ktorého sa zmenil spôsob a lehoty splácania úveru a dĺžka úverového vzťahu sa znížila z 15 na 10 rokov. Dňa 8. novembra 2010 na základe žiadosti TRANSFORM RECYKLING, a. s. bol uzatvorený Dodatok č. 2 k Zmluve o úvere,
ktorého TRANSFORM RECYKLING, a. s. prvú splátku zaplatí dňa
ktorého sa zmenil spôsob a lehoty splácania poskytnutej podpory oproti dohode v Dodatku č.
viacerých judikovaných rozhodnutí, totiž žalobca ako záložný veriteľ má právo domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z majetku záložcu. Súd prvej inštancie poukázal na § 306 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí o uplatnení nároku veriteľa u záložcu a konštatoval, že žalobca tento postup pri uplatnení tohto nároku dodržal. Dodal, že zákon požaduje, aby veriteľ uplatnil svoju pohľadávku predovšetkým u hlavného dlžníka, a pre toto uplatnenie ustanovuje určitý postup. Je zrejmé, že pohľadávka veriteľa musí byť splatná. Pohľadávku netreba uplatniť na súde, ale stačí, ak veriteľ dlžníka na plnenie písomne vyzve, ak dlžník nesplní svoj záväzok v zákonnej lehote, t. j. v primeranej dobe od tejto výzvy, veriteľ sa môže domáhať splnenia pohľadávky od ručiteľa. Keďže zákon požaduje, aby veriteľ uplatnil svoju pohľadávku predovšetkým u hlavného dlžníka, vykonal súd dokazovanie listinou „odstúpenie od zmluvy zo dňa 20. januára 2014“, kedy žalobca okrem samotného odstúpenia od zmluvy písomne vyzval svojho dlžníka - spoločnosť TRANSFORM RECYKLING, a. s., aby v lehote 30 dní od nadobudnutia účinnosti odstúpenia od zmluvy o úvere uhradil zostatok poskytnutého úveru s príslušenstvom, ktorý ku dňu 20. januára 2014 predstavoval sumu 749.819,31 eur. Na dlžníka žalobcu bola dňa 25. januára 2013 povolená reštrukturalizácia.
názoru okresného súdu ide aj v prípade reštrukturalizácie o výnimku, keď veriteľ nie je povinný vyzvať dlžníka na plnenie a o svojom nároku sa môže obrátiť priamo na ručiteľa. Veriteľ v tomto prípade dlžníka na plnenie síce vyzval, ale výzva bola zbytočná, pretože dlžník svoj záväzok nesplnil. Ručiteľ sa tým
okresného súdu stal priamym ručiteľom (dlžníkom, pozn. dovolacieho súdu).
ZKR zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikli. Keďže podmienky uplatnenia pohľadávky veriteľa u ručiteľa
Občianskeho zákonníka boli
okresného súdu žalobcom splnené a žalobca sa aj po skončení reštrukturalizácie dlžníka môže domáhať splnenia svojho záväzku u ručiteľa, považoval konajúci súd žalobu za dôvodne podanú, nárok preukázaný, a preto žalobe vyhovel. Spolu s istinou tento súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania. Mal za preukázané, že do omeškania sa dostal až dňa
ktorého sa právo veriteľa voči ručiteľovi nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. Dlžník bol v omeškaní so zaplatením splátok počnúc dňom
Obchodného zákonníka je premlčacia doba štyri roky, a keďže žaloba bola podaná na súd dňa
1 a § 262 ods. 1 C. s. p.
