← Slovensko

životné prostredie

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžk/30/2019 Identifikačné číslo spisu: 6017200731 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Petra Príbelská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:6017200731.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcov: 1. Združenie Slatinka (občianske združenie), so sídlom A. Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen, IČO: 31 936 105, 2. Rieka - združenie na ochranu vodných tokov (občianske združenie), so sídlom Čadca Rieka 230, 022 01 Čadca, IČO: 42 225 671, 3. RNDr. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., 4. Ing. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., 5. Ing. F. E., Z., bytom O. O., 6. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., zastúpených: Mgr. Kristínou Babiakovou, advokátkou so sídlom Holubyho 37, 902 01 Pezinok, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. Hydro Development s.r.o., so sídlom Opoj 271, 919 32 Opoj, IČO: 47 237 155, zastúpený advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, 2. Hron pre slobodné rieky, Občianske združenie, so sídlom Šmidkeho 7, 906 06 Zvolen, 3. Klub slovenských turistov, so sídlom Záborského 33, 831 03 Bratislava, 4. Miestna Organizácia SRZ - Nová Baňa, so sídlom Ul. Mieru č. 29, 968 01 Nová Baňa, 5. B. U., bytom X., 6. H. I., bytom X., 7. T. A., bytom Q., 8. M. U., bytom O., 9. V. B., bytom P., 10. P. F., bytom P. 11. T. F., bytom P., 12. F. C., bytom P., 13. O. O., bytom O., 14. G. O., bytom O., 15. Mgr. J. X., bytom O. (ako právny nástupca účastníka: RSDr. P. X., zomrel dňa X.X.XXXX), 16. J. G., bytom P., 17. T. F., bytom X., 18. B. F., bytom X., 19. Mgr. J. A., bytom Z., 20. B. F., X., 21. O. J., bytom Z., 22. P. A., bytom Z., 23. T.D., bytom Z., 24. L. J., bytom X., 25. P. F., bytom X., 26. Bc. E.D., bytom A., 27. K. O., bytom A., 28. Mgr. P. A., bytom O., 29. F. O., bytom O., 30. T. E., bytom O., 31. Ing. P. B., bytom R., 32. Ing. P. V., bytom Z., 33. M. O., bytom O., 34. F. O., bytom O., 35. T. X., bytom O. (ako právna nástupkyňa účastníka: RSDr. P. X., zomrel dňa X.X.XXXX), 36. PRALES, organizačná zložka, so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2017/023141-005 zo dňa 24.10.2017, konajúc o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka 1. Hydro Development s.r.o. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/166/2017-206 zo dňa 7. februára 2019, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/166/2017-206 zo dňa 7. februára 2019 z a m i e t a. Žalobcom priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a. Odôvodnenie 1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“ alebo ,,správny súd“) rozsudkom č. k. 24S/166/2017-206 zo dňa 7. februára 2019 postupom podľa § 191 ods. 1 písm.

  1. d)a
  2. g)zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.“) rozhodnutie žalovaného - Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU-BB- OOP3-2017/023141-005 zo dňa 24.10.2017 a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - Okresného úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 a § 169 S.s.p. tak, že žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcom dôvodne vynaložené trovy konania a ďalším účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. 2. Napadnutým rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2017/023141-005 zo dňa 24.10.2017 žalovaný ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ako príslušný odvolací orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 24/2006 Z. z.“) v odvolacom konaní v súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal rozhodnutie Okresného úradu Žarnovica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017, ktorý na základe výsledku procesu posudzovania podľa § 37 zákona č. 24/2006 Z. z. platnému ku dňu 31.12.2016 a v súlade s § 46 a § 47 správneho poriadku vydal záverečné stanovisko pre spoločnosť Hydro Development, s.r.o. k výstavbe a následne prevádzke navrhovanej činnosti ,, Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik“ na rieke Hron v r. km 85,3 v k.ú. O.. Na základe výsledkov odvolacieho konania odvolanie žalobcov a ďalších účastníkov (špecifikovaných vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. 3. Prvostupňový orgán verejnej správy vydaním rozhodnutia - záverečného stanoviska č. OU-ZC-OSZP-2017/000181 zo dňa 25.05.2017 súhlasil s realizáciou navrhovanej činnosti v druhom (upravenom) variante (variant navrhovanej činnosti uvedený v Rozsahu hodnotenia a Správe o hodnotení a v časti II.6. Záverečného stanoviska ako „variant č. 2“) za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v bode VI.3 Záverečného stanoviska. V Záverečnom stanovisku prvostupňový orgán verejnej správy uviedol základné údaje o navrhovateľovi a navrhovanej činnosti (názov, účel, užívateľa, umiestnenie, termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti, stručný popis technického a technologického riešenia, popísal jednotlivé stavebné objekty navrhovanej stavby SO-01 až SO-10, vrátane opisu odlišných stavebných objektov 1. a 2. variantu). Ďalej popísal priebeh posudzovania nasledovne: Navrhovateľ predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy zámer MVE Hronský Beňadik 16.12.2014, ktorý vypracoval RNDr. Vladimír Druga - EKOSPOL, Malachov, následne prvostupňový orgán verejnej správy v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. rozhodol rozhodnutím zo dňa 27.01.2015, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa zákona. Na základe Rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti určeného prvostupňovým orgánom verejnej správy zo dňa 11.02.2015 RNDr. Vladimír Druga - EKOSPOL, Malachov vypracoval pre navrhovateľa Správu o hodnotení navrhovanej činnosti, ktorá bola prvostupňovému orgánu verejnej správy predložená dňa 18.11.2016 a ktorá bola vypracovaná podľa § 31 a prílohy č. 11 zákona č. 24/2006 Z. z., v ktorej bola posúdená navrhovaná činnosť z hľadiska vplyvu na životné prostredie v dvoch variantoch riešenia navrhovanej činnosti (základný variant a upravený variant), zároveň boli vplyvy navrhovanej činnosti porovnané s nulovým variantom. Prvostupňový orgán verejnej správy rozoslal Správu o hodnotení na zaujatie stanoviska rezortnému orgánu, dotknutým orgánom, dotknutým obciam, dotknutým organizáciám a dotknutej verejnosti. Uvedené subjekty doručili písomné stanoviská a vyjadrenia k Správe o hodnotení. Táto Správa bola zároveň zverejnená na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR, dotknuté obce informovali o jej doručení, vrátane záverečného zhrnutia na úradnej tabuli obcí a bola sprístupnená verejnosti po dobu min. 30 dní. Súčasne bola Správa o hodnotení verejne prerokovaná s občanmi dotknutých obcí dňa 05.12.2016, pričom prvostupňový orgán verejnej správy v Záverečnom stanovisku opísal kedy a ako sa Správa o hodnotení prerokovala s verejnosťou (vrátane stručného opisu stanovísk zúčastnených subjektov a stanovísk zástupcov navrhovateľa, resp. spracovateľa Správy o hodnotení). V časti III. bod 4. Záverečného stanoviska prvostupňový orgán verejnej správy stručne uviedol obsah písomných stanovísk a v nich uvedených požiadaviek predložených k Správe o hodnotení, ako aj jeho stručné vyjadrenie k nim. Konkrétne v bodoch 4.1. až 4.6. uviedol, že požiadavky Ministerstva životného prostredia SR, sekcia