. Svedok však
obžalovaného vypovedal, že „krčmové reči" ohľadne brania úplatku boli až po prevalení kauzy. Obžalovaný poukázal, že výpoveď svedka E. L. o tom, že svedkyňu C. Y. vypočul z vlastnej iniciatívy, je vytrhnutá z kontextu toho, čo uviedol na hlavnom pojednávaní. Uvádzal totiž, že celé trestné oznámenie, ktoré bolo odstúpené z odboru korupcie by odmietli. Z dôvodu, že naňho naliehal obžalovaný, aby sa vec riadne vyšetrila (lebo chce mať na riaditeľstve poriadok), preto z vlastnej iniciatívy prepočul menovanú svedkyňu. Obžalovaný sa teda
vlastných slov snažil o objasnenie celej veci. V opačnom prípade by jeho trestné oznámenie bolo odmietnuté. Ak by niečo spáchal, nesnažil by sa o riadne vyšetrenie veci. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, avšak z iných než ním uvádzaných dôvodov. Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 1 rozsudku Špecializovaného trestného súdu, právne kvalifikovaný ako zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona, vina obžalovaného Ing. M. F. zaň bola preukázaná najmä výpoveďou svedkyne C. Y., ktorej obsah bol podporený výpoveďami svedkov M. A., A. A., Mgr. P. E., M. T., M. M., Ing. E. L., konfrontáciou medzi obžalovaným a svedkyňou C. Y. a tiež záznamom telefonického rozhovoru medzi obžalovaným a jeho manželkou z
vlastných slov zavolala P. E. a tej jej povedal, že cez neho sa to nedá, že musia ísť za obžalovaným, cez ktorého ako riaditeľa, idú takéto žiadosti. Túto časť výpovede svedkyne C. Y. potvrdzuje výpoveď svedka A. A., ktorý uviedol, že pred svojim kolegom, M. T., spomenul problém so zamestnaním svojej manželky. Reakcia M. T. na to bola taká, že sa opýta mamy svojej priateľky, ktorá by s tým mohla pomôcť. Svedok A. A. potvrdil aj stretnutie s C. Y., na ktorom mu povedala, že sa na to opýta a dá vedieť. V podobnom duchu sa vyjadrila aj svedkyňa M. A., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej manžel spomenul ich situáciu pred M. T., ktorý sa vyjadril, že mama jeho priateľky pozná niekoho, kto by s tým vedel pomôcť. Svedok M. T. potvrdil doposiaľ uvedené, a teda že po tom, čo vyrozumel od kolegu A. A., že by jeho manželka mala záujem zamestnať sa v Policajnom zbore, dal mu telefónne číslo na svedkyňu C. Y. a naopak. Po prečítaní výpovede svedka M. T. z prípravného konania tento potvrdil, že došlo k stretnutiu v Hypernove, ako ho popísala svedkyňa C. Y.. Z výpovede svedka P. E. vyplynulo, že asi v roku 2009 sa mu telefonicky ozvala teta C. Y., ktorá chcela vedieť, ako sa dá dostať do Policajného zboru. Svedok P. E. jej vysvetlil, aký je postup prijímacieho konania do Policajného zboru a povedal jej, že všetko ide cez riaditeľa Ing. M. F. (obžalovaného). Svedkyňa C. Y. si na to vyžiadala od svedka telefónne číslo obžalovaného, avšak ten jej ho nedal, pretože ním sám nedisponoval. K okolnostiam relevantným z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty zločinu prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona. Svedkyňa C. Y. uviedla, za akých okolností sa po prvýkrát osobne stretla s obžalovaným pred budovou Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance. Obžalovaný svedkyni povedal, že sa nebudú baviť pred budovu, a preto išli smerom k