úverovej zmluvy, a to ani v dodatočnej lehote určenej Environmentálnym fondom v písomnej výzve doručenej dlžníkovi, vyhlasuje týmto ručiteľ bezpodmienečne a neodvolateľne, že tento záväzok splní za dlžníka sám, a to na prvú výzvu Environmentálnemu fondu, najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia Výzvy Environmentálneho fondu ručiteľovi, ktoré bude uvedené vo výzve. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní najmä pri vyhlásení konkurzu. Environmentálny fond môže požadovať aj úroky z omeškania v zmysle úverovej zmluvy a ručiteľ preberá záväzok z ručenia i za tieto úroky z omeškania“ (č.
odvolacieho súdu samotný záväzok nezanikol, v dôsledku čoho nezaniklo ani ručenie žalovaného. Pretože v zmysle § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka nedošlo k zániku záväzku zo Zmluvy o poskytnutí podpory formou úveru zo dňa
ktorého je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, ak dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe potom, čo ho veriteľ na to písomne vyzval s tým, že toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť, alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. V danom prípade je
záverov odvolacieho súdu splnená aj podmienka, že žalobca ako veriteľ dlžníka na splnenie záväzku písomne vyzval, čo vyplýva z jednotlivých odstúpení od zmluvy. Odvolací súd dodal, že podmienka písomnej výzvy - prioritného uplatnenia u dlžníka nie je absolútna, v dvoch osobitných prípadoch je veriteľovi umožnené domáhať sa splnenia záväzku priamo u ručiteľa. Jedným z nich je prípad, ak nie sú pochybnosti o tom, že dlžník svoj záväzok nesplní, vtedy je veriteľ oprávnený od vyzvania dlžníka upustiť a obrátiť sa priamo na ručiteľa. Ako príklad zákon konkrétne uvádza vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Povolenie a ukončenie reštrukturalizácie možno považovať
odvolacieho súdu za obdobný prípad ako vyhlásenie konkurzu. Aj napriek tomu dlžník na uhradenie dlžnej sumy žalobcom vyzvaný bol. 17. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatoval, že ustanovenie § 155 ods. 4 ZKR vylučuje, aby reštrukturalizačný plán zbavil veriteľa domáhať sa uspokojenia jeho pôvodnej pohľadávky voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj uspokojenia pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb, ktorým zabezpečili záväzok. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v I., II. a IV. výrokovej vete ako vecne správny potvrdil. Treťou výrokovou vetou súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo zvyšku v časti príslušenstva zamietol, z dôvodu, že nemôže žalovaný podať odvolanie proti tej časti výroku rozhodnutia, ktorou nebolo rozhodnuté v neprospech žalovaného. Preto odvolací súd odvolanie žalovaného proti III. výrokovej vete rozsudku okresného súdu odmietol. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. l, § 255 ods. l C. s. p. 19. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný (č. l. 383 spisu), prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f/ C. s. p., teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
žalovaného ďalej napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.). 20. Žalovaný (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) v prvom rade poukázal na skutkový stav prípadu a k existencii ručiteľského záväzku uviedol, že pokiaľ jedna z kumulatívnych podmienok (existencia, splatnosť a súdna vymáhateľnosť) nie je splnená, nemožno žalobcovi právo na plnenie ručiteľského záväzku priznať. Na existenciu ručiteľského záväzku má
