ust. § 44 ods. 6 písm. b) bod 1. Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“). Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podal dňa 29.3.2005 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2004 typu B, v ktorom deklaroval príjmy
1 písm. b) zákona č. 595/20033 Z.z. o dani z príjmov vo výške 8.167.638,- Sk (riadok 37 daňového priznania); a výdavky vo výške 7.961.862,- Sk (riadok 38 daňového priznania). Správca dane kontrolou peňažného denníka zistil, že žalobca si neoprávnene zaúčtoval dňa 28.6.2004 príjem neovplyvňujúci základ dane za vrátenú cestnú daň za vyradené motorové vozidlo AVIA 31 L v sume 4.667,- Sk a o túto sumu správca dane zvýšil zdaniteľný príjem žalobcu – riadok 37 daňového priznania. Ďalej správca dane zistil zlý odpis hmotného investičného majetku prenajatého formou finančného prenájmu za leasing nákladného motorového vozidla MERCEDES ATEGO od spoločnosti V. L. S. za rok 2004 v sume 404.976,30 Sk - 82.650,- Sk - 5.075,- Sk (jednorazový poplatok za vystavenie leasingovej zmluvy) teda 317.251,30 Sk a za 43 nevierohodných faktúr, ku ktorým daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno o uskutočnení tovarov a služieb a neodstránil pochybnosti správcu dane o účtovaní fiktívnych faktúr a preto ich správca dane
1 zákona č. 595/2003 Z.z. vylúčil v sume 2.055.670,- Sk z riadku 38 daňového priznania. Správca dane znížil výdavok ovplyvňujúci základ dane v súlade s § 21 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o sumu – 8.505,- Sk za opravu poplašného systému v rodinnom dome v H. na základe faktúry č. FV 04/043 a neuznal výdavok - odpis DHM v súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. vo výške 1.458,- Sk, nakoľko majetok nebol využívaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu, že dodatočný platobný výmer nebol vydaný do 15 dní od skončenia daňovej kontroly, tak táto námietka nemala
súdu vplyv 4Sžf/13/2010 3 na zákonnosť dodatočného platobného výmeru, nakoľko zánik práva vyrubiť daň a jeho lehota je upravená v § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Krajský súd taktiež neuznal ako dôvodnú námietku žalobcu jeho zlého označenia a dospel k záveru, že v rozhodnutí boli uvedené náležitosti
6 zákona č. 511/1992 Zb.. Súd neuznal ani žalobcom namietané procesné pochybenia, keďže nezistil rozpor s obsahom administratívneho spisu a poukázal na dôkaznú núdzu žalobcu pri preukazovaní sporných výdavkov, ktoré nevedel žalobca v daňovom konaní riadne preukázať, že súvisia so zdaniteľnými príjmami. Predmetom konania
krajského súdu, bolo posúdenie, či daňové orgány rozhodli v súlade so zákonom‚ vo veci nároku žalobcu na uznanie daňových výdavkov v roku 2004 v sume celkom 2.171.424,- Sk, ktoré daňové orgány posúdili ako ktoré si žalobca neoprávnene zahrnul do výdavkov
protokolu o kontrole č. 601/320/134338/2007/Hau z
10 veta druhá a nasl., zákona č. 51/1992 Zb. o správe dani kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti 4Sžf/13/2010 4 najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní odvolávajúci môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr do 15 dní odo dňa jeho podania. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že krajský súd nesprávne právne vec posúdil tým, že použil nesprávne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
žalobcu sa súd v rozsudku dostatočne nevysporiadal so všetkými námietkami a dôkazmi uvedenými v žalobe a to najmä, že : - V prípade nedoručovania písomnosti splnomocnenému zástupcovi, správca dane porušil zásadné práva daňového subjektu a preto sa nemohol daňový subjekt účinne brániť a s touto skutočnosťou sa nevysporiadal ani žalovaný, - žalobca nemal možnosť nahliadať do zápisníc o miestnom zisťovaní. - správca dane nemá dôkazy o vypočutí svedkov a listinné dôkazy - procesné vady konania sú takého charakteru, že mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, - správca dane a žalovaný nepreukázal, že by sa daňové plnenia neuskutočnili Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril tak, že krajský súd sa jednoznačne vyjadril v čom je meritum veci a vo svojom vyjadrení zotrval na svojich názoroch uvedených v stanovisku k žalobe z 3. júla 2009, na ktoré odkázal. Zastáva názor, že krajský súd rozhodol správne, ak žalobu ako nedôvodnú zamietol a navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu 4Sžf/13/2010 5 (§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta OSP) a
3 druhá veta OSP v spojení s § 219 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
ods.1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že medzi účastníkmi konania vznikol spor o nároku žalobcu na uznanie daňových výdavkov v roku 2004 v sume celkom 2.171.424,- Sk, ktoré daňové orgány posúdili ako neoprávnené, ktoré si žalobca
žalovaného a správcu dane neoprávnene zahrnul do výdavkov a ktoré vyplynuli z výsledkov daňovej kontroly u žalobcu
protokolu o daňovej kontrole č. 601/320/134338/2007/Hau z
10 zákona č. 511/1992 Zb. a ani v odvolaní voči dodatočnému platobnému výmeru z
2 zák.č. 511/1992 Zb., ktorá je odlišná od úpravy povinnosti odvolacieho orgánu preskúmať prvostupňové rozhodnutie v konaní
zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) ako aj s poukazom na ust. § 46 ods. 7 zák. č. 511/1992 Zb.,
ktorého odvolávajúci môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr do 15 dní odo dňa jeho podania, v tejto veci znamená, že žalobca mohol namietať nezákonnosť rozhodnutia napádaného v žalobe a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, len v rozsahu dôvodov uplatnených v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, prípadne v jeho doplnení alebo zmene podanej najneskôr do 15 dní od podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, čo znamená, že aj na daňové konania sa s účinnosťou od 01.01.2004 viaže tzv. zásada koncentrácie konania. S poukazom na uvedené postupoval žalovaný a aj prvostupňový súd v zmysle zákona. Dôkazné bremeno v daňovom konaní je na daňovom subjekte, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb.) odvolací súd preto konštatuje, že žalovaný, správca dane ako aj prvostupňový súd postupovali zákonne, keď žalovaný konštatoval dôsledné a dostatočné zistenie skutkového stavu, pretože žalobca ako daňový subjekt v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane podal len odvolanie bez dôvodov, ktoré však v zákonnej 15 dňovej lehote o dôvody nedoplnil. Z tohto dôvodu ani odvolací súd na uvedený návrh neprihliadol, keďže dôvody boli uplatnené až v žalobe, teda oneskorene a vzhľadom na vykonané dokazovanie, keďže žalobca bol oboznámený s výsledkami šetrenia správcu dane a to prerokovaním protokolu o daňovej kontrole, ktorý podpísal a voči ktorému si neuplatnil žiadne námietky v zákonnej 8 dňovej lehote, ktorú nemožno odpustiť. Odvolací súd postup správcu dane a žalovaného preto vyhodnotil ako postup, ktorý bol v súlade so zákonom. 4Sžf/13/2010 7 Z uvedených dôvodov odvolací súd
1 a 2 OSP potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/96/2009-39 ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 15. marca 2011 JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.