Jednote, čo je vlastne tá istá budova len z opačnej strany. Obžalovaný si vtedy zapísal telefónne číslo svedkyne a povedal jej, že potrebuje novú žiadosť, nakoľko stará sa neobnovuje. Povedal jej zároveň, že sa to vybaví za určitý poplatok. Vyžiadal si konkrétne sumu 1 000 eur. Nakoľko manželia A. s tým súhlasili, asi o jeden alebo dva dni potom svedkyňa C. Y. prevzala od nich v Hypernove žiadosť a peniaze, ktoré vzápätí odovzdala obžalovanému, ktorý stál pri vstupe do Hypernovy. Svedkyňa C. Y. si už presne nespomínala, či ona kontaktovala obžalovaného alebo on ju, avšak vysvitlo, že žiadosť M. A. nie je kompletná. „Dodatok" k predmetnej žiadosti M. A. svedkyni priniesol M. V. s M. T., ktorí ho mali od A. A.. Doplňujúce listiny k predmetnej žiadosti svedkyňa C. Y. odovzdala obžalovanému s druhou časťou hotovosti v sume 1 000 eur v Michalovciach, smerom na Močarany, pri predajni KIA, ako je dnes CBA. Ešte predtým však svedkyňa navštívila v Hypernove M. A., čoho bol prítomný aj jej manžel A. A., kde jej M. A. dala v obálke tých ďalších 1 000 eur pre obžalovaného. Keďže sa dlhšiu dobu nič nedialo, pokúšala sa viackrát spojiť s obžalovaným, no bezúspešne, a preto sa rozhodla, že ho navštívi osobne uňho doma v Priekope. Nakoľko ani táto jej opakovaná snaha o stretnutie nebola úspešná, vyrazila do Priekopy s tým, že na obžalovaného bude čakať dovtedy, kým nepríde. V ten deň sa s obžalovaným napokon stretla, povedal jej, že je to na dobrej ceste a že potrebuje ešte 600 eur na nejaké psychotesty, cvičenia a ešte niečo. Svedkyňa to hneď zatelefonovala M. A. a povedala jej, že potrebnú sumu peňazí má u seba. M. A. ju s ohľadom na uvedené požiadala, aby teda dala zo svojich, že ona jej to na druhý deň vráti. Svedkyňa C. Y. preto tých 600 eur dala obžalovanému a ten jej povedal, že k vybaveniu miesta už nebude nič potrebovať, že už treba len počkať na písomné vyjadrenie. Svedkyňa poznamenala, že manželia A. jej 600 eur nevrátili, keďže k vybaveniu zamestnania nedošlo, len jej stále telefonovala M. A., aby v danej veci kontaktovala obžalovaného. Dotknutú časť výpovede potvrdzuje svedkyňa M. A., ktorá uviedla, ako jej C. Y. sprostredkovala informáciu, že si treba podať novú žiadosť a že to nebude zadarmo. V tejto súvislosti svedkyňa uviedla, že C. Y. za týmto účelom dali najprv v obálke 1 000 eur. Keďže uvedená suma nestačila, ďalších 1 000 eur jej odovzdal manžel A. A.. Svedkyňa M. A. medzi iným potvrdila aj to, že urgovala C. Y., nakoľko s obžalovaným ona nekomunikovala. Uviedla, že od manžela má takú vedomosť, že ešte predtým ako boli v Priekope, mu C. Y. nejako narýchlo volala, či ešte dajú 600 eur. On sa s ňou dohadoval, že či to dá za nich, malo sa to doriešiť neskôr, avšak od manžela vie, že tých 600 eur C. Y. vrátil. V podstate takmer rovnako k veci vypovedal svedok A. A., ktorý uviedol, že pri stretnutí im svedkyňa C. Y. povedala, že si treba podať novú žiadosť a že za to treba zaplatiť. Prvú sumu 1 000 eur jej odovzdali s manželkou v Hypernove s tým, že im bolo povedané, že tieto peniaze sú určené pre Ing. M. F.. Potom im C. Y. povedala, že je to málo a že treba ďalších 1 000 eur. Tie jej odovzdal sám A. A.. Neskôr mu C. Y. telefonovala, že treba ešte 600 