krajského súdu administratívne orgány podrobne rozviedli vo svojich rozhodnutiach, a to tak v rozhodnutí prvostupňovom ako aj v rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby žalobcu. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach na základe dodatočne ustáleného skutkového stavu uviedli podrobnú správnu úvahu vedúcu k záveru o naplnení hypotézy ustanovenia § 183 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe colníkov a svoje rozhodnutia aj náležitým spôsobom odôvodnili. 3. K jednotlivým žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe správny súd zdôraznil, že námietku žalobcu o uplynutí prekluzívnej lehoty na prepustenie zo služobného pomeru považuje za nedôvodnú.
názoru správneho súdu administratívne orgány rozhodli o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v zákonnej lehote
5 zákona o štátnej službe colníkov, pretože uvedené ustanovenie výslovne stanovuje začiatok plynutia trojmesačnej prekluzívnej lehoty od okamihu, keď nadriadený zistí dôvod prepustenia colníka. Ide o subjektívnu lehotu v rámci jednoročnej objektívnej lehoty, ktorá
názoru súdu začala plynúť od okamihu doručenia uznesenia vyšetrovateľa kriminálneho úradu finančnej správy o vznesení obvinenia žalobcovi ako aj jeho spolupracovníkovi I. B.. Až týmto okamihom, a to z odôvodnenia tohto uznesenia vyplývajú skutočnosti, ktoré sú vyhodnotením činnosti colníka orgánmi činnými v trestnom konaní a dávajú komplexný pohľad na okolnosti colnej kontroly zo dňa 02.03.2017, a to aj v tom smere, ako boli porušené, resp. zanedbané povinnosti zo strany žalobcu a s akými následkami. Je potrebné zdôrazniť, že prvotné informácie, ktoré získal nadriadený žalobcu, neviedli k záveru o potrebe personálneho riešenia žalobcu ,a to aj z dôvodu, že v danom čase nebolo preukázané, že predmetný tovar, t. j. chránení vtáci sa nachádzali v kontrolovanom motorovom vozidle už v čase predmetnej colnej kontroly na hraničnom prechode Vyšné Nemecké. Uvedená skutočnosť, a to aj vzhľadom na zmenenú výpoveď M. Y. vyplynula až z rozhodnutia Kriminálneho úradu Finančnej správy, Úradu colnej a daňovej kriminality, pobočka Východ Košice, č. ČVS : KÚFS - 33/7055 - V-20127 zo dňa 04.05.2017 (doručeného správnemu orgánu prvého stupňa dňa 09.05.2017), preto týmto dňom aj
názoru súdu nadriadenému žalobcu začala plynúť trojmesačná zákonná lehota, ktorá v čase doručenia rozhodnutia o prepustení žalobcu dňa 18.07.2017 ešte neuplynula. 4. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že dôkazy použité jeho nadriadenými, ktoré boli vyhodnotené v jeho neprospech a viedli k jeho prepusteniu boli získané z vyšetrovacieho spisu finančnej polície nelegálne, a preto nemôžu byť v danej veci použité, správny súd uviedol, že aj túto námietku hodnotí ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tieto dôkazy boli získané nahliadnutím (resp. zabezpečením fotokópií) do vyšetrovacieho spisu po tom, čo bolo žalobcovi vznesené obvinenie zákonným spôsobom, a to postupom
1 Trestného poriadku. Takýto postup
správneho súdu je v súlade zákonom a v prípade, ak tieto dôkazy v rámci trestného vyšetrovania boli zabezpečené v súlade so zákonom (čo v tomto konaní ani nikto nespochybňuje)
