← Slovensko

ÚPP a nariadenie neodkladného opatrenia

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Ndc/3/2021 Identifikačné číslo spisu: 4420202283 Dátum vydania rozhodnutia: 10.05.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 2ods.

1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) na konania

tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 5.

§ 112ods.

1 CMP na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. 6.

§ 39ods.

2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. 7.

§ 39ods.

3 CSP o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.

  1. Civilný mimosporový poriadok okrem práva vyjadriť sa k návrhu na prikázanie veci tých účastníkov, ktorých účasť v konaní vyšla najavo v čase podania návrhu (§ 4 CMP) o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti neustanovuje inak, preto treba na danú vec aplikovať ustanovenia CSP o prikázaní veci inému súdu. Najbližšie spoločne nadriadeným súdom príslušného súdu (Okresný súd Nové Zámky) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresný súd Bratislava V) je Najvyšší súd Slovenskej republiky.
  2. Predpokladom prikázania veci z dôvodu vhodnosti

ustanovenia § 39 ods. 2 CSP je existencia okolností, ktoré umožňujú efektívnejšie, hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci. Nemožno pritom opomenúť, že miestna príslušnosť súdu, ktorý má vec prejednať, je základnou zásadou a prípadná delegácia príslušnosti inému súdu je len výnimkou z tejto zásady, ktorú treba - ako výnimku - vykladať reštriktívne. Ak by totiž príslušný súd prikázal vec inému súdu

§ 39ods.

2 CSP, hoci by tu pre takéto rozhodnutie neboli podmienky, porušil by ústavne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov všetkých účastníkov konania, pričom na pomery účastníka, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatných účastníkov. Dôvody delegácie pritom môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. 10.

článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, je najlepší záujem dieťaťa. Na najlepší záujem dieťaťa odkazuje Dohovor o právach dieťaťa aj vo svojom článku 18 (rodičovská zodpovednosť). Koncepcia najlepšieho záujmu dieťaťa má zložku hmotného práva, procesného práva a základného výkladového právneho princípu. Ako konštatuje Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 14

(2013)z 29.05.2013 o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu, obsah komplexného pojmu najlepší záujem dieťaťa treba stanovovať

konkrétnych prípadov. Najlepší záujem dieťaťa je pružný a adaptabilný pojem. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je jedinečnou činnosťou, ktorú treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa súvisiacich s jeho individuálnymi charakteristikami, napríklad vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, telesné, zmyslové alebo intelektuálne postihnutie, sociálny kontext, v ktorom dieťa žije (prítomnosť alebo absencia rodičov, kvalita vzťahov dieťaťa s rodičmi, prostredie, v ktorom dieťa žije z pohľadu bezpečnosti) atď. Do posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa zahŕňame aj jeho názory, identitu, starostlivosť, ochranu a bezpečnosť dieťaťa, jeho zraniteľnosť (zdravotné postihnutie, príslušnosť k menšinovej skupine, štatút utečenca alebo žiadateľa o azyl, obeť násilia, život na ulici, atď.), právo na zdravie, na vzdelanie. 11.

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) matkou uvádzané skutočnosti nie sú bez ďalšieho dôvodom na uplatnenie výnimočného postupu spočívajúceho v prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Nejde totiž o mimoriadne pomery, ktoré by odôvodňovali uplatnenie výnimky zo zásady všeobecnej miestnej príslušnosti súdu. Z obsahu spisu (návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností zo dňa 08.06.2020 na č. l. 81) vyplýva, že maloletá od svojho narodenia v októbri 2018 žila so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti v Z. I.. Konanie začalo na Okresnom súde Nové Zámky dňa 22.05.2020 po tom, ako matka s maloletou

tvrdenia otca v polovici marca 2020 odišla zo spoločnej domácnosti bývať k svojej matke do B.. Otec v konaní celý čas prezentuje, že týmto spôsobom matka zmenila bydlisko dieťaťa bez súhlasu otca; aj matka tvrdí, že medzi rodičmi maloletej neexistuje dohoda o jej bydlisku. Z uvedeného vyplýva, že bydlisko maloletej v B. v čase začatia konania nebolo určené dohodou rodičov ani iným zákonným spôsobom (napr. rozhodnutím súdu). Z potvrdenia B. - F. Č. X. vystaveného dňa 17.06.2020 ako ohlasovňou pobytu (č. l. 109) síce vyplýva, že mal. Z. X. je prihlásená na trvalý pobyt v B.-X., Š.Á. XXXX/XX od 08.10.2018 (teda od jej narodenia), údaj o trvalom pobyte má však len evidenčný charakter. Pojem obvyklý pobyt totiž zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Aj keď stará matka dieťaťa M. O. dňa 22.06.2020 písomne čestne prehlásila, že maloletá so svojou matkou u starej matky býva nepretržite od januára 2020, zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 08.06.2020 (č. l. 48 spisu) vyplynulo, že matka sa od 28.05.2020 zdržiava v domácnosti otca, kde prišla navštíviť dcéru, ktorú jej otec po ich dohode o týždňovom pobyte v jeho domácnosti nechce vrátiť. Obaja rodičia zhodne uviedli, že pokiaľ matka nepožíva alkoholické nápoje, atmosféra v rodine je štandardná. Otec oznámil, že dňa 05.06.2020 prišla do domácnosti sestra matky a spolu s matkou žiadali, aby im vydal maloletú. Matka privolala policajnú hliadku, následne s maloletou opustila domácnosť otca a odišla do B.. Z uvedeného ani zo skutočnosti, že maloletá má pediatričku v B. ešte nemožno vyvodiť, že maloletá má v B. svoje zázemie a je začlenená do tamojšieho sociálneho a rodinného prostredia spôsobom odôvodňujúcim jej najlepší záujem na prejednaní úpravy rodičovských práv a povinností Okresným súdom Bratislava V.

  1. S účasťou matky na súdnom pojednávaní v Nových Zámkoch síce vzniknú cestovné výdavky, no tieto napriek tomu, že matka poberá rodičovský príspevok samy osebe neodôvodňujú prejednanie veci Okresným súdom Bratislava V., najmä ak obaja rodičia prezentujú vôľu uzatvoriť rodičovskú dohodu (matka v podaní zo dňa 21.10.2020). V súvislosti s potrebou výsluchu matky dáva najvyšší súd do pozornosti možnosť prípadného uplatnenia inštitútu dožiadania upraveného v § 104 CSP. Navyše sídlo kolízneho opatrovníka maloletej a sídlo matke ustanoveného zástupcu z radov advokátov je v Nových Zámkoch.
  2. Najvyšší súd uzatvára, že matkou uvádzané skutočnosti nie sú okolnosťami, ktoré umožňujú hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci pred iným než príslušným súdom. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
  3. Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, a preto návrhu matky nevyhovel.
  4. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.