eur, pýtala sa ho, či to má zaplatiť zo svojho, na čo jej dal súhlas. Uviedol, že jeho manželka sa po určitom čase informovala, ako stojí jej žiadosť a zistila, že nie je ani len zaregistrovaná. To ich viedlo k rozhodnutiu, že svoje peniaze chcú späť. Svedok A. A. uviedol, že inú osobu ako obžalovaného Ing. M. F. pre nimi C. Y. neuvádzala. Nespomenul si, či svedkyni vrátil tých 600 eur. K okolnosti týkajúcej sa potreby doplnenia žiadosti M. A., verziu svedkyne C. Y. podporili svedkovia M. T. a M. M., ktorí zhodne uviedli, že cestou cez Michalovce sa zastavili u svojho kolegu A. A., ktorí im odovzdal nejaké papiere týkajúce sa žiadosti jeho manželky, ktoré asi o jeden či dva dni svedok M. T. doručil C. Y.. K okolnostiam, ktoré nasledovali po odovzdaní sumy 2 600 eur. Svedkyňa C. Y. uviedla, že sa opakovane, no neúspešne snažila skontaktovať s obžalovaným. Hľadala ho najprv na Riaditeľstve hraničnej polície Sobrance, avšak tam bola informovaná, že Ing. M. F. (obžalovaný) maróduje. Z tohto dôvodu ho išli navštíviť - svedkyne C. Y., M. A. a pán K. (partner C. Y.) domov do Priekopy. K stretnutiu napokon došlo, hoci s obžalovaným rozprávala len svedkyňa C. Y.. Oznámila mu, že boli na polícii a zistili, že vo veci nebola ani len podaná žiadosť. Obžalovaný na to svedkyni povedal, že dostal menej miest než sa plánovalo, že by sa to dalo vybaviť cez Michalovce alebo Trebišov, že peniaze sa im dajú hneď presunúť, alebo že ich vráti a samotní manželia A. ich dajú tam, kde si M. A. podá žiadosť. Svedkyňa C. Y. uviedla, že s touto správou namieste oboznámila M. A., ktorá sa vyjadrila tak, že by radšej išla do Michaloviec. Obžalovaný sa mal vyjadriť, že v Michalovciach má známeho Z., ktorý je tam riaditeľ, že treba ísť za ním. Nakoľko ani po podaní žiadosti v Michalovciach sa nič nedialo, svedkyňa opakovane bezúspešne volala obžalovanému, až zodvihla manželka obžalovaného, ktorej svedkyňa vyrozprávala, o čo ide. O. F. ju utvrdzovala v tom, že jej manžel také veci isto nerobí, na čo jej svedkyňa C. Y. povedala, že ona to tak nenechá, že všetko udá. Dohodli sa na stretnutí u obžalovaného v Priekope. Na stretnutie prišla len svedkyňa C. Y.. Uchnárovým zopakovala, že nakoľko sa nič nevybavilo, treba vrátiť peniaze. Obžalovaný znervóznel a dookola tvrdil, že všetko sa robí za jeho chrbtom, že tie úplatky berú iní. Svedkyňa mu však stále hovorila, že peniaze dala jemu, a preto ich chce späť od neho a nie od Mgr. M. W.. Obžalovaný však tvrdil, že to určite robí Mgr. M. W. za jeho chrbtom. Svedkyňa C. Y. mu na to povedala, že ona žiadneho pána W. ani nepozná. Obžalovaný si
názoru svedkyne v tom čase myslel, že to už nahlásila. Od manželov F. odchádzala s tým, že to začne riešiť, no obžalovaný povedal, že hneď ráno to pôjde udať, že to robí Mgr. M. W.. Svedkyňa M. A. potvrdila, že spolu s C. Y. a jej priateľom boli v Priekope, kde býva obžalovaný, ona však bola celý čas v aute a obžalovaného nevidela. Svedok Ing. E. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho kontaktoval obžalovaný, že podal trestné oznámenie, pričom išlo o podozrenie vo vzťahu k nejakému jeho podriadenému, spomínal meno W.. Obžalovaný sa ho spýtal i na to, či sa korupcia dá dokumentovať aj spätne.