názoru súdu nie je dôvod ich v tomto konaní považovať za nezákonné. Označené dôkazy zabezpečené z trestného spisu finančnej polície sa nachádzajú v administratívnom spise v písomnej podobe - napr. jednotlivé zápisnice a fotodokumentácia a tiež v elektronickej podobe - videozáznam z vykonanej colnej kontroly ukrajinského motorového vozidla, ktoré dostatočným spôsobom opisujú udalosti, ktoré sa stali pri výkone služobných povinností žalobcu počas jeho zmeny v dňoch 01. až 02.03.2017 na hraničnom prechode Vyšné Nemecké. Vo vzťahu k výpovedi vodiča predmetného motorového vozidla M. Y. správny súd uvádza, že aj keď tento vodič v prvotnej výpovedi tvrdil, že vtáci boli naložení do vozidla až na území SR, neskôr svoju výpoveď zmenil a opakovane potvrdil v tom smere, že predmetné klietky s vtákmi boli naložené do motorového vozidla už na území Ukrajiny (v čase okolo 22:00 až 23:00 hod) na čerpacej stanici OKKO v Užhorode. Z jeho výpovedí, ktoré vykonal na Kriminálnom úrade Finančnej správy, úsek colnej a daňovej kriminality, pobočka Východ Košice, v procesnom postavení svedka a po potrebnom zákonnom poučení vyplýva, že vtáci boli umiestnení v kontrolovanom motorovom vozidle už v čase kontroly na hraničnom priechode a aj
názoru správneho súdu nie je žiaden dôvod túto jeho výpoveď, opakovane potvrdenú pred vyšetrovateľmi považovať za nevierohodnú. Vo výpovedi zo dňa 07.06.2017 uviedol dôvod zmeny pôvodnej výpovede, a to na podnet advokátky, že sa má priznať a povedať celú pravdu. Potvrdil, že pri prvotnej výpovedi pravdu neuviedol. Uvedené vyplýva aj z výpovede M. Y., ktorý bol vypočutý Kriminálnym úradom finančnej polície, úsek colnej a daňovej kriminality, pobočka Východ Košice dňa 13.04.2017, ako obvinený (vec vedená pod ČVS: KÚFS - 16/7055-V-2017), keď potvrdil, že vtákov naložil už na Ukrajine a mal ich doručiť do Talianska. 5. K samotným skutkovým okolnostiam týkajúcich sa kontroly predmetného motorového vozidla správny súd poukázal na to, že aj z obsahu administratívneho spisu - konkrétne Úradného záznamu z výkonu služby zo dňa 01.- 02.03.2017, spísaného I. B. vyplýva, že hliadka v zložení G.. I. B., vedúci hliadky a G.. J.. C. Y., člen hliadky, pri plnení úloh vyplývajúcich zo služobného príkazu č. SP 120/3 vykonala na hraničnom priechode Vyšné Nemecké tri kontroly na základe rizikového profilu, medzi inými aj - „K. Mercedes Sprinter - bola vykonaná dôsledná colná kontrola, kontrola batožín, interiér vozidla - bez zistenia porušenia predpisov. Rizikový profil na tovaru podliehajúcemu CITES v MDP!“ K tejto kontrole sa vyjadril písomne dňa 05.05.2017 aj vedúci zmeny PCÚ Vyšné Nemecké, T.. I.L. N., ktorý vo stanovisku uviedol, že v čase okolo 1:00 hod sa dostavil na stanovisko „stála služba“, kde mu bolo oznámené, že na dodávkové vozidlo es EČ K. počítač vygeneroval „ERP“, kde bolo napísané, že bolo potrebné vykonať dôkladnú colnú kontrolu so zameraním na tovar podliehajúci dohovoru CITES. Uvedenú skutočnosť mu oznámili G.. I. Ž., G.. C. Y. a G.. I. B.. Následne mu bolo oznámené, že kontrola vozidla už bola vykonaná, že všetko je v poriadku a že výsledok kontroly je negatívny. Kontrolu predmetného vozidla vykonali príslušníci SCÚ Michalovce G.. C. Y. a G.. I. B., ktorí následne túto skutočnosť potvrdili aj na tlačive „ERP“. V texte „ERP“ neboli uvedené žiadne ďalšie podmienky a inštrukcie a pretože nemal dôvod nedôverovať colníkom, ktorí kontrolu vozidla vykonali, vydal pokyn, že dané vozidlo môže byť prepustené. Uvedené vysvetľuje, z akého dôvodu vedúcim zmeny nebola nariadená ďalšia kontrola predmetného vozidla, pričom aj
