1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101595711/2018 zo dňa 16.08.2018 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) spolu s rozhodnutím Daňového úradu Žilina (ďalej aj len ,,správca dane“) č. 100801975/2018 zo dňa 23.04.2018 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 133 993,23,- euro na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún
zmluvy o dielo mali byť stavebné práce ukončené dňa 25.11.2013 a cena za dielo v súlade s ustanovením § 3 zmluvy o dielo bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá ako pevná cena v sume 1 474 330,30,- euro bez DPH. Stavebné práce neboli ukončené v roku 2013, ale pokračovali ďalej aj v roku
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len ,,zákon č. 222/2004 Z. z.“), ani do daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún
zákona o DPH ani do daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október
7 zmluvy o dielo, ktorú odberateľovi neodovzdal, nakoľko mu neodovzdal dielo, čím je úplne vylúčená možnosť odberateľa predmet zmluvy o dielo riadne užívať resp., že by odberateľovi vzniklo bez tejto dokumentácie právo disponovať s výsledkom poskytnutého zdaniteľného plnenia. Krajský súd uviedol, že žalobca nezhotovil predmet zmluvy o dielo resp. jeho časti a tak nemohlo dôjsť k jeho odovzdaniu, pričom v spise správcu dane sa nenachádza ani protokolárne resp. iné odovzdanie predmetu diela, resp. jeho časti, ktoré by preukazovalo skutočné dodanie predmetu zmluvy resp. jeho časti
1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. a zároveň vznik daňovej povinnosti
1 zákona č. 222/2004 Z. z. Krajský súd poukázal na to, že faktúra č. 14SVF0141A nebola zahrnutá do povinných záznamov
222/2004 Z. z ani do daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014, keďže bola dňa 10.11.2014 dobropisovaná v rovnakej výške, pričom dôvodom vystavenia dobropisu bolo, že nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu predmetu diela resp. jeho časti v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z a v zmysle zmluvy o dielo. Krajský súd poukázal aj na tvrdenie žalobcu, že dobropis vyhotovil ako doklad o oprave neoprávneného resp. nesprávneho fakturovania časti predmetu diela, čo však nie je opravou základu dane a dane v zmysle § 25 zákona č. 222/2004 Z. z. 6. V tejto súvislosti krajský súd konštatoval, že daňové orgány nesprávne aplikovali ustanovenie § 25 ods. 1 zákona č.222/2004 Z. z., keďže nedošlo k odovzdaniu predmetu diela resp. časti a teda nevznikol tak základ dane, ktorý by sa mal následne opravovať
1 zákona č. 222/2004 Z. z. Ďalej uviedol, že objednávateľ diela potvrdil nedodanie predmetu spornej fakturácie zo strany žalobcu, čo malo za následok neprevzatie diela, následkom čoho u žalobcu nemohla vzniknúť daňová povinnosť, pričom skutočnosť, že objednávateľ diela ako stavebník nepredložil v stavebnom konaní protokol o prevzatí stavby, ktorý by bol uzatvorený so žalobcom jednoznačne potvrdilo mesto Veľký Krtíš, ako príslušný špeciálny stavebný úrad. Objednávateľ neprevzal ani tú časť diela, ktorá bola predmetom spornej fakturácie. V súvislosti s protokolom o odovzdaní a prevzatí diela krajský súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 799/2009,
ktorého takýto protokol v písomnej forme tvorí hmotnoprávnu podmienku odovzdania a prevzatia diela, ak odovzdanie a prevzatie diela bolo podmienkou, pričom pokiaľ preberací protokol nebol podpísaný objednávateľom, nie je možné považovať dielo za odovzdané a prevzaté. V nadväznosti na uvedené krajský súd poukázal na úpravu odovzdania diela v Obchodnom zákonníku, ktorá korešponduje vyššie uvedenému záveru a poukázal aj na znenie zmluvy o dielo, z ktorej podmienka protokolárneho odovzdania vyplýva. Krajský súd konštatoval, že dielo odovzdané nebolo a žalovaný sa mal vysporiadať s námietkou žalobcu, prečo
jeho názoru v danom prípade došlo k odovzdaniu diela, keďže iba tento moment je dňom dodania. Súčasne poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/2007 z
1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že žalobu zamieta. Sťažovateľ poukázal na svoje predchádzajúce tvrdenie, že neuznanie, neakceptovanie a neodsúhlasenie faktúry č. 14SVF0104A nie je dôvodom oprávňujúci dodávateľa vykonať opravu základu dane
1 zákona č. 222/2004 Z. z. Sťažovateľ poukázal na smernicu o DPH a ustálenú judikatúru Súdneho dvora EU vo vzťahu k základným predpokladom k tomu, aby určité plnenie bolo na účely DPH považované za dodanie služby. Súčasne poukázal na § 25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., pokiaľ ide o dôvody opravy základu dane. S poukazom na § 69 ods. 1 a § 72 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sťažovateľ namietal, že žalobca mal a aj postupoval v zmysle týchto ustanovení pri vyhotovení faktúry č. 14SVF0104A, keďže z titulu vykonaných prác bol osobou povinnou platiť daň (vznik daňovej povinnosti
2 zákona č. 222/2004 Z. z.) a bol povinný vyhotoviť faktúru, avšak to následný postup pri Stornovanie faktúry s odvolaním sa na § 25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. nebol v súlade so zákonom, ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca nemal relevantný dôvod takémuto následnému postupu. Sťažovateľ sa pridržal svojich predchádzajúcich záverov, že stavebné práce, ktoré boli vykonané na predmetnom diele, a ktoré boli ukončené ku dňu odstúpenia od zmluvy, t. j. ku dnu 19.06.2014 sú dodaním služby
1 zákona č. 222/2004 Z. z., nie dodaním tovaru (diela), ako bol pôvodný zámer (§ 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.). Sťažovateľ namietal, že dňom dodania služby je analogicky deň ukončenia vykonávania služby, teda s výsledkom prác vykonaných žalobcom mohol objednávateľ disponovať, pričom tieto nemožno vykonávateľovi vrátiť, ako by tomu bolo pri tovare. Sťažovateľ uviedol, že v súvislosti s uskutočnenými stavebnými prácami vznikla žalobcovi daňová povinnosť
2 zákona č. 222/2004 Z. z. Sťažovateľ s poukazom na bod 12 poslednú vetu napadnutého rozsudku krajského súdu namietal, že on ani správca dane nikdy netvrdili, že došlo k odovzdaniu diela (dodaniu tovaru) a vzniku daňovej povinnosti
1 zákona č. 222/2004 Z. z.
sťažovateľa, žalobca skutočne vykonané stavebné práce fakturoval prostredníctvom faktúry č. 14SVF0104A pre odberateľa, čím došlo zo strany zhotoviteľa k poskytnutiu služby
1 zákona č. 222/2004 Z. z., v dôsledku čoho vznikla povinnosť vysporiadať voči štátnemu rozpočtu v súlade s § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a na uvedenom nič nemení skutočnosť, že pôvodný zámer bol ukončenie diela
predmetnej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že hoci k protokolárnemu odovzdaniu diela nedošlo, čo potvrdili aj svedkovia, títo však vypovedali, že stavebné práce boli vykonané a dielo bolo zo strany žalobcu ukončené na cca 90 až 95% rozsahu zmluvy o dielo. Ďalej poukázal na skutočnosť že prílohou faktúry č. 14SVF0104A bol doklad, ktorý preukazuje, že hoci bola faktúra vyhotovená neskôr, stavebné práce boli vykonané v mesiaci jún
1 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože k dodaniu predmetu zmluvy
zákona č. 222/2004 Z. z. vôbec nedošlo, preto nebolo čo opravovať a uvedené slúžilo na opravu nesprávneho resp. neoprávneného fakturovania. Žalobca sa pridržal argumentácie vo vzťahu k protokolárnemu odovzdaniu diela, ktoré preukazuje skutočné dodanie predmetu zmluvy a poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu ČR vo veciach sp. zn. 23Cdo/799/2009, sp. zn. 32 Cdo/358/2012 a sp. zn. 23 Cdo/1505/2013. Poukázal na ods. 3 v úvode zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva podmienka protokolárneho odovzdania diela alebo jeho časti. Namietal, že sťažovateľ sa umelo snaží navodiť dojem o oprave, či znížení základu dane žalobcom, čo je však logicky vylúčené, keďže opraviť resp. znížiť je možné iba taký daňový základ, ktorý
vnútroštátneho práva reálne vznikol, čo sa v danom prípade, s ohľadom na neprevzatie diela, nestalo. Žalobca v súvislosti so vznikom daňovej povinnosti pri zmluve o dielo poukázal na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a súčasne poukázal na § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.,
ktorého dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.
1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. 12.
1 zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
, vrátane
1 štvrtej vety zákona č. 222/2004 Z. z., pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. 14.
2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 15. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril zmluvu o dielo s NSO INVEST, ako objednávateľom. Predmetom zmluvy o dielo bolo zhotovenie, tam špecifikovanej, stavby. Keďže žalobca ako dodávateľ nedodržal termín zhotovenia stavby, objednávateľ odstúpil od zmluvy. Následkom odstúpenia od zmluvy bolo o. i. jednoznačné neodovzdanie stavby, ktoré bolo v zmysle zmluvy o dielo podmienené protokolárnym prevzatím a odovzdaním príslušnej dokumentácie špecifikovanej v zmluve o dielo.
kasačného súdu je logické, že pokiaľ je predmetom zmluvy o dielo zhotovenie stavby, tak bude potrebné toto zhotovenie realizovať prostredníctvom vykonania stavebných prác. Vykonanie týchto stavebných prác je úzko späté so zhotovením stavby - t. j. zabezpečením realizácie predmetu zmluvy o dielo a tvorí imanentnú súčasť procesu zhotovenia stavby. V tejto súvislosti však podstatným aspektom, reflektujúcim účel zmluvy o dielo, bude hotová stavba, ktorá tvorí predmet zmluvy a ktorú je potrebné odovzdať objednávateľovi za splnenia stanovených podmienok, v tomto prípade protokolárneho odovzdania. 16. V nadväznosti na uvedené
kasačného súdu nemožno stavebné práce vykonávané za účelom realizácie predmetu zmluvy o dielo - t. j. zhotovenia stavby, vnímať v prejednávanej veci izolovane, ako poskytovanie služieb a v tomto smere následne pristupovať k aplikácii ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. upravujúcich poskytovanie služieb, vrátane ustanovení upravujúcich vznik daňovej povinnosti pri dodaní služby. Uvedené by
kasačného súdu ad absurdum mohlo mať za následok, že by v každom obdobnom prípade mohli byť predmetom zdanenia osobitne stavebné práce a následne ďalším predmetom zdanenia by bolo už dodanie hotovej stavby
zmluvy o dielo ako dodanie tovaru. Práve z uvedeného dôvodu je preto potrebné zhotovenie stavby ako predmetu zmluvy o dielo vnímať ako jeden celok - t. j. jedno zdaniteľné plnenie, ktoré v sebe zahŕňa a, ktorého imanentnou súčasťou je realizácia stavebných resp. konštrukčných prác, pričom vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu stavby, nie k dodaniu samotnej stavebnej práce vnímanej ako dodanie služby.
kasačného súdu uvedené implicitne vyplýva aj zo samotného zákona č. 222/2004 Z. z., ktorý v § 8 ods. 1 písm.
kasačného súdu neodporuje ani eurokonformnému výkladu. Predmetné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z., ktoré determinujú, že v prípade dodania stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy (čo bude logicky zahŕňať aj vykonanie stavebných prác na účely zhotovenia stavby) je toto potrebné posudzovať ako dodanie tovaru korešpondujú jednak niekdajšej šiestej smernici Rady EÚ 77/388/EHS v znení smernice Rady 95/7/ES z
kasačného súdu skutočnosť, že realizácia stavebných prác môže predstavovať dodanie tovaru znamená, že tieto nemusia byť nevyhnutne vnímané osobitne ako poskytovanie služieb práve v prípade, kedy je predmetom zmluvného záväzku dodanie stavby, ako tomu bolo v prejednávanej veci. 18. Kasačný súd však pripúšťa, že každú vec je potrebné hodnotiť individuálne vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu a teda za určitých okolností by bolo možné, s ohľadom na fiškálne záujmy štátu a účel daňového konania, ktorým je správne zistenie dane, ako aj vybranie dane tak, aby nedošlo ku zníženiu daňových príjmov verejných rozpočtov, realizáciu stavebných prác pri zhotovení stavby na základe zmluvy o dielo, ktorá nebola odovzdaná, posudzovať
ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z., upravujúceho poskytovanie služieb, avšak to len v prípade, ak by dochádzalo takýmto postupom k zneužívaniu práva, resp. obchádzaniu vzniku daňovej povinnosti. Týmto má kasačný súd na mysli situáciu, kedy by dodávateľ vykonával za úhradu stavebné práce v bezprostrednej súvislosti s predmetom zmluvy o dielo a napokon by účelovo s cieľom vyhnúť sa momentu vzniku daňovej povinnosti svojim konaním zapríčinil, že stavba, alebo jej časť, ktorá je predmetom zmluvy o dielo nemôže byť riadne odovzdaná. Tu však kasačný súd pripomína, že zneužitie práva by muselo byť v konaní riadne preukázané. Kasačný súd po oboznámení sa so spisom nezistil, resp. nemá preukázané, že by k takémuto zneužívaciemu konaniu dochádzalo aj v prejednávacej veci a preto sa pridŕža záveru, že v danom prípade bolo potrebné postupovať v zmysle § 8 ods. 1 písm. b) a § 19 ods. 1 štvrtej vety zákona č. 222/2004 Z. z. a súčasne sa stotožňuje s posúdením krajského súdu v bode 10 napadnutého rozsudku. 19. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a konštatuje, že nie je dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd preto v ostatnom konštatuje, že krajský súd sa s prejednávanou vecou sa dostatočne vysporiadal a vyvodil správne skutkové a právne závery, a preto sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje s odôvodnením krajského súdu a kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú
20. O trovách kasačného konania rozhodol
1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a naopak žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznal vzhľadom na úspech v kasačnom konaní. 21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.