mienky svedka Ing. E. L. chcel obžalovaný zistiť, ako s tým naložia. Z výpovede tohto svedka vyplynulo aj to, že svedkyňa C. Y. bola prepočutá z jeho iniciatívy, pričom jemu bezprostredne uviedla aj meno obžalovaného ako osoby, ktorá sa vo veci angažovala a prevzala finančné prostriedky za prijatie do Policajného zboru. Sumarizácia a zhodnotenie skutkových okolností prípadu Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že hoci z prijatia úplatku obžalovaného priamo usvedčuje v podstate len výpoveď svedkyne C. Y., ňou popisovaný skutkový dej na seba logicky nadväzuje a zapadá do kontextu ďalších vo veci zadovážených dôkazov. Najvyšší súd Slovenskej republiky neprisvedčil obhajobnej verzii obžalovaného,
ktorej svedkyňa C. Y. mala utvrdzovať manželov A. v tom, že prostredníctvom obžalovaného ako riaditeľa Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance vybavuje prijatie M. A. do služobného pomeru príslušníčky Policajného zboru, avšak v skutočnosti nič také nerobila a nimi poskytnuté peniaze si nechala pre vlastnú potrebu, pričom až v momente, keď manželia A. žiadali vrátenie peňazí, robila úkony, aby na nich pôsobila hodnoverne, a tak minimálne „naťahovala čas". Z vykonaného dokazovania
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prospech prijatia tejto verzie nič nenasvedčuje, ba práve naopak. Nebola to totiž svedkyňa C. Y., ktorá by prejavila iniciatívu zamestnať M. A. v Policajnom zbore. Svedkyňa bola sprostredkovane oslovená svojim zaťom, pričom na prvé takéto požiadanie ani nereagovala a k uvedenej činnosti sa podujala až po tom, čo došlo k jej náhodnému stretnutiu s manželmi A., ktorí túto tému opäť otvorili. Svedkyňa C. Y. v tejto veci zároveň najprv oslovila svojho synovca, P. E., ktorý jej vysvetlil spôsob prijímania nových uchádzačov na Riaditeľstve hraničnej polície Sobrance s tým, že rozhodujúce slovo má v celom procese tamojší riaditeľ (obžalovaný). Až následne sa svedkyňa skontaktovala s obžalovaným, informovala manželov A., došlo k odovzdaniu prvej časti úplatku, k doplneniu žiadosti M. A. vrátane odovzdania druhej a tretej časti úplatku, ktorá chronológia skutku plne korešponduje s výpoveďami ostatných svedkov. Skutkovým zisteniam teda nezodpovedá, že by svedkyňa do momentu, kým manželia A. nežiadali vrátenie peňazí, nič nerobila. Odvolaciemu súdu uniká, prečo by svedkyňa navštívila obžalovaného, v tom čase hlavného funkcionára Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance, a de facto sa mu priznala k podplácaniu, ak by z jej strany malo ísť len o akýsi „zastierací manéver" vo vzťahu k manželom A.. V priebehu konania pritom nebol zistený žiaden motív, pre ktorý by svedkyňa C. Y. chcela poškodiť obžalovanému. Svedkyňa totiž najprv odmietla vypovedať a vypovedala až pod tlakom okolností. Pokiaľ ide o jej poslednú návštevu v domácnosti obžalovaného, pochopiteľná je skôr verzia svedkyne, že požadovala vrátenie peňazí - o to viac, že za prijatie M. A. zaplatila z vlastných prostriedkov 600 eur, ktoré jej nemali byť vrátené (hoci svedkyňa M. A. uviedla, že jej ich vrátili, svedok A. A. si tým až taký istý nebol, resp. si nespomínal). Bez povšimnutia odvolacieho súdu neostalo ani to, že obžalovaný sa najprv snažil podozrenie z tejto korupčnej trestnej činnosti sústrediť na svojho podriadeného, Mgr. M. W.. Svedkyňa C. Y. a naposledy menovaný svedok však zhodne uviedli, že sa nepoznajú. V kontexte trestného oznámenia, ktoré obžalovaný v tejto veci urobil, zároveň pôsobí prinajmenšom rozporuplne záznam z telefonického rozhovoru medzi obžalovaným a jeho manželkou z 20. januára 2010 (uskutočnený len dva dni po tom, čo obžalovaný podal trestné oznámenie), v rámci ktorého sa obžalovaný vyjadruje vulgárne na adresu (