dovolateľa vplyv i reštrukturalizácia spoločnosti TRANSFORM RECYKLING, a. s. Skutočnosť, či ručiteľský záväzok aj naďalej trvá alebo v dôsledku jeho neprihlásenia do reštrukturalizácie spoločnosti TRANSFORM RECYKLING, a. s. zanikol, nemožno
dovolateľa z § 155 ods. 2, ako ani z § 155 ods. 4 ZKR vyvodiť. A to aj z dôvodu, že § 155 ods. 2 ZKR sa výslovne zmieňuje len o zániku tých zabezpečovacích práv, ktoré zaťažujú majetok dlžníka a nie o zániku zabezpečovacích právach zaťažujúcich majetok inej osoby odlišnej od dlžníka. Ako ani z toho dôvodu, že § 155 ods. 4 ZKR sa výslovne zmieňuje len o pretrvávajúcej existencii zabezpečovacích práv tých veriteľov, ktorí svoje pohľadávky do reštrukturalizácie riadne a včas prihlásili a ktorých pohľadávky sú zabezpečené majetkom iných osôb, odlišných od dlžníka. Napokon aj § 132 ods. 1 ZKR
dovolateľa počíta len s veriteľmi prihlásených pohľadávok a zabezpečovacích práv, nepočíta však s veriteľmi pohľadávok a zabezpečovacích práv, ktoré neboli do reštrukturalizácie prihlásené. 21. Dovolateľ je názoru, že súčasná dikcia § 155 ods. 4 ZKR v znení, že „plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka“ bola do takéhoto znenia novelizovaná novelou č. 348/2011 Z. z. Toto znenie predmetného ustanovenia nahradilo dovtedy účinné znenie, v zmysle ktorého „ak plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.“ Z uvedeného je
žalovaného zrejmé, že novelizácia prišla ako dôsledok zneužívania reštrukturalizácie vo vzťahu k zabezpečeným veriteľom, ak bol plán prijatý väčšinou hlasov proti ich vôli. Jej účelom bolo zabezpečiť, aby prihlásených zabezpečených veriteľov nebolo možné zbaviť ich zabezpečovacích práv v procese hlasovania o prijatí reštrukturalizačného plánu. Uvedené explicitne znamená, že ich zabezpečovacie práva nemôžu byť reštrukturalizačným plánom dotknuté (zrušené, zmenené), čo však nemožno
dovolateľa rozširujúco vykladať spôsobom, že s neprihlásením pohľadávky do reštrukturalizačného konania nie je zároveň spojený ani žiadny iný účinok, v tomto prípade nevymáhateľnosť pôvodnej neprihlásenej pohľadávky od ručiteľa. 22. Žalovaný má za to, že prijatie záveru o zániku ručiteľského záväzku v dôsledku jeho neprihlásenia do reštrukturalizácie spoločnosti TRANSFORM RECYKLING, a. s. je nielen logické, ale v neposlednom rade i spravodlivé. Nemožno totiž akceptovať stav, kedy by veritelia, ktorí svoju povinnosť v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácií splnili a svoje zabezpečovacie práva do reštrukturalizácie prihlásili, boli znevýhodnení a poškodení v porovnaní so žalobcom, ktorý svoju povinnosť v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácií nesplnil a svoju pohľadávku voči spoločnosti TRANSFORM RECYKLING, a. s., ako ani ručiteľský záväzok žalovaného, do reštrukturalizácie neprihlásil. Zároveň by bolo
žalovaného v rozpore s požiadavkou spravodlivosti a dobrými mravmi (zásadou poctivého obchodného styku), ak by žalobca nadobudol v porovnaní s ostatnými veriteľmi spoločnosti TRANSFORM RECYKLING, a. s. výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na skutočnosť, že ostatní veritelia, ktorí svoje pohľadávky do reštrukturalizácie spoločnosti TRANSFORM RECYKLING, a. s. riadne a včas prihlásili (hoci o začatí reštrukturalizačného konania upovedomení neboli), no napriek tomu svoje práva nezanedbali a riadne si ich uplatnili postupom predpokladaným zákonom o konkurze a reštrukturalizácií.
