Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžsk/120/2019 Identifikačné číslo spisu: 4018200766 Dátum vydania rozhodnutia: 21.04.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:

§ 438ods.

2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 2 S.s.p.), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods. 1

ust. § 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

1. Predmetom prieskumného konania kasačného súdu bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/94/2018-95 zo dňa
2. júla 2019, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej.
3. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej č. 55792-3/2018-BA zo dňa
4. októbra 2018, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 12739-3/2018-NR zo dňa
5. mája 2018, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na obnovu konania zo dňa
6. júla
8. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).
9. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
10. Kasačný súd mal v danej veci preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, keď napadnutým rozsudkom žalobu ako nedôvodnú zamietol, postupoval náležite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku. Najvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí žalovanej vydaných v oboch stupňoch správneho konania a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného právneho predpisu postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd na zdôraznenie správnosti a zákonnosti rozsudku správneho súdu uvádza nasledovné. V. Právne posúdenie kasačným súdom
11. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
12. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
13. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore:,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z
14. septembra
15. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I. ÚS 44/1999, Nález z
16. októbra
17. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I. ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/
18. Nález z
19. novembra
20. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).
21. Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.
22. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
23. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.
24. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Zákon tu má na zreteli nielen takzvanú formálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované ako mimoriadne prostriedky, medzi ktoré patrí aj obnova konania, ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu na obnovu konania, sa vyžaduje existencia aspoň jedného z taxatívne stanovených dôvodov na obnovu konania. Zákon o sociálnom poistení upravuje obnovu konania v ust. § 221 a nasl. zákona.
25. Podľa ust. § 221 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak, c) nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového konania odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, d) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.
26. Podstatou obnovy konania nie je preskúmanie pôvodného rozhodnutia vo veci na základe opätovného posudzovania skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých, ale posúdenie, či bol splnený niektorý z dôvodov, uvedený v § 221 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o sociálnom poistení.
27. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej vo veci povolenia obnovy konania kasačný súd, rovnako ako správny súd, mal preukázané, že žalovaná nezistila žiadny z taxatívne uvedených zákonných dôvodov na povolenie obnovy konania, nakoľko v konaní nevyšli najavo nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, resp. také dôkazy, ktoré sa nemohli v pôvodnom nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Taktiež právoplatné rozhodnutie nezáviselo od posúdenia predbežnej otázky a ani sa neopieralo o nepravdivý dôkaz a ani nebola účastníkovi odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní.
28. Kasačný súd ďalej zistil, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia o nepovolení obnovy konania

prvostupňovým rozhodnutím dospel k zhodnému názoru ako žalovaná o absencii dôvodov vedúcich k povoleniu obnovy konania, z dôvodov v odôvodnení rozhodnutia správneho súdu uvedených. Žalobca však i naďalej zotrval na názore, že dôvod na obnovu konania trvá, tvrdiac, že v pôvodnom konaní, v čase plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku nemal vedomosť o tom, že mu budú duplicitne vyrubené odvody na poistné, nakoľko v napadnutých rozhodnutiach bolo rozhodnuté výhradne o vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, a to za existencie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako zamestnanca. Žalobca vytýkal krajskému súdu, že sa nezaoberal všetkými jeho námietkami, keďže ich krajský súd považoval za irelevantné, hoci tieto mohli mať zásadný význam pre kladné rozhodnutie o žalobe.