všetkého) svedkyne C. Y. - pokiaľ by obžalovaný myslel svoje trestné oznámenie úprimne, nemal by na takéto vyjadrovanie dôvod, ako to už celkom správne uviedol Špecializovaný trestný súd. Napokon, svedkyňa C. Y. zotrvala na obsahu svojej výpovedi aj po konfrontácii s obžalovaným. Dôkaznú mozaiku korupčnej trestnej činnosti, aj keď len nepriamo, dopĺňajú výpovede svedkov Ing. M. L., Ing. O. Y. a Mgr. M. W., ktorí potvrdili rozhodujúcu úlohu obžalovaného Ing. M. F. pri prijímaní nových uchádzačov do Policajného zboru na Riaditeľstve hraničnej polície Sobrance. Svedkovia Mgr. M. I., J. I., Mgr. M. W. a M. Z. vo svojich výpovediach taktiež uviedli, že na Riaditeľstve hraničnej polície Sobrance panovalo všeobecné povedomie, že za prijatie do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru tam treba zaplatiť. Svedok Mgr. M. I. opísal problémy so zamestnaním svojej manželky J. I. ako policajtky. Uviedol, že bolo verejne známe, že obžalovaný bral za prijatie do Policajného zboru spočiatku 30 000 Sk a neskôr, v roku 2009 okolo 50 000 Sk až 60 000 Sk. Podobne sa vyjadrila aj svedkyňa J. I., ktorá uviedla, že ako civilná zamestnankyňa na Riaditeľstve hraničnej polície Sobrance sa tam chcela stať policajtkou. Opísala aké s tým mala problémy a že od desiatok ľudí sa k nej dostalo, že by mala dať úplatok, ona sama však žiadne prijímanie úplatku nevidela. Svedok Mgr. M. W. vypovedal, že ešte pred prevalením tejto kauzy sa šírila „šuškanda", že za úplatok sa dá dostať do Policajného zboru, pričom svedok M. Z. uviedol, že z počutia sa mu dostalo, že obžalovaný si mal údajne vypýtať 50 000 Sk za prijatie do Policajného zboru. Špecializovaný trestný súd okrem už uvedeného na hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz prečítaním rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/62/2013, z 13. februára 2014, ktorým bol A. Y. právoplatne uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu nepriamej korupcie
Trestného zákona, na skutkovom základe, že (v dvoch skutkoch) v priebehu roku 2008 a začiatkom roku 2009 prijal úplatky vo výške 80 000 Sk (2 655,51 eur) a 2 670 eur za to, že bude vplývať na presne nestotožneného riadiaceho pracovníka Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance, a tým v konečnom dôsledku zabezpečí prijatie vybraných uchádzačov do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru na tamojšom Riaditeľstve hraničnej polície. Na hlavnom pojednávaní boli prehraté viaceré záznamy telefonických rozhovorov (viď rozsudok Špecializovaného trestného súdu na strane 19), z ktorých vyplynulo, že obžalovaný cez sprostredkovateľov riešil žiadosti o prijatie do zamestnania, pričom na týchto aktivitách sa zúčastňovala aj manželka obžalovaného. Odvolací súd neprehliadol ani ten detail, že sumy uvádzané svedkami z prostredia Riaditeľstva hraničnej polície v Sobranciach, ako aj v naposledy označenom rozsudku, sa nápadne podobajú sume, ktorá tvorila úplatok v aktuálne preskúmavanej veci. Obžalovaný svoje odvolacie námietky na margo tohto skutku koncentroval primárne do snahy spochybniť dôveryhodnosť kľúčovej svedkyne, C. Y., poukazujúc na rozpory v jej výpovedi a tiež v porovnaní s ostatnými dôkazmi. Odvolací súd v tomto ohľade vôbec nevylučuje výskyt istých rozporov vo výpovedi menovanej svedkyne, tieto však neboli takej závažnosti, aby čo aj len čiastočne spochybňovali zistenia relevantné pre ustálenie skutku, ako je vymedzený v napadnutom rozsudku Špecializovaného trestného súdu. V tomto ohľade odvolací súd zobral do úvahy aj to, že táto svedkyňa (no nielen ona) na hlavnom pojednávaní (
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.