žalovaného vyplýva, že pokiaľ pohľadávka nemá určenú dobu splatnosti, nemôže byť dlžník v omeškaní s jej úhradou, a teda nie je možné túto pohľadávku vymáhať od ručiteľa, t. j. od žalovaného. Žalobca tak bol povinný, v prípade ak mal záujem na úhrade svojej pohľadávky, túto prihlásiť do reštrukturalizácie a schválením reštrukturalizačného plánu, by bola pohľadávke určená nová doba splatnosti s tým, že jej neprihlásenie nemôže byť na ťarchu žalovaného. 27. Žalovaný zároveň poukázal na tri odstúpenia, ktoré boli zo strany žalobcu uskutočnené až po ukončení reštrukturalizácie, a teda v čase, kedy sa pohľadávka stala naturálnou obligáciou, ktorá nemá lehotu splatnosti, a teda v čase, keď spoločnosť TRANSFORM RECYKLING, a. s. nemohla byť s plnením pohľadávky v omeškaní. Námietka neúčinnosti predmetných odstúpení zostali
žalovaného konajúcimi súdmi nevysporiadané, pričom posúdenie (ne)platnosti odstúpenia od zmluvy má vplyv na prípadné určenie sumy, ktorú by mal žalobcovi zaplatiť. Žalovaný považuje odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu za účelové konanie, nakoľko si žalobca bol vedomý tej skutočnosti, že si pohľadávku riadne a včas neuplatnil v reštrukturalizácii spoločnosti TRANSFORM RECYKLING, a. s. (dlžníka) a že nemôže dôjsť k jej zosplatneniu iným spôsobom, ako odstúpením od zmluvy.
f/ C. s. p. neprichádza do úvahy, keďže odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch inštancií sú
názoru žalobcu dostatočne a zákonným dôvodom odôvodnené. Skutočnosť, že súdy neakceptovali argumentáciu žalovaného, nie je možné
žalobcu stotožňovať s nedostatočnosťou odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. 30. V súvislosti s dovolacím dôvodom uplatneným
1 písm. b/ C. s. p. je žalobca toho názoru, že otázka položená v dovolaní nie je zásadného právneho významu. Žalobca dodal, že argumentácia žalovaného v podanom dovolaní je tendenčná a selektívna, na základe čoho by nebolo možné vymáhať pohľadávku voči ručiteľovi v žiadnom prípade, kedy by táto zároveň nebola prihlásená v reštrukturalizácii dlžníka. Voči tretím osobám je naopak
žalobcu v zmysle § 155 ods. 4 ZKR aj naďalej plne zachovaná možnosť domáhať sa vymoženia pôvodnej pohľadávky, ktorej existenciu a splatnosť je potrebné posudzovať bez ohľadu na reštrukturalizačné konanie vedené voči dlžníkovi a bez ohľadu na účinky vyplývajúce voči dlžníkovi v dôsledku zmeny jej charakteru na tzv. naturálnu obligáciu.
1 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného treba zamietnuť
p., pretože nie je dôvodné. 33. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. 34.
ustanovenia § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 C. s. p. (rovnako aj I. ÚS 438/2017). 35. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania
f/ C. s. p., keďže má za to, že postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je ďalej odôvodnené § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., teda tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 36.
p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
p., rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 C. s. p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. 38. Dovolací súd však nie je vymedzením prípustnosti viazaný a skúma ju sám, nakoľko nemôže byť viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky
1 C. s. p. oprel dovolateľ prípustnosť dovolania (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020). 39.
p., dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 40.
1 C. s. p., dovolanie prípustné
p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 41.
1 C. s. p., dovolanie prípustné
p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2). 42. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu prípustné
p., pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí. 43. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.,
ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Túto vadu videl dovolateľ v tom, že odvolací súd sa poukazom na § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. sa nevysporiadal s jeho podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Týmto
dovolateľa napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. Tento procesný postup odvolacieho súdu predstavuje
názoru dovolateľa vážne porušenie jeho práva na súdnu ochranu
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sp. zn. II. ÚS 383/06). 47. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie
článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
odvolacieho súdu samotný záväzok nezanikol, v dôsledku čoho nezaniklo ani ručenie žalovaného. V danom prípade je
záverov odvolacieho súdu splnená aj podmienka, že žalobca ako veriteľ dlžníka na splnenie záväzku písomne vyzval, čo vyplýva z jednotlivých odstúpení od zmluvy.
ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Týka sa to aj časti, kedy sa odvolací súd stotožnil s vyhodnotením námietky premlčania tak, ako uviedol súd prvej inštancie, pričom túto nemusel osobitne preskúmavať v zmysle odvolacej námietky žalovaného. 55.
názoru dovolacieho súdu procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku, žalovaný mal možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podať odvolanie, čo aj urobil. Skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s právnym názorom všeobecného súdu, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo zmätočnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
vyššie citovaného ustanovenia. Jedná sa o taký výnimočný prípad, kedy ide o také nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré neobsahuje ani len zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, čo vykazuje znaky až vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém alebo vady zásadnej, hrubej a podstatnej“, prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde, pretože tak, ako je už vyššie konštatované, skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré spolu s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie tvoria jeden celok) nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie
predstáv žalobcu. Vyššie citované zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je aktuálne aj po
1 C. s. p., sa rozumie otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení. Zároveň právnu otázku (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je potrebné koncipovať jednak spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p., no zároveň aj dostatočne všeobecným spôsobom tak, aby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej otázke skutočne existuje alebo neexistuje ustálená/rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 123/2020,
ktorého už zo samotného znenia § 421 C. s. p. je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad jej „zovšeobecnenia“. 59. Pokiaľ v dovolaní vymedzená otázka, ktorú má
dovolateľa posudzovať dovolací súd, predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p. a takúto otázku nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť. 60. Dovolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že dovolateľom vymedzené otázky smerujúce k splatnosti a vymáhateľnosti ručiteľského záväzku (bod 26 tohto rozhodnutia) sú úzko viazané na skutkový stav prejednávaného sporu a s tým súvisiacou procesnou obranou žalovaného. Skutkovým zistením je dovolací súd viazaný
p. a v dovolacom konaní je vylúčené preskúmavanie jeho správnosti alebo nesprávnosti. 61. Dovolací súd zdôrazňuje, že zásadnou a kľúčovou právnou otázkou v prípade žalobcom uplatneného nároku je tá, či potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom spôsobuje zánik vymáhateľnosti tých pohľadávok, ktoré si veritelia neprihlásili riadne a včas s akcentom na záväzok, ktorý je zabezpečený ručením. K takejto právnej otázke nastolenej dovolateľom v rozhodovanej veci dovolací súd uvádza, že v takomto špecifikovanom znení doposiaľ nebola predmetom dovolacieho prieskumu, čím je splnená zákonná podmienka prípustnosti podaného dovolania. 62.
2 Obchodného zákonníka, ručenie nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom. 63.
1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. 64.
3 ZKR, za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi. 65.
1 ZKR, reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. 66.
1 ZKR, záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu
plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné
osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik. 67.
1 ZKR, záväzná časť plánu môže obsahovať aj záväzok inej osoby ako dlžníka, akcionára dlžníka alebo veriteľa prihlásenej pohľadávky, ak so vznikom záväzku súhlasí; prílohu plánu musí v tomto prípade tvoriť súhlasný prejav vôle tejto osoby so vznikom záväzku, inak záväzok ani v prípade potvrdenia plánu súdom nevznikne. 68.
1 ZKR, ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu. 69.
2 ZKR, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas
tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. 70.
4 ZKR, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.
ktorého ustanovenia reštrukturalizačného plánu, na základe ktorého veritelia nemôžu vymáhať svoje pôvodné pohľadávky voči spoludlžníkom či ručiteľom sa jednoznačne vzťahuje výlučne len na veriteľov, ktorí boli účastníkmi plánu, no nemôžu obmedzovať veriteľa, ktorý svoju pohľadávku v reštrukturalizácii neprihlásil. Právny názor,
ktorého schválený a potvrdený reštrukturalizačný plán modifikuje obsah právnych vzťahov aj tých veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky do reštrukturalizácie neprihlásili, je
Ústavného súdu Slovenskej republiky založený na ústavne nekonformnom výklade § 155 ods. 1, 2 a 4 ZKR.
ustanovenia § 448 C. s. p. dovolanie žalovaného, ako nedôvodné zamietol.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.