vôd, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sekcia železničnej dopravy a sekcia záležitostí EÚ a zahraničných vzťahov, odbor rozvoja dopravnej infraštruktúry, Ministerstva hospodárstva SR, sekcia energetiky, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom, sú akceptované. K stanovisku Úradu BBSK (bod 4.7.), ktorý žiadal zosúladiť navrhovanú činnosť so záväznou časťou Územného plánu vyššieho územného celku Banskobystrický kraj, konkrétne s regulatívmi v oblasti rekreácie a turistiky (regulatív 3.1.6.), prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že uvedená požiadavka je akceptovaná v Správe o hodnotení v prílohe č. 2.2.9., pričom v kapitole C.II.19 je uvedené, že navrhovaná MVE nie je v rozpore s regulatívom vodnej turistickej trasy, pričom splavovanie vodných plavidiel sa rieši náhradným obtokovým korytom; vodný koridor je riešený aj v kapitole 2.5. prílohy č. 2.2.5.; ďalej s regulatívom 4.9. (zabezpečiť systémovými opatreniami elimináciu stresových faktorov pôsobiacich na prvky územného systému ekologickej stability), prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že požiadavka je akceptovaná v Správe o hodnotení (kapitola C.II.19. a C.IV.), s regulatívom 7.1.12 (zabezpečiť ochranu pred povodňami) uviedol, že požiadavka je akceptovaná v Správe o hodnotení (príloha č. 2.2.4. a kapitola C.IV.), s regulatívom 7.2.14 (umiestňovať MVE výlučne na existujúcich vodohospodárskych stavbách a bariérach vodných tokov s podmienkou ich spriechodnenia pre ryby a ostatné vodné živočíchy) uviedol, že požiadavka je rozpracovaná v Správe o hodnotení kapitola C.II.19., i keď v bode 19.1.2. sa uvádza, že zámer je v nesúlade s regulatívom 7.2.14., lebo navrhovaná činnosť nie je umiestnená na existujúcej vodohospodárskej stavbe alebo existujúcej bariére. Poukázal však na text, že zámer je v súlade s regulatívom 7.2.13. (MVE umiestňovať len v lokalitách s technicky využiteľným hydroenergetickým potenciálom pri zohľadňovaní environmentálnych aspektov a ich oprávnených záujmov v území, vrátane zachovania podmienok plavby na vodných cestách), MVE je v zozname technicky využiteľných profilov a v zozname strategických profilov platného HEP pre zabezpečenie energetickej politiky SR v oblasti využitia obnoviteľných zdrojov pre výrobu elektrickej energie. K stanovisku Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (bod 4.8.), ktorý uviedol, že spracovateľ v Správe o hodnotení nedostatočne vypracoval kapitolu III. Hodnotenie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, vrátane zdravia a odhad ich významnosti, ďalej poukázal na potrebu vyhodnotiť ekologický stav dotknutého útvaru povrchových vôd s prihliadnutím na kumulatívny vplyv navrhovanej MVE, existujúcich MVE a tých, ktoré sú v rôznom štádiu povoľovacích konaní (na vodnom útvare SKR 0004 bolo žiaduce zaoberať sa okrem MVE Kozmálovce, Hronská Dúbrava a Psiare aj vplyvom ďalších MVE na rieke Hron, ktoré sú v rôznom štádiu povoľovacích konaní (napr. Rudno nad Hronom, Bzenica, Šášovské Podhradie, Jalná), z ktorých každá bude mať obdobný dopad na životné prostredie a ich vplyv sa bude kumulovať; ďalej že odborným podkladom pre Správu o hodnotení malo byť aj primárne posúdenie MVE od VÚVH a následne posúdenie podľa čl. 4.7. RSV, prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že požiadavka je akceptovaná čiastočne, v Správe o hodnotení bol posúdený kumulatívny vplyv s VD Veľké Kozmálovce a MVE Hronský Beňadik a podľa stanoviska VÚVH z tzv. primárneho posúdenia bol posudzovaný kumulatívny vplyv aj s MVE Jalná a MVE Žiar nad Hronom, pričom prvostupňový orgán verejnej správy vyslovil názor, že kumulatívne vplyvy budú ďalej riešené aj v následnom posudzovaní podľa čl. 4.7. RSV. Pokiaľ namietateľ nesúhlasil s názorom spracovateľa, že nie je v jeho kompetencii zaoberať sa v rámci Správy o hodnotení požiadavkami čl. 4.7. RSV, prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že požiadavka je akceptovaná čiastočne, pričom poukázal na to, že vykonal telefonické konzultácie s VÚVH aj s OÚ Banská Bystrica, pričom názory na to, kedy je potrebné vykonať posudzovanie infraštrukturálnych projektov podľa čl. 4.7. RSV sa rôznia. Uzavrel, že požiadavky čl. 4.7. RSV budú riešené v následnom posúdení. K stanovisku Okresného úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny (bod 4.9.), ktorý vo vzťahu k vyhodnoteniu vplyvov navrhovanej činnosti na faunu, flóru a ich biotopy v Správe o hodnotení uviedol, že by sa realizáciou MVE zásadne zmenili podmienky pre prúdomilné druhy rýb a došlo by k ich ústupu, resp. k ich úplnej degradácii a následne výmene druhového zloženia v prospech pre tento úsek netypických druhov rýb, ďalej že zároveň dôjde k výraznej zmene v transporte potravy, zmene kyslíkového režimu, chémie a biológie vody a zhromažďovaniu znečisťujúcich látok, čím dôjde k významnej zmene ichtyocenózy a následným poklesom FIS a tým k zhoršeniu ekologického stavu, pričom daný stav nie je možné vyriešiť akokoľvek dokonalým rybovodom, ďalej že umiestnením MVE by došlo k negatívnemu vplyvu na pobrežné ekosystémy rastlín a živočíchov, vrátane negatívneho vplyvu na vtáctvo Hrona a jeho brehových porastov, ďalej uviedol, že je potrebné prehodnotiť efektívnosť, únosnosť a počet navrhovaných elektrární na území stredného Hrona a všetky negatívne vplyvy spojené s výstavbou a následnou činnosťou týchto MVE, ďalej poukázal na to, že z hľadiska ochrany prírody a krajiny nemožno neprihliadať ani na okolnosť, že predmetné územie patrí do navrhovaného Územia európskeho významu „Stredný tok Hrona“, SKUEV 0947 (v mesiaci november 2016 sa konalo prerokovanie zaradenia navrhovaného územia do Národného zoznamu území európskeho významu z dôvodu zachovania alebo zlepšenia stavu ochrany biotopov a niektorých druhov európskeho významu); ďalej uviedol, že v tejto súvislosti by sa v prípade zaradenia dotknutého územia do územia európskeho významu zmenil aj stupeň územnej ochrany na stupeň ochrany 2, pri ktorom by sa vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody na umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiaceho plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela, pričom vzhľadom na uvedené námietky namietateľ s výstavbou MVE nesúhlasil, prvostupňový orgán verejnej správy k uvedeným námietkam uviedol, že požiadavky sú akceptované čiastočne, problematika je spracovaná v príslušných častiach Správy o hodnotení (kapitola C.III.7, príloha č. 2.2.6.). K námietke o prehodnotení efektívnosti únosnosti a počtu navrhovaných elektrární na území Stredného toku Hrona a ich negatívnych vplyvov prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že toto nepatrí do pôsobnosti navrhovateľa MVE Hronský Beňadik a táto požiadavka mala byť zohľadnená v procese schvaľovania strategického posudzovania celoštátnej Koncepcie využitia HEP. Ďalej uviedol, že kumulatívne vplyvy boli čiastočne riešené v Správe o hodnotení a aj v stanovisku z primárneho posúdenia stavby. Navrhovaná činnosť sa nenachádza v Národnom zozname ÚEV, a preto sa navrhovaná činnosť neposudzuje a neporovnáva voči pripravenému zámeru ÚEV „Stredný tok Hrona“. Ďalej poukázal na to, že MVE je riešená na hranici navrhovaného územia európskeho významu, do navrhovaného územia zasahuje úsek vzdutia. K stanovisku Okresného úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej správy ochrany ovzdušia (bod 4.10.), Okresného úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej správy v odpadovom hospodárstve (bod 4.11.), Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (bod 4.12.), Okresného úradu Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor (bod 4.13.) prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že ich požiadavky boli akceptované a zahrnuté do podmienok Záverečného stanoviska. K stanovisku Štátnej ochrany prírody, Správa CHKO, Štiavnické Vrchy (bod 4.14.), ktorý uviedol, že navrhovaná MVE je riešená na hranici navrhovaného územia európskeho významu pre spoločenstvá charakteru mokradí a trval na názore, že je potrebné spracovať záväzný koncepčný materiál, ktorý by stanovil únosný počet elektrární a miesta ich umiestnenia na strednom úseku rieky Hron tak, aby boli zohľadnené všetky požiadavky danou problematikou dotknutých orgánov a organizácií, ďalej že realizáciou MVE by sa zásadne zmenili podmienky pre prúdomilné druhy rýb a došlo by k ich ústupu, resp. k ich úplnej degradácii a následnej výmene druhového zloženia v prospech pre tento úsek netypických druhov rýb, pričom z uvedeného dôvodu v Koncepcii HEP vodných tokov Slovenska výstavbu MVE Hronský Beňadik neodporučil, a to aj s poukazom na RSV, prvostupňový orgán uviedol, že požiadavky tohto subjektu sú akceptované čiastočne (kapitola C.III.7., príloha č. 2.2.6. ichtyologická štúdia rieky Hron), pričom prvostupňový orgán verejnej správy určil podmienku na päťročný monitoring vplyvu stavby na ichtyofaunu po ukončení stavby. Vo vzťahu k prehodnoteniu efektívnosti únosnosti a počtu navrhovaných elektrární na území stredného Hrona a ich negatívnych vplyvov uviedol, že toto nepatrí do pôsobnosti navrhovateľa, pričom kumulatívne vplyvy boli čiastočne riešené v Správe o hodnotení a v stanovisku z primárneho posúdenia stavby. Navrhovaná činnosť sa nenachádza v Národnom zozname ÚEV. K stanovisku Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. (bod 4.15.) a Železníc SR Bratislava, generálne riaditeľstvo, odbor expertízy (bod 4.16.) prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že požiadavky sú akceptované a zahrnuté v podmienkach Záverečného stanoviska. 4. V časti III.5. Záverečného stanoviska prvostupňový orgán uviedol, že mu dňa 25.04.207 bol doručený Odborný posudok v zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. (ďalej len „Odborný posudok“ alebo „OP“) vypracovaný RNDr. F. B. zapísaným v zozname odborne spôsobilých osôb na posudzovanie činnosti na životné prostredie (ďalej aj „spracovateľ OP“). Spracovateľ OP vypracoval odborný posudok na základe predloženej SOH vrátane príloh, na základe určenia príslušným orgánom, doručených stanovísk k SOH, zápisu z verejného prerokovania navrhovanej činnosti, podkladových materiálov a doplňujúcich informácií poskytnutých navrhovateľom činnosti a spracovateľom SOH, ako aj na základe vlastných skúseností s prípravou a realizáciou obdobných činností. Následne prvostupňový orgán uviedol stručne výsledok vyhodnotenia SOH z rôznych hľadísk nasledovne: Z hľadiska vyhodnotenia správy po formálnej stránke bola SOH vyhodnotená ako spĺňajúca všetky náležitosti stanovené zákonom a spracovaná v štruktúre podľa odporúčaného obsahu a štruktúry SOH. Po obsahovej stránke je SOH spracovaná prehľadne a zrozumiteľne z hľadiska vecného aj obsahového na dobre úrovni, obsahuje niekoľko menších nedostatkov, ktoré vychádzajú z rozsahu hodnotenej problematiky a z absencie niektorých vstupných dát, ktoré budú súčasťou pripravovanej projektovej dokumentácie. Tieto nedostatky spracovateľ OP vyhodnotil ako nemajúce vplyv na priebeh a proces posudzovania. Z hľadiska vyhodnotenia stanovísk zainteresovaných subjektov spracovateľ OP zhodnotil opodstatnenosť jednotlivých pripomienok. Z hľadiska vyhodnotenia úplnosť zistenia kladných a záporných vplyvov navrhovanej činnosti, vrátane ich vzájomného pôsobenia spracovateľ OP uviedol, že hodnotenie predpokladaných pozitívnych a negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie prináša relevantné údaje o prírodných podmienkach sledovaného územia v mieste a okolí lokality navrhovanej činnosti, pričom jednotlivým zložkám prostredia je venovaná primeraná pozornosť vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti a primeraná pozornosť je venovaná aj zhodnoteniu konkrétnych častí prírodného a životného prostredia priamo zasiahnutých navrhovanou činnosťou. Z hľadiska vyhodnotenia použitých metód hodnotenia a úplnosti vstupných informácií spracovateľ OP uviedol, že boli zvolené vhodné metódy hodnotenia, zdrojom údajov boli primerané odborné podklady, vstupné informácie pokrývajú potreby posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa zákona, technické podmienky výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti a opatrenia na ochranu zložiek prírodného a životného prostredia budú riešené v rámci projektovej prípravy a budú predmetom schvaľovania v stavebnom konaní podľa osobitných predpisov. Z hľadiska vyhodnotenia variantov riešenia navrhovanej činnosti spracovateľ OP uviedol, že správa o hodnotení bola na základe určeného Rozsahu hodnotenia spracovaná v dvoch realizačných variantoch, zároveň bol rozpracovaný a posúdený nulový variant. Z hľadiska návrhu opatrení a podmienok na vylúčenie alebo zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti spracovateľ OP konštatoval, že opatrenia uvedené v SOH v kapitole IV. boli v priebehu procesu posudzovania vplyvov v pripomienkovom konaní akceptované. Tieto spracovateľ OP akceptoval po doplnení, resp. upravení o návrhy opatrení vychádzajúcich z písomných stanovísk dotknutých orgánov a organizácií a ostatných zainteresovaných subjektov. V závere spracovateľ OP uviedol, že SOH spĺňa požiadavky podľa zákona a primerane poukazuje na oblasti s potenciálnymi vplyvmi realizácie navrhovanej činnosti na životné prostredie. Predložená SOH podľa neho deklaruje, že potenciálne negatívne vplyvy výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti budú riadené a eliminovateľné dôsledným dodržaním realizácie opatrení a podmienok na ich vylúčenie alebo zníženie. Čiastkové výhrady uvedené v posudku, ako aj opodstatnené pripomienky dotknutých orgánov a odborných organizácií musia byť predmetom riešenia v rámci procesu predprojektovej prípravy, tvorby projektovej dokumentácie a schvaľovania procesu stavebného konania. Spracovateľ OP sa stotožnil so závermi spracovateľa SOH „na základe záverov komplexného posúdenia navrhovanej činnosti podľa zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov pre realizáciu odporúčame variant navrhovanej činnosti posúdený podľa zákona a uvedený v rozsahu hodnotenia a správe o hodnotení ako variant 2“. Spracovateľ OP v závere posudku vzhľadom k tomu, že v procese hodnotenia nezistil žiadne závažné skutočnosti a nevzniesol žiadne významné dôvodné pripomienky k navrhovanej činnosti, ktoré by mali vplyv na hodnotenie, odporučil uskutočniť realizáciu navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik. Odporúčané závery z Odborného posudku, ktorý spracovateľ vypracoval boli využité ako podklad pri spracovaní kapitoly VI.3. Záverečného stanoviska. 5. Prvostupňový orgán verejnej správy v bode IV. Záverečného stanoviska „Komplexné zhodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia“ uviedol, že celkové vplyvy navrhovanej činnosti na dotknuté územie boli komplexne zdokumentované a vyhodnotené na základe podrobného prehodnotenia všetkých predložených podkladových materiálov a vyjadrení zainteresovaných strán. Následne popísal predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie záujmového územia podľa súčasného poznania a možných jestvujúcich riešení, zámeru, stanovísk k SOH, z rokovania o určení Rozsahu hodnotenia a časového harmonogramu, verejného prerokovania, Odborného posudku a konzultácií s tým, že tieto vplyvy (negatívne i pozitívne) popísal v nasledovnej špecifikácii: vplyv na obyvateľstvo (lokálne pozitívne vplyvy na obyvateľstvo, globálne pozitívne vplyvy na obyvateľstvo, lokálne negatívne vplyvy na obyvateľstvo, environmentálne zmeny bez vplyvov na obyvateľstvo - obavy obyvateľov), vplyvy na horninové prostredie, nerastné suroviny, geodenamické javy a geomorfologické pomery, vplyvy na klimatické pomery, vplyvy na ovzdušie, vplyvy na povrchové a podzemné vody, vplyvy na pôdu, vplyvy na faunu, flóru a ich biotypy (lokálne vplyvy na vodné ekosystémy medzi Hronským Beňadikom a Tekovskou Breznicou, celkový kumulatívny regionálny vplyv plánovanej sústavy MVE na prúdivé ekosystémy stredného Hrona, vplyvy na pobrežné ekosystémy rastlín a živočíchov, vplyvy na biotopy brehových porastov, vplyvy na vtáctvo Hrona a jeho brehových porastov, vplyvy na ostatné skupiny živočíchov, vplyvy na chránené biotypy a chránené druhy rastlín a živočíchov), vplyvy na krajinu, vplyvy na chránené územia, vplyvy na územný systém ekologickej stability, vplyvy na urbárny komplex a využívanie zeme, vplyvy na kultúrne a historické pamiatky, vplyvy na archeologické náleziská, vplyvy na paleontologické náleziská a významné geologické lokality, vplyvy na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy, iné vplyvy, posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, priestorová syntéza vplyvov činnosti v území (porovnanie realizácie 1. a 2. variantu výstavby MVE z hľadiska najväčších negatívnych a pozitívnych vplyvov). Prvostupňový orgán verejnej správy následne poukázal na komplexné posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a ich porovnanie s platnými právnymi predpismi vyplývajúce z Odborného posudku, v ktorom boli uvedené z hľadiska významnosti najdôležitejšie negatívne vplyvy a najdôležitejšie environmentálne pozitívne vplyvy a v ktorom sa konštatovalo, že sa nepreukázal nesúlad navrhovanej činnosti s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. Prvostupňový orgán uviedol, že sa stotožnil so záverom uvedeným v Odbornom posudku, že žiadny z vplyvov navrhovanej činnosti nebol ohodnotený ako významný ani veľmi významný. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení Záverečného stanoviska uviedol, že počas procesov posudzovania bolo dňa 27.04.2017 doručené stanovisko Výskumného ústavu vodného hospodárstva zo dňa 02.02.2016, ktoré bolo vypracované pre navrhovateľa (ďalší účastník 1/) a týka sa projektu „Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik - podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa čl. 4.7 Rámcovej smernice o vode“. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na obsah uvedeného stanoviska, v ktorom boli popísané vplyvy realizácie projektu na fyzikálne charakteristiky útvarov povrchovej vody alebo zmenu hladiny útvarov podzemnej vody - konkrétne na útvar povrchovej vody SKR 0004 Hron, bol posúdený súčasný stav a určené predpokladané zmeny fyzikálnych charakteristík útvaru po realizácii projektu, vrátane výstavby, bol posúdený pravdepodobný kumulatívny dopad súčasných a novovznikajúcich zmien fyzikálnych charakteristík útvaru po realizácii projektu na jeho ekologický stav. Súčasne boli identifikované kľúčové stavebné objekty SO 02 Hať a štrkový priepust, SO 05 Úpravy koryta pod haťou, ktoré sú situované priamo v koryte toku a SO 04 Úpravy zdrže nad haťou, pričom popísal podrobne jednotlivé vplyvy pri jednotlivých stavebných objektoch s uvedením dôsledku jednotlivých činností, resp. ich vplyvov (pozitívnych resp. negatívnych), s posúdením, či zistené negatívne vplyvy môžu byť alebo budú zmiernené nápravnými opatreniami. Prvostupňový orgán verejnej správy skonštatoval, že v stanovisku bol zhodnotený aj predpokladaný kumulatívny dopad súčasných a novovzniknutých zmien fyzikálnych charakteristík útvaru povrchovej vody SKR 0004 po realizácii projektu na jeho ekologický stav s tým, že v rámci zistených zmien fyzikálnych charakteristík (narušenie pozdĺžnej kontinuity toku/migračné bariéry) identifikovaných počas prípravy 1. cyklu plánov manažmentu a novozistených v rámci prípravy 1. cyklu manažmentu povodí (vzdutie zdrže, úpravy koryta pod haťou a pod.) a ich lokalizáciou nad miestom navrhovanej MVE Hronský Beňadik v úseku od rkm 85,3 do rkm 156,850 nemožno túto stavbu posudzovať samostatne, ale musí byť posúdený kumulatívny účinok všetkých existujúcich vplyvov spôsobujúcich zmeny hydromorfologických charakteristík. V rámci 2. cyklu manažmentu povodí boli identifikované nové vplyvy a to MVE Hronská Dúbrava (v prevádzke), MVE Jalná (vydané územné rozhodnutie), MVE Žiar nad Hronom a MVE Hronská Dúbrava. V stanovisku sa neuvažuje priamo s VD Veľké Kozmálovce, ktoré slúži ako zásobáreň úžitkovej vody pre jadrovú elektráreň Mochovce a ako voda pre závlahy. VD Veľké Kozmálovce patrí medzi stavby, ktoré narušujú pozdĺžnu kontinuitu toku, ako nápravné opatrenie je v zmysle Vodného plánu Slovenska uvedené vybudovanie rybovodu na hati VD Veľké Kozmálovce. Prvostupňový orgán uzavrel, že v stanovisku VÚVH ako odborného pracoviska povereného výkonom primárneho posúdenia významnosti vplyvu realizácie nových rozvojových projektov na stav útvarov povrchovej vody a stav útvarov podzemnej vody na plnenie environmentálnych cieľov sa uvádza, že „na základe uvedených predpokladov Projektovú dokumentáciu „Malá vodná elektráreň Hronský Beňadik“ je potrebné posúdiť podľa čl. 4.7. RSV“. V bode V. Záverečného stanoviska „Celkové hodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na chránené vtáčie územia, územia európskeho významu alebo súvislú európsku sústavu chránených území (NATURA 2000)“ prvostupňový orgán uviedol, že celé riešené územie sa nachádza vo voľnej krajine, nie je v dosahu so žiadnym chráneným vtáčím územím, s územím európskeho významu v zmysle zák. č. 543/2002 Z. z. v hodnotenom území platí 1. stupeň ochrany. 6. V časti VI. Záverečného stanoviska „Rozhodnutie vo veci“ prvostupňový orgán verejnej správy v bode I. uviedol, že súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v bode VI/3 tohto Záverečného stanoviska. Neurčitosti, ktoré sa vyskytli v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, je potrebné vyriešiť v ďalšom povoľovacom procese podľa osobitných predpisov. V bode II. „Odsúhlasený variant“ uviedol, že na realizáciu sa odporúča variant navrhovanej činnosti uvedený v rozsahu hodnotenia a správe o hodnotení a v časti II.6 tohto Záverečného stanoviska ako variant č. 2. V bode III. „Opatrenia a podmienky na prípravu, realizáciu a prípadne na ukončenie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak je spojené s likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou vrátane opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny“ uviedol, že na základe predloženej Správy o hodnotení, celkových výsledkov procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, pripomienok a stanovísk k Správe o hodnotení, verejného prerokovania a odborného posudku sa odporúčajú pre etapu prípravy, realizácie a prevádzky navrhovanej činnosti podmienky a opatrenia, ktoré prvostupňový orgán podrobne špecifikoval v bodoch 1 až 68 Záverečného stanoviska. V bode IV. „Požadovaný rozsah poprojektovej analýzy“ prvostupňový orgán s poukazom na § 39 ods. 2 zák. č. 24/2006 Z. z. uviedol, že realizovateľ navrhovanej činnosti je povinný zabezpečiť vykonávanie poprojektovej analýzy v rozsahu uvedenom v cit. zákone a vo vzťahu k charakteru a rozsahu navrhovanej činnosti v rámci poprojektovej analýzy sa odporúča realizovať najmä environmentálny monitoring, hydrogeologický monitoring vplyvu MVE Hronský Beňadik na podzemné vody, monitoring rybovodu a funkčnosti vodáckeho sklzu MVE Hronský Beňadik, krajinnoekologický monitoring MVE Hronský Beňadik a ichtyologický monitoring MVE Hronský Beňadik. Na monitorovanie uvedených zložiek bola navrhovateľovi vypracovaná povinnosť vypracovať samostatný projekt monitoringu, v ktorom zadefinuje monitorovaciu sieť, parametre, interval a metodiku monitoringu, ako aj spôsob vyhodnocovania výsledkov a predkladania správ. Projekt monitoringu je potrebné odsúhlasiť s príslušným orgánom a predložiť ho ako súčasť dokumentácie pre stavebné povolenie. Rozsah a lehotu sledovania a vyhodnocovania určí povoľujúci orgán pri povoľovaní navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov s prihliadnutím na toto Záverečné stanovisko pre navrhovanú činnosť vydané podľa § 37 zákona. Kontrolu dodržiavania podmienok uložených v rozhodnutiach o povolení činnosti vrátane podmienok z procesu posudzovania bude vykonávať príslušný orgán štátnej správy. 7. V bode V. Záverečného stanoviska „Rozhodnutie o akceptovaní alebo neakceptovaní predložených písomných stanovísk k Správe o hodnotení doručených podľa § 35 vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené verejnosťou“ prvostupňový orgán uviedol, že pri posudzovaní boli zvažované možné negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, zdravie obyvateľstva, vrátane možných rizík súvisiacich s realizáciou navrhovanej činnosti. Celkovo bolo prvostupňovému orgánu doručených 25 písomných stanovísk od zainteresovaných subjektov (jedno od fyzickej osoby, štyri stanoviská od občanov, ktoré podpísalo celkovo 34 občanov), Odborný posudok a záznam z verejného prerokovania. Zainteresované subjekty k realizácii navrhovanej činnosti v troch stanoviskách k Správe o hodnotení vyjadrili súhlas s realizáciou navrhovanej činnosti bez pripomienok, v ôsmych stanoviskách bol vyjadrený súhlas s realizáciou navrhovanej činnosti s odporučením pre následný proces povoľovacích konaní, v jednom stanovisku je požiadavka zosúladiť navrhovanú činnosť v území so záväznou časťou ÚPN VÚC Banskobystrický kraj s uvedením dotknutých regulatívov, v dvoch stanoviskách je uvádzané, že Správa o hodnotení neobsahuje posúdenie navrhovanej činnosti podľa požiadaviek RSV, v jednom stanovisku je vyjadrený nesúhlas s výstavbou MVE v lokalite Hronský Beňadik s odôvodnením vplyvu MVE na migráciu ichtyofauny, negatívny vplyv na pobrežné ekosystémy rastlín a živočíchov vrátane negatívneho vplyvu na vtáctvo a na okolnosť, že predmetné územie patrí do navrhovaného ÚEV „Stredný tok Hrona“. V jednom stanovisku sa uvádza, že v prípade, že by došlo k realizácii daného stavebného zámeru, ŠOP SR Správa CHKO Štiavnické Vrchy usudzuje, že pre ochranu prírody je najvhodnejším riešením 2. variant z dôvodu, že v rozsiahlejšom spracovaní je riešená problematika predmetov záujmu ochrany prírody, ktoré boli zadefinované v ich stanovisku. Navrhovaná MVE je riešená na hranici navrhovaného ÚEV pre spoločenstvá charakteru mokradí, realizáciou MVE by sa zásadne zmenili podmienky pre prúdomilné druhy rýb a došlo by k ich ústupu, resp. k ich úplnej degradácii a následnej výmene druhového zloženia v prospech pre tento úsek netypických druhov rýb. Tento subjekt z uvedených dôvodov výstavbu neodporučil. V štyroch stanoviskách sa navrhovaná činnosť neodporúča na realizáciu z viacerých v jednotlivých stanoviskách uvedených dôvodov, subjektívnych názorov, resp. výkladov jednotlivých častí Správy o hodnotení. V jednom stanovisku sa uvádzajú pripomienky k Správe o hodnotení a k jej jednotlivým častiam a prílohám v polohe polemík so závermi prevažne v oblasti ichtyofauny (a k nej v Správe o hodnotení súvisiacej riešenej problematike.) Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že dotknutú verejnosť zastupujú občania, celkovo sa písomne k SOH vyjadrilo 34 občanov, ktorí v štyroch stanoviskách vyjadrili svoje pripomienky k výstavbe MVE, k hodnoteniu z pohľadu absencie vplyvu hodnotenia sústavy VD na Hrone, vplyvu metanizačného procesu, k zníženiu schopnosti Hrona ako recipientu pre čistiarne odpadových vôd, k problematike usadzovania kalov, k finančnej náročnosti niektorých technických riešení, k ľadochodom, k zdvojkoľajneniu železnice, k problematike rybochodu, k turisticko-športovému využitiu, k vodáckemu využitiu, k problematike komárov, raka riečneho, k vplyvu na podzemné vody, k problematike monitoringu, bagrovania sedimentov, k vzdialenosti MVE od obce, k možnému vplyvu MVE na navrhované ÚEV. Prvostupňový orgán uviedol, že dôsledne analyzoval každú pripomienku a stanoviská od zainteresovaných subjektov a expertov, pričom opodstatnené pripomienky premietol do Záverečného stanoviska. Ďalej uviedol, že posúdenie sa opieralo aj o samostatné čiastkové analytické prieskumy a posudky, ktoré boli zamerané hlavne na plnenie požiadaviek Rozsahu hodnotenia, pričom uviedol ich zoznam, o.i. medzi týmito materiálmi bolo uvedené aj Stanovisko VÚVH k materiálu „MVE Hronský Beňadik - podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa čl. 4.7. RSV“ vypracované Ing. Q. A., PhD. V bode VII. „Odôvodnenie Záverečného stanoviska vrátane zhodnotenia písomných stanovísk“ prvostupňový orgán verejnej správy v bode 1. „Odôvodnenie rozhodnutia vo veci“ uviedol, že Záverečné stanovisko bolo vypracované podľa § 37 zák. č. 24/2006 Z. z. na základe Odborného posudku vypracovaného podľa § 36 zákona, na základe Správy o hodnotení, stanovísk dotknutých orgánov povoľujúceho a príslušného orgánu k správe, záznamov a z verejného prerokovania navrhovanej činnosti, ďalších informácií získaných v rámci spracovania Odborného posudku a Stanoviska VÚVH z tzv. primárneho posúdenia. Ďalej uviedol, že pri hodnotení podkladov a vypracovaní Záverečného stanoviska postupoval prvostupňový orgán v súlade so zákonom, dôsledne analyzoval každú pripomienku a stanoviská od dotknutých subjektov a verejnosti, zvažoval možné negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, vrátane možných rizík z havárií a predpokladajú účinnosť navrhovaných opatrení. Konštatoval, že voči realizácii navrhovanej činnosti neboli vznesené významné opodstatnené námietky zo strany orgánov štátnej správy, povoľujúcich orgánov, odborných inštitúcií a obyvateľov, ktoré by boli dôvodom na zamietavé stanovisko. V priebehu posudzovania boli zvážené možné predpokladané negatívne vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, zdravie obyvateľstva, vrátane možných rizík súvisiacich s realizáciou navrhovanej činnosti popísané v SOH a v kapitole IV. tohto Záverečného stanoviska. Zvážili sa všetky riziká navrhovaného variantu z hľadiska vplyvu na životné prostredie, na základe čoho bolo preukázané, že navrhovanú činnosť je možné realizovať podľa predloženého investičného zámeru hodnoteného v SOH. Prvostupňový orgán následne špecifikoval konkrétne dôvody, pre ktoré odporúča realizovať navrhovanú činnosť v odporúčanom variante 2, pričom odporúčaný variant 2 v porovnaní s variantom 1 vyhodnotil ako environmentálne prijateľnejší, pričom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu uvedeného záveru. Uzavrel, že pri plnení podmienok a navrhnutých opatrení nie sú reálne riziká významných negatívnych dopadov na obyvateľstvo, prírodné prostredie, na zložky životného prostredia. V bode VI.2. „Odôvodnenie akceptovania alebo neakceptovania predložených písomných stanovísk k SOH doručených podľa § 35 zák. č. 24/2006 Z. z. vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené dotknutou verejnosťou“ prvostupňový orgán uviedol, že vyjadrenia posudzovateľa k pripomienkam, požiadavkám a návrhom, ktoré sa nachádzajú v stanoviskách dotknutých subjektov posudzovania, sú uvedené v kapitole III.4. tohto Záverečného stanoviska pri každom stanovisku kurzívou, ostatné pripomienky vyplývajúce z predložených stanovísk boli akceptované a zohľadnené v kapitole VI.3. tohto Záverečného stanoviska. Prvostupňový orgán verejnej správy uzavrel, že procese posudzovania bolo preukázané, že realizácia a prevádzkovanie navrhovanej činnosti v odsúhlasenom variante predstavuje akceptovateľný dopad na životné prostredie pri dodržaní podmienok uvedených v kapitole VI.3. tohto Záverečného stanoviska. Pozitívne efekty navrhovanej činnosti prevažujú nad negatívnymi a z environmentálneho, ekonomického aj technického hľadiska je možné považovať navrhovanú činnosť za prijateľnú. 8. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal priebeh konania od podania návrhu na posúdenie zámeru navrhovanej činnosti MVE Hronský Beňadik navrhovateľom (ďalší účastník 1/), vrátane výsledku zisťovacieho konania, určenia rozsahu hodnotenia, vypracovania Správy o hodnotení a jej verejného prerokovania. Ďalej uviedol zoznam subjektov, ktoré doručili písomné stanovisko k SOH a poukázal na to, že prvostupňový orgán verejnej správy sa k nim vyjadril v časti III. bod 4. Záverečného stanoviska. Poukázal na obsah Odborného posudku s tým, že odporúčania a závery z Odborného posudku boli využité na vydanie rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy (Záverečné stanovisko). Následne štrukturoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak, že opísal podrobne dôvody uvedené v odvolaniach jednotlivých odvolateľov a ku každému priradil vyjadrenie spracovateľa Odborného posudku uvedené v návrhu Záverečného stanoviska, stručné stanovisko prvostupňového orgánu verejnej správy a pri niektorých odvolacích námietkach jednotlivých odvolateľov poukázal na vyjadrenie navrhovateľa (ďalšieho účastníka 1/) a spracovateľa Odborného posudku k odvolaniam. Ďalej žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doslovne odcitoval obsah písomného vyjadrenia navrhovateľa (ďalší účastník 1/) k odvolaniam účastníkov konania. Následne žalovaný skonštatoval, že na základe preštudovania predloženého spisového materiálu zistil, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k pochybeniu v celom procese zákona o posudzovaní. Následne k odvolacím námietkam uviedol, že použitie správnej úvahy priamo vyplýva už zo samotnej povahy procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, kde dochádza ku komplexnému posúdeniu navrhovanej činnosti, ktoré sa bezpochyby vykonáva plošne vyhodnocovaním skutočností, námietok, argumentov a štúdií týkajúcich sa možných vplyvov na životné prostredie. Poukázal na to, že prvostupňový orgán v rozhodnutí konštatoval, že pri vydávaní rozhodnutia zvážil stav využitia územia a únosnosť prírodného prostredia, význam očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, chránené územia a zdravie obyvateľstva z hľadiska ich pravdepodobnosti, rozsahu a trvania, povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, so zameraním na úroveň spracovania SOH, stanoviská orgánov štátnej správy a samosprávy a odborných organizácií dotknutých navrhovanou činnosťou, výsledku verejného prerokovania, výsledku odborného posudku a po konzultáciách a za súčasného stavu poznania. Žalovaný konštatoval, že súčasná platná legislatíva SR vrátane zákona č. 24/2006 Z. z. ani zákona č. 364/2004 Z. z. nikde nestanovuje, že posúdenie podľa čl. 4.7. RSV má byť súčasťou posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Poukázal na to, že MŽP SR vydalo Metodické usmernenie „Postupy pre posudzovanie infraštruktúrnych projektov podľa čl. 4.7. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky (marec 2015), v ktorom sa v závere v časti III. Postupy pre OŠVS v rámci posudzovania nových infraštrukturálnych projektov podľa § 16 ods. 6 písm. b/ Vodného zákona (čl. 4.7. RSV) mimo iné uvádza: „Toto posúdenie podľa čl. 4.7. RSV nie je možné stotožňovať s posúdením projektu v rámci procesu EIA podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Tieto procesy posudzovania prebiehajú samostatne a vzájomne sa nenahrádzajú“. Posúdenie podľa čl. 4.7. RSV je proces mimo Správy o hodnotení navrhovanej činnosti a navrhovateľ ho bude riešiť v rámci povoľovacích procesov. Žalovaný ďalej konštatoval, že Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo dňa 16.04.2014, ktorou sa mení Smernica 2011/92 EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, bola aplikovaná do zákona č. 24/2006 Z. z. novelou č. 142/2017 s účinnosťou od 15.06.2017. Prvostupňový orgán vydal Záverečné stanovisko podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a to podľa § 65 písm. e/ (zisťovacie konania a konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny začaté a právoplatne neukončené pred 01.01.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2016 - teda ani AKHEP. Žalovaný ďalej konštatoval, že v zmysle prechodných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. prvostupňový orgán v konaní postupoval podľa platných ustanovení zákona v čase vydania Rozsahu hodnotenia a v nich nie je definovaný Odborný posudok ako podklad k vydaniu Záverečného stanoviska. Vyhodnotenie kumulačných vplyvov je spracované primerane v prílohe č. 2.2.11. v zmysle Rozsahom hodnotenia určenej špecifickej požiadavky č. 2.2.11. V rámci posudzovania konkrétnej MVE je možné posúdiť kumulatívne vplyvy len s existujúcimi projektmi, ktoré sú v jej dosahu. Navyše podľa prílohy III. Smernice EIA sa pri zisťovaní, či sa projekt bude posudzovať, berú do úvahy len projekty existujúce a schválené, ktoré sú v dosahu navrhovanej činnosti, a nie projekty v štádiu prípravy. Okrem toho uvedené „povinnosti“ kumulatívneho posúdenia pre jednotlivý projekt sa týkajú projektov, kde je predpoklad negatívneho pôsobenia na chránené územia, čo nie je prípad posudzovanej MVE. Žalovaný skonštatoval, že Záverečné stanovisko bolo obsahovo vypracované v zmysle prílohy č. 12 zákona č. 24/2006 Z. z. a žalovaný ho považuje za objektívne a odborne spracované, sú v ňom popísané a riešené pozitíva aj negatíva projektu MVE Hronský Beňadik. Boli vypracované odborníkmi s dlhoročnou praxou na základe miestnych prieskumov pozorovaní meraní. Kapitola VI.3. Záverečného stanoviska obsahuje Opatrenia a podmienky na prípravu, realizáciu a prípadne na ukončenie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak je spojené s likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou, vrátane opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. Tieto opatrenia obsahujú široké požiadavky verejnosti, zákonných predpisov na ďalšiu povoľovaciu činnosť a konkrétne aktivity, ktoré majú redukovať negatívny vplyv na životné prostredie. 9. Žalobcovia vo svojej žalobe namietali, že rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy sú nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy dospel k záveru, že rozhodnutia sú v namietanom rozsahu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto sú dané dôvody na ich zrušenie. Poukázal na to, že z ust. § 64 zákona č. 24/2006 Z. z. (v znení účinnom od 01.01.2015 s poukazom na § 65d ods. 3 písm. a/) vyplýva, že na konanie podľa tohto zákona (okrem v tomto ustanovení stanovených prípadov) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok). Vo vzťahu k náležitostiam rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu je preto potrebné aplikovať v zmysle § 60a správneho poriadku primerane ust. § 47 správneho poriadku, ktorý v ods. 3 upravuje náležitosti odôvodnenia rozhodnutia tak, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny súd uviedol, že také odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ako je tomu v preskúmavanom prípade, t.j. že žalovaný do stručného odôvodnenia prevezme doslovne argumentáciu navrhovateľa (ďalšieho účastníka 1/) uvedenú v písomnom vyjadrení k odvolaniam žalobcov, bez toho, aby uvedené argumenty prezentoval ako svoju úvahu (alebo minimálne uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou navrhovateľa uvedenom v písomnom vyjadrení k odvolaniam), nespĺňa požiadavky kladené na riadne odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Súhlasil aj s námietkou žalobcov, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je nedostatočné, keď žalovaný štrukturoval rozhodnutie tak, že opísal priebeh administratívneho konania, obsah jednotlivých podkladov prvostupňového rozhodnutia, uviedol citáciu alebo stručný obsah odvolacích dôvodov jednotlivých odvolateľov a k týmto jednotlivým odvolaniam priradil vyjadrenia prvostupňového orgánu verejnej správy, vyjadrenie spracovateľa Odborného posudku, prípadne vyjadrenie navrhovateľa (ďalší účastník 1/), bez toho, aby uviedol, ako sám žalovaný jednotlivé odvolacie námietky odvolateľov posúdil a ako ich vyhodnotil. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol správnu úvahu, z ktorej by bolo možné zistiť, ako sa žalovaný ako odvolací orgán verejnej správy vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami účastníkov konania voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, rozhodnutie neobsahuje zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Pokiaľ žalobcovia v žalobe konkrétne namietali, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevyjadril k odvolacím dôvodom žalobcu 2/ (v napadnutom rozhodnutí žalovaného označené ako odvolanie č. 10), správny súd považoval túto námietku za dôvodnú. Žalobca 2/ v odvolaní namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy nedodržal ust. § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia (konkrétne ku stanovisku VÚVH), ďalej že prvostupňovým rozhodnutím bolo porušené ústavné právo účastníka zakotvené v čl. 44 ods. 2 Ústavy SR, že prvostupňový orgán verejnej správy neuviedol, podľa akého zákona postupoval pri hodnotení podkladov a vypracúvaní Záverečného stanoviska, že prvostupňový orgán verejnej správy sa nevysporiadal s pripomienkami odvolateľa (žalobcu 2/) k Správe o hodnotení (konkrétne namietali nesprávne a neodborné stanovenie kritérií na porovnanie jednotlivých variantov navrhovanej činnosti), ďalej s námietkou funkčnosti resp. nefunkčnosti navrhovaného rybovodu a k jeho schopnosti/neschopnosti eliminovať negatívne vplyvy MVE, s námietkou nesprávnej interpretácie výsledkov viacerých podkladov (napr. ichtyologická štúdia, stanovisko VÚVH) a napokon s námietkou nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia skutočne nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s vyššie uvedenými odvolacími námietkami žalobcu 2/, pretože v rozhodnutí absentuje akékoľvek vyjadrenie žalovaného k uvedeným námietkam. Rozhodnutie žalovaného nespĺňa preto náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a preto je dôvodná námietka žalobcov, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 11. Zároveň správny súd považoval za dôvodnú aj námietku žalobcov o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného vo vzťahu ku konkrétnemu vymedzeniu námietok v bode III.1. žaloby. K odvolacej námietke týkajúcej sa problematiky prebiehajúceho procesu vyhlasovania územia európskeho významu, keď žalobcovia (odvolatelia) namietali, že prvostupňový orgán verejnej správy sa mal v procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti zaoberať prebiehajúcim procesom aktualizácie území európskeho významu podľa Zákona o ochrane prírody, súčasťou ktorého bolo aj navrhnuté Územie európskeho významu „Stredný tok Hrona“, pričom tvrdili, že na toto územie európskeho významu má navrhovaná činnosť vplyv a zasahuje doň vzhľadom k prekryvu plánovaného vzdutia MVE s hranicami predmetného územia, sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevyjadril. Obdobne sa žalovaný vôbec nevyjadril k odvolacím námietkam žalobcov, že nemali možnosť oboznámiť sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia s vyjadrením VÚVH, ktoré stanovisko tvorilo podklad prvostupňového rozhodnutia a ktoré obsahovalo závery vyplývajúce zo stanoviska VÚVH k materiálu „MVE Hronský Beňadik - podklady k žiadosti o primárne posúdenie projektu podľa čl. 4.7. RSV“ a že tento postup bol podľa žalobcov v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V tejto súvislosti správny súd považoval za potrebné uviesť, že v administratívnom spise sa nenachádza úplné znenie predmetného Stanoviska VÚVH, keď chýbajú str. 2, 4, 6, 8 a 10 tohto stanoviska. Vzhľadom na uvedené správny súd považoval rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, pretože nespĺňa náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, čo predstavuje dôvod pre postup podľa § 191 ods. 1 písm.
  3. d)S.s.p. 12. Žalobcovia v žalobe súčasne namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy (Záverečného stanoviska) s odôvodnením, že niektoré závery sú odôvodnené povrchne a nedostatočným spôsobom. Namietali, že prvostupňový orgán verejnej správy neobjasnil, prečo sa neriadil závermi Správy o hodnotení (aj keď SOH považovali za nedostačujúci podklad pre vydanie rozhodnutia), konkrétne prvostupňový orgán verejnej správy sa nezaoberal častou X.5.2. SOH, nezvažoval navrhnuté scenáre a kritériá pre zvolenie vhodnosti optimálneho variantu navrhovanej činnosti, bez akejkoľvek prezentovanej úvahy sa priklonil k odsúhlaseniu variantu 2 navrhovanej činnosti, hoci voči nemu vyjadrili zásadný nesúhlas viaceré subjekty. Prvostupňový orgán pritom ignoroval závery vyplývajúce zo SOH a bagatelizoval nesúhlasné stanoviská. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku žalobcov ako dôvodnú. Uviedol, že zákon č. 24/2006 Z.z. vo svojom ust. § 20a formuluje náležitosti Záverečného stanoviska, pričom záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia (§ 47 Správneho poriadku) musí obsahovať podľa písm. b/ odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 5 a prílohy č. 12 časti VII. a podľa písm.
  4. c)ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12. Z ust. § 37 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva, že záverečné stanovisko je výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, pričom je rozhodnutím, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Podľa § 37 ods. 5 zák. č. 24/2006 Z. z. v záverečnom stanovisku príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny uvedie, či s jej realizáciou súhlasí alebo nesúhlasí, za akých podmienok s ňou súhlasí a v ktorom realizačnom variante, ako aj požadovaný rozsah poprojektovej analýzy (§ 39 ods. 2). Podrobnosti o obsahu záverečného stanoviska sú uvedené v prílohe č. 12 (§ 37 ods. 6). 13. Krajský súd konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy sa vyššie uvedenými ustanoveniami zákona č. 24/2006 Z. z. vrátane jeho prílohy č. 12 a ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku neriadil. V preskúmavanom prípade je zrejmé, že napriek tomu, že prvostupňové rozhodnutie (Záverečné stanovisko) obsahuje 103 strán, pričom jeho štruktúra vyplýva z prílohy č. 12, podstatná časť rozhodnutia (v rozsahu 88 strán) predstavuje základné údaje o navrhovateľovi, popis priebehu posudzovania, vrátane uvedenia podstatného obsahu stanovísk, pripomienok a posudkov predložených k SOH, vrátane stručného stanoviska prvostupňového orgánu verejnej správy k nim, ako aj záverov Odborného posudku a opísania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, vrátane zdravia, avšak v časti VI. Záverečného stanoviska: Rozhodnutie vo veci bod 5. Rozhodnutie o akceptovaní alebo neakceptovaní predložených písomných stanovísk k SOH doručených podľa § 35, vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené verejnosťou, prvostupňový orgán verejnej správy uviedol len sumár subjektov, ktoré doručili písomné stanoviská s údajmi, či bol v nich vyjadrený súhlas alebo nesúhlas s navrhovanou činnosťou, prípadne základnou charakteristikou pripomienok, neuviedol však, ktoré z nich vyhodnotil ako opodstatnené a ktoré ako neopodstatnené. Bez uvedenia rozhodnutia, ktoré konkrétne písomné stanoviská resp. pripomienky boli akceptované a ktoré nie, nie je možné považovať túto časť rozhodnutia za riadne odôvodnenú v súlade s požiadavkou stanovenou v prílohe č. 12 a § 20a zák. č. 24/2006 Z. z. Všeobecnú konštatáciu, že „opodstatnené pripomienky sú premietnuté do tohto záverečného stanoviska“ nie je možné považovať za náležité odôvodnenie rozhodnutia o akceptovaní alebo neakceptovaní predložených písomných stanovísk alebo pripomienok. Obdobne v časti VII. Odôvodnenie Záverečného stanoviska, konkrétne bod 1. Odôvodnenie rozhodnutia vo veci, nemožno považovať za riadne odôvodnenie Záverečného stanoviska, a teda za také, ktoré by spĺňalo požiadavky stanovené v prílohe č. 12, § 20a písm.
  5. b)zákona č. 24/2006 Z. z. a § 47 správneho poriadku. Práve odôvodnenie rozhodnutia vo veci predstavuje podstatnú zložku (náležitosť) prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorej musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Z ust. § 20a písm.
  6. b)zákona č. 24/2006 Z. z. súčasne vyplýva, že Záverečné stanovisko musí obsahovať o.i. úvahu, ako sa orgán verejnej správy vysporiadal s Odborným posudkom a dôvody odsúhlasenia (alebo neodsúhlasenia) navrhovanej činnosti. Záverečné stanovisko (v príslušnej časti VII.1.) takéto odôvodnenie neobsahuje, pretože neobsahuje rozhodné skutočnosti odôvodňujúce vyslovenie súhlasu s realizáciou navrhovanej činnosti v odsúhlasenom variante 2. Vyhodnotenie jednotlivých variantov navrhovanej činnosti považuje správny súd za nedostatočné, pretože prvostupňový orgán síce uvádza dôvody, pre ktoré odporúča realizovať navrhovanú činnosť v odporúčanom variante 2, zároveň uvádza porovnanie variantu 2 s variantom 1 (vrátane negatívnych a pozitívnych vplyvov jednotlivých variantov), avšak odôvodnenie neobsahuje žiadne úvahy a porovnanie variantov 1 a 2 s variantom 0, teda s variantom, kedy by sa navrhovaná činnosť nerealizovala vôbec. Požiadavka na takéto vyhodnotenie aj vo vzťahu k vyhodnoteniu negatívnych a pozitívnych vplyvov variantu 0 napokon vyplýva aj z rozsahu hodnotenia a zo SOH. Odôvodnenie neobsahuje rozhodné skutočnosti, resp. dôvody odsúhlasenia navrhovanej činnosti vo zvolenom variante 2, predpokladom ktorého rozhodnutia je porovnanie variantu 2, t.j. variantu doporučeného resp. odsúhlaseného a variantu 0 a to tak s uvedením negatívnych vplyvov, ako aj opatrení, ktorými by bolo možné tieto negatívne vplyvy kompenzovať alebo eliminovať, ako aj s uvedením pozitívnych vplyvov navrhovanej činnosti tak v odporučenom resp. odsúhlasenom variante 2, ako aj vo variante 0 a Rozhodnutie malo obsahovať správnu úvahu resp. argumentáciu prvostupňového orgánu verejnej správy, z ktorej by bolo zrejmé, prečo dospel k záveru, že práve pozitívne vplyvy odsúhlaseného variantu č. 2 navrhovanej činnosti prevažujú nad pozitívnymi vplyvmi variantu 0 resp. negatívnymi vplyvmi variantu 1. Vyhodnotenie výhodnosti zvoleného variantu je nevyhnutné na to, aby mohol byť odôvodnený samotný výrok prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorého podstatou je, že po posúdení vplyvov navrhovanej činnosti tento dospel k záveru, že súhlasí s navrhovanou činnosťou práve v tomto variante. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nie sú takéto údaje uvedené, odôvodnenie obsahuje len porovnanie variantu 2 a variantu 1 v tom zmysle, ako sa navzájom odlišujú. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že konštatovanie prvostupňového orgánu verejnej správy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia časť VII.1., že voči realizácii navrhovanej činnosti neboli vznesené významné opodstatnené námietky zo strany orgánov štátnej správy povoľujúcich orgánov, odborných inštitúcií a obyvateľov, ktoré by boli dôvodom na zamietavé stanovisko, jednak nie je konkretizované, a jednak nezodpovedá obsahu v administratívnom spise predložených písomných stanovísk resp. pripomienok niektorých odborných inštitúcií, ako aj zainteresovanej verejnosti vrátane jednotlivých obyvateľov, ktorí vo svojich stanoviskách resp. pripomienkach naopak podľa názoru správneho súdu uviedli významné a opodstatnené námietky voči realizácii navrhovanej činnosti. Podľa názoru správneho súdu prvostupňové rozhodnutie v tejto časti neobsahuje dôvody odsúhlasenia navrhovanej činnosti v doporučenom resp. schválenom variante, keďže neobsahuje tak, ako už bolo vyššie uvedené vyhodnotenie negatívnych a pozitívnych vplyvov, ako aj ich právne posúdenie, vrátane možnosti ich kompenzácie, ako aj porovnanie pozitív a neobsahuje správnu úvahu, prečo dospel prvostupňový orgán verejnej správy k záveru, že odsúhlasený variant 2 je takým variantom, ktorý bude mať najmenšie dopady na životné prostred

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.