názoru súdu to ani nebolo potrebné, pretože tak ako vyplýva z úradného záznamu vedúceho hliadky, spolu so žalobcom vykonali dôslednú colnú kontrolu predmetného motorového vozidla, v rámci ktorej bolo jeho povinnosťou v zmysle § 9 ods. 3 písm. q/ zákona o orgánoch štátnej kontroly v colníctve, v nadväznosti na ods. 20 písm. b/ bod 2 nariadenia prezidenta FS č. 7/2017 dôsledne plniť svoje povinnosti a to kontrolu či tovar, ktorý sa nachádzal v kontrolovanom dopravnom prostriedku prestúpil colnú hranicu v súlade s colnými predpismi alebo daňovými predpismi. V tej súvislosti krajský súd poukázal aj na obsah výpovede vodiča predmetného vozidla M. Y. zo dňa 03.05.2017, vykonanú na Kriminálnom úrade Finančnej správy, Úseku colnej a daňovej kriminality, pobočka Východ Košice (ako aj výpoveď na tom istom úrade dňa 07.06.2017), ktorý v procesnom postavení svedka po zákonnom poučení vypovedal, že klietky s vtákmi naložil do motorového vozidla už na Ukrajine, na čerpacej stanici OKKO, s tým, že pri prechode hranice na Slovensko colníci nič nenašli, napriek tomu, že klietky s vtákmi sa nachádzali pod sedadlom. Aj keď colníci vozidlo skontrolovali v boxe, po vystúpení cestujúcich a vyložení všetkej batožiny nič nenašli. Kontrola nebola vykonávaná služobným psom. Z uvedeného aj správny súd zastával názor, že colná kontrola bola žalobcom s jeho spolupracovníkom vykonaná nedostatočne, pretože ak deklarovali vykonanie dôkladnej colnej kontroly, pri dôslednom splnení povinností kompletnou fyzickou prehliadkou motorového vozidla, je vylúčené, aby pri nej neboli objavené štyri drevené klietky s vtákmi, ktoré sa nachádzali pod tretím radom zadných sedadiel motorového vozidla. Aj v prípade, že tieto klietky by sa v čase kontroly mohli nachádzať v úkryte (aj keď vodič motorového vozidla vo svojich svedeckých výpovediach dňa 03.05. a 07.06.2017 opakovane tvrdil, že tieto boli umiestnené pod sedadlami) o dĺžke 177 cm, šírke 83 cm a výške 28 cm, tak ako to vyplýva z rozhodnutia žalovaného (ktorý údaj žalobca nerozporoval), išlo o konštrukčný priestor vozidla, teda nešlo o dodatočne vyhotovený skrytý priestor a bolo povinnosťou žalobcu pri dôkladnej kontrole skontrolovať aj tento priestor. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na pach týchto vtákov v počte 103 ks a prípadné zvuky, ktoré vydávajú (vtáky boli v klietkach v predmetnom vozidle od 22:00, resp. 23:00 hod - výpoveď svedka Y. dňa 07.06.2017), pričom tieto mohli byť zaregistrované colnou hliadkou pri použití služobného psa, ktorý síce nebol cvičený na záchyt živočíchov, ale jeho prípadné nezvyčajné správanie, ak by zachytil pach cudzích živočíchov, mohol naviesť colníkov na miesto uloženia klietok s vtákmi. 6. Správny súd poukázal na to, že
služobného príkazu č. 120-1095392-3 zo dňa 01.03.2017, hliadka SCÚ Michalovce - centrála, ktorej žalobca bol členom, mala vykonávať mobilný dohľad s hlavným zameraním na kontroly s využitím služobného psa CITA 165. V prípade dôkladnej colnej kontrole (
žalobcu pôvodne zameranej na tabakové výrobky) preto nebol žiaden dôvod na jeho nenasadenie (v konaní nebolo preukázané vydanie príkazu veliteľa hliadky na nenasadenie služobného psa), keď aj následne žalobca deklaroval v informačnom systéme colného úradu - „Kontrola služobným psom č. 120 zo dňa 01.03.2017, že služobný pes Cita ev. č. 165/2012 bol okrem iných kontrol využitý aj pri kontrole motorového vozidla EČ : K. zn. Mercedes - Sprinter v čase od 1:15 - 1:25 a výsledkom kontroly negatívny.
SSP zamietol a zároveň žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP nepriznal s tým, že z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. II. Kasačná sťažnosť
sťažovateľa krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobu žalobcu zamietol, zakladal dôvody zmätočnosti, lebo v rozsudku je nedostatok dôvodov rozhodnutia na zistený skutkový stav, nakoľko rozsudok má byť riadne odôvodnený, avšak
žalobcu je odôvodnenie rozsudku nepresvedčivé, nedostatočné a právne závery nemajú oporu v zistenom skutkovom stave v tomto konaní.