1. Zo skutkových zistení v danej veci, vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, kasačný súd mal preukázané, že príslušná pobočka žalovanej vydala rozhodnutie č. 9937-13/17-NR zo dňa 25.4.2017 vo veci vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 4.5.
2. Žalobca nepodal proti uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote opravný prostriedok a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.6.
4. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že príslušná pobočka žalovanej ďalej vydala rozhodnutie č. 9937-14/17-NR zo dňa 25.4.2017 vo veci zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu. Taktiež vydala rozhodnutie č. 9937-14/17-NR zo dňa 2.5.2017 vo veci ne/zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dňa 30.9.2013, ale dňa 22.11.
5. Následne bolo príslušnou pobočkou žalovanej vydané rozhodnutie č. 700-1111746117-GC04/17 zo dňa 11.7.2017 vo veci predpísania dlžného poistného žalobcovi za obdobie október, november 2013 a júl 2014 až jún 2015, ktoré bolo rozhodnutím žalovanej č. 50574-3/17-BA zo dňa 21.12.2017 potvrdené.
6. Zo skutkových okolností ďalej pre kasačný súd vyplynulo, že žalobca podal dňa 17.7.2017 návrh na obnovu konania vo veci vzniku a zániku povinného poistenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra svojím rozhodnutím č. 7159-9/2017-NR zo dňa 16.8.2017 prerušila konanie vo veci obnovy konania voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 9937-13/17-NR zo dňa 25.4.2017 a č. 9937-14/17-NR zo dňa
7. apríla
8. Žalobca sa návrhom doručeným Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra dňa 24.4.2018 domáhal pokračovania v konaní. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra vydala rozhodnutie č. 12739-3/2018-NR zo dňa 9.5.2018, ktorým návrh na obnovu konania zo dňa 17.7.2017 zamietla. Žalovaná rozhodnutím č. 55792-3/2018-BA zo dňa 11.10.2018 vo veci návrhu účastníka konania na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra č. 9937-13/2017, zo dňa
9. apríla 2017, odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra. Uvedené rozhodnutia žalovanej sú predmetom súdneho prieskumu v danej veci.
10. Kasačný súd vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci konštatuje, že status žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) bol právoplatne upravený rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra č. 9937-13/17-NR zo dňa 25.4.2017 vo veci vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu a rozhodnutím č. 9937-14/17-NR zo dňa 25.4.2017 vo veci zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku dňa 5.6.
11. Z uvedeného vyplýva, že právne postavenie žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia, bolo vecou samostatného správneho konania. Pre ozrejmenie kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že pri posudzovaní vzniku, resp. trvaní povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO v zmysle ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2014 je rozhodujúce, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu SZČO na účely sociálneho poistenia dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len zák. č. 595/2003 Z.z.) (vznik, trvanie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy k
12. júlu kalendárneho roka, resp. k
13. októbru kalendárneho roka, ak bola SZČO predĺžená lehota na podanie daňového priznania, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie).
14. Kasačný súd sa stotožňuje s konštatáciou krajského súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku, že podstatou obnovy konania v danej veci nie je preskúmanie pôvodného rozhodnutia vo veci vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia na základe opätovného posudzovania skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých, ale posúdenie, či bol naplnený niektorý z dôvodov uvedených v ust. § 221 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na základe ktorého by bola Sociálna poisťovňa oprávnená obnovu konania povoliť.
15. Kasačný súd zhodne ako správny súd v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 221 zákona o sociálnom poistení sa zameral na posúdenie, či boli v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej, vydaných v oboch stupňoch správneho konania, o zamietnutí návrhu žalobcu na obnovu konania na základe jeho argumentácie, splnené podmienky pre povolenie obnovy konania zákonom predpokladané v právnej úprave ust. § 221 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Po preskúmaní danej veci kasačný súd dospel k zhodnému záveru ako správny súd, že dôvody, ktoré žalobca počas celého konania uvádzal a ktoré mali odôvodňovať povolenie obnovy konania, nemožno považovať za dôvodné. Kasačný súd k uvedenému konštatuje. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že dôvodom podania návrhu na obnovu konania bola nesprávnosť posúdenia vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia a skutočnosť, že žalobca v pôvodnom konaní, v čase plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku nevedel o tom, že mu budú duplicitne vyrubené odvody na poistné. Žalobca však mal možnosť svoj nesúhlas s právnym posúdením Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra namietať v riadnom opravnom prostriedku, túto však nevyužil. Neobstojí jeho argumentácia, že až rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. 5057-3/2017-BA zo dňa 21.12.2017 bolo právoplatne rozhodnuté o vyrubení duplicitného poistného nemocenského a dôchodkového poistenia v konkrétnej výške, a preto tento argument ani nemohol uplatniť vo svojej obrane pri využití opravných prostriedkov v čase vydania rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 9937-13/2017-NR zo dňa 25.4.2017 a č. 9937-14/2017-NR zo dňa 25.4.
16. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra o predpísaní dlžného poistného žalobcovi bolo rozhodnutím žalovanej č. 50574-3/17-BA potvrdené. Predmetné rozhodnutie bolo vydané až po tom, ako bol právoplatne upravený status žalobcu ako SZČO. Vyrubenie duplicitného poistného, ako to uvádza žalobca, nie je argument, ktorý by spochybnil vecnú správnosť rozhodnutia, v ktorom sa žalobca domáhal obnovy konania. Predpísanie dlžného poistného žalobcovi rozhodnutím žalovanej a jeho vecná správnosť nie je skutočnosť, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci vzniku, resp. zániku povinného poistenia. Ako už bolo vyššie uvedené pri posudzovaní vzniku povinného poistenia sú rozhodujúce, či ma účastník status SZČO na účely sociálneho poistenia a či dosiahol v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len zák. č. 595/2003 Z.z.). Pracovný pomer žalobcu nie je prekážkou toho, aby mohol byť považovaný aj za SZČO, pokiaľ zákonné podmienky spĺňa. Vydanie rozhodnutia žalovanej o vyrubení dlžného poistného nie je možné považovať za takú novú skutočnosť alebo dôkaz, ktoré vyšli neskôr najavo a ktoré mohli mať podstatný vplyv na pôvodné rozhodnutie a nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania (§ 221 ods. 1, písm. a/ zákona o sociálnom poistení). V ďalšom sa kasačný súd stotožňuje s argumentáciou krajského súdu uvedenou v bode 33 odôvodnenia jeho rozhodnutia, na ktorú súčasne poukazuje.
17. Kasačný súd za nedôvodnú považoval aj ďalšiu námietku žalobcu, ktorou v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd sa nezaoberal všetkými jeho námietkami, najmä sa opomenul vyjadriť k podstatnej námietke o nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, hoci mohli mať zásadný význam pre kladné rozhodnutie o žalobe, ktorým postupom došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
18. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
19. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05), z ktorej vyplýva, že „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces.“
20. Kasačný súd k uvedenému ďalej konštatuje. Krajský súd v bode 34 odôvodnenia rozhodnutia, napadnutého kasačnou sťažnosťou, uvádza dôvody, pre ktoré sa námietkami žalobcu týkajúcimi sa právoplatného rozhodnutia nezaoberal, ale správne zameral svoju pozornosť preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo vzťahu splnenia zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania. Svoje skutkové a právne závery aj náležite zdôvodnil v odôvodnení rozhodnutia. Skutočnosť, že rozhodnutie krajského súdu nie je odôvodnené podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie jeho práva, ak je založené na správnych logických a odborných úsudkoch a argumentoch a je vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom prípade splnené bolo. Poukazovanie žalobcom na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VS/1/2019 je vo vzťahu k prejednávanej veci právne irelevantné, keďže rozhodnutie, ktorým bol upravený status žalobcu ako SZČO pre účely sociálneho poistenia je právoplatné a žalobca neuviedol také skutočnosti, ktoré by obnovu konania odôvodňovali.
21. Vychádzajúc zo skutkových okolností preskúmavanej veci, poukazom na právne závery uvedené vyššie, najvyšší súd v danej veci považoval za nedôvodné námietky žalobcu, ktorými v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom podľa § 440 písm. g/ SSP, a že krajský súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil ako účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.), keďže tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu a jeho súladnosť so zákonom. Z uvedených dôvodov kasačný súd nevyhovel kasačnej sťažnosti žalobcu podanej proti napadnutému rozsudku krajského súdu, a preto jeho kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. zamietol.
22. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že sťažovateľovi (žalobcovi), ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p.

§ 167ods.

1 S.s.p.) a žalovanej ich nepriznal z dôvodu, že to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p.

§ 168S.s.p.).

1. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
2. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.