5 zákona o štátnej službe colníkov, o prepustení colníka z dôvodov v ods. 1 písm. d/ až g/ možno rozhodnúť len do 3 mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení colníkov aj doručiť. Súd túto právnu normu aplikoval na zistený skutkový stav nesprávne a začiatok 3-mesačnej subjektívnej lehoty ohraničil až doručením z rozhodnutia Kriminálneho úradu finančnej správy, Úradu colnej a daňovej kriminality, sekcia Východ Košice, ČVS: KUFS-33/7055-V.-20127 zo dňa 04.05.2017, ktorým bolo začaté trestné stíhanie voči žalovanému, a preto sa súd mylne domnieva, že 3-mesačná lehota na rozhodnutie nadriadenému žalobcu začala plynúť týmto dňom a v čase rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru dňa 18.07.2017 ešte táto lehota neuplynula. Žalobca je presvedčený o tom, že tento výklad právneho predpisu na daný skutkový stav je v rozpore so zákonom a nezodpovedá ani ústavne konformnému výkladu, nakoľko zo zisteného skutkového stavu je evidentné, že nadriadený žalobcu - vtedajší riaditeľ Colného úradu Michalovce G.. G. už na druhý deň po skutku, teda 03.03.2017, mal pohovor so žalobcom za prítomnosti ďalších vedúcich funkcionárov, kde premietal audiovizuálny záznam o vykonanej kontrole, preto je nesporne preukázané, že mal všetky poklady k tomu, aby začal konať vo veci.
žalobcu táto skutočnosť nebola zo strany žalovaného v priebehu celého konania popretá a považoval za potrebné poukázať na to, že touto skutočnosťou sa nezaoberal krajský súd tak, aby v súlade so zákonom prijal právny záver k tejto objektívne preukázanej skutočnosti. Správne konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru nie je spojené s trestným konaním a vykazuje úplne iné znaky tak procesného, ako právneho postupu v tejto veci, preto argumentácia, že subjektívna 3-mesačná lehota začala plynúť až po tom, keď nadriadenému žalobcu bolo doručené uznesenie o začatí trestného stíhania svedčí o protizákonnom výklade tohto pojmu. Je úplne irelevantné to, čo sa dialo v trestnom konaní, lebo trestné konanie a konanie o prepustení colníka zo služobného pomeru sú úplne odlišnými konaniami a ak riaditeľ colného úradu bol nečinný od 03.03.2017, keď so žalobcom za prítomnosti ostatných funkcionárov rozoberal skutkový stav, premietal audiovizuálny záznam, nie je možné v súlade so zákonom tvrdiť, že sa nedozvedel o tom, že je tu podozrenie z porušenia služobných povinností alebo služobnej prísahy zo strany žalobcu. Riaditeľ colného úradu nezávisle na trestnom konaní mal konať vo veci prepustenia zo služobného pomeru, akonáhle sa dozvedel o tejto skutočnosti, a to bol dátum 03.03.2017, ako sa to upresnilo v konaní, nakoľko žalobca pôvodne uvádzal „termín“ v priebehu ďalšieho týždňa po skutku. 14. Sťažovateľ ďalej namietal, že
1 písm. e/ zákona o štátnej službe bol žalobca prepustený zo služobného pomeru a nie
1 písm. f/ zákona o štátnej službe, kde sa uvádza, že dôvodom na prepustenie je výsledok trestného konania a v tomto prípade subjektívna lehota plynie odo dňa, keď sa nadriadený dozvedel o tom, že colník bol právoplatne odsúdený. Tieto skutočnosti jednoznačne preukazujú mylný výklad súdu o začatí plynutia subjektívnej lehoty. Preklúzia práva a následné rozhodnutie po uplynutí subjektívnej lehoty činí rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru protiprávnym nezákonným úkonom, ktorý nemôže požívať právnu ochranu.
žalobcu nekonal a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci je daný dôvod kasačnej sťažnosti
1 písm. g/ SSP. Horeuvedený právny názor, že konanie o prepustení zo služobného pomeru nemožno zameniť s trestným konaním a toto konanie nezávisí od výsledku trestného konania bolo potvrdené aj právnym názorom, ktorý bol vyslovený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/113/2008 a čiastočne aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8MCdo/9/
1 Trestného poriadku nesprávnou aplikáciou zákona osvojil aj krajský súd, keď dospel k záveru, že riaditeľom Colného úradu v Michalovciach získané zápisnice z trestného spisu sú spôsobilými zákonnými dôkazmi, ktoré sú použiteľné aj v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru.
názoru žalobcu riaditeľ Colného úradu v Michalovciach nebol oprávnený nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a nebol osobou v zmysle § 69 Trestného poriadku, ktorej mal byť sprístupnený trestný spis, preto takto získané dôkazy sú nezákonnými dôkazmi. 18. V sťažnostnom bode 3 žalobca tvrdí, že na skutkový stav, ktorý bol uvedený v rozhodnutí žalovaného nesprávne právne posúdil vec, lebo vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že žalobca konal takým spôsobom, ktorý by zakladal dôvod prepustenia zo služobného pomeru a nebolo preukázané, že zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu ako aj služobnú povinnosť uvedenú v § 44 ods. 3 písm. a/, b/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe, že neplnil svedomite úlohy uvedené vo vyššie uvedených právnych predpisoch, a že nevykonával štátnu službu riadne a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré je potrebné posudzovať vzhľadom na charakter a závažnosť konania žalobcu v meradle širšieho rozsahu zodpovednosti colníkov a ich spoločenského postavenia a úloh, ktoré v spoločnosti plnia prísnejšie.
1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z. colník je prepustený zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Jedná sa o kumulované splnenie týchto podmienok, nakoľko konaním colníka musí dôjsť k splneniu týchto podmienok, čo v danom prípade nebolo naplnené. Samotné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového orgánu vychádza z paušalizovaných tvrdení bez skutočného obsahu, keď žalobcovi kladie za vinu, že sa neriadil zákonom a právnymi predpismi, keď takým spôsobom vykonal kontrolu dopravného prostriedku, že nenašiel tovar neprihlásený k colnému konaniu a nezistil ukrytý tovar. Porušenie predpisov, ktoré sa kladie za vinu žalobcovi v skutočnosti nenastalo a tieto právne predpisy nemohli byť žalobcom porušené, lebo mu neukladajú povinnosť konať tak, ako sa to uvádza v rozsudku súdu. Správny orgán a súd pri posúdení vecí vychádzajú zo stavu dopravného prostriedku, ktorý so 4-hodinovým rozdielom pred hraničným priechodom Milhosť v okrese Košice-okolie bol kontrolovaný colníkmi stanice colného úradu, avšak v tom čase už úkryt mal byť otvorený a sa nachádzal v inej technickej polohe ako to bolo na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom, čo bolo potvrdené vodičom M. Y., ktorý uviedol, že posunul úkryt do inej polohy. 19. Ku skutočnosti, že žalobca nenašiel ukrytý tovar, ktorý sa mu dáva za vinu žalobca uviedol, že uvedené nebolo jeho povinnosťou. Kontrola žalobcom a ďalším colníkom I. B. bola vykonaná a vzhľadom na technické možnosti odhalenia skrýše v čase kontroly nebolo možné odhaliť vtáky, ak v tom čase vôbec sa nachádzali v dopravnom prostriedku, nakoľko vykonanými dôkazmi ani táto skutočnosť nebol preukázaná. Neobstojí skutkové tvrdenie, že kontrola nebola vykonaná v takom rozsahu, aby dostatočne, vzhľadom na množstvo a na umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru, žalobca overil a presvedčil sa o tom, že v predmetnom vozidle sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu a nebol prihlásený k colnej kontrole. Žalobca tvrdí, že neporušil žiadnu povinnosť a neprepustil do režimu voľného obehu tovar, nakoľko ten bol ukrytý, a to bolo zapríčinené neprihlásením tovaru k colnému konaniu zo strany vodiča dopravného prostriedku. Súd bezvýhradne a bezdôvodne sa stotožnil s názorom žalovaného, že vodič dopravného prostriedku M. Y. potvrdil, že vtáky sa nachádzali v motorovom vozidle už na území Ukrajiny a vôbec nebrali do úvahy nevierohodnosť výpovede tohto svedka, ktorý bol trestne stíhaný, väzobne vyšetrovaný a tak vo svojom záujme celý skutkový stav prispôsoboval v neskorších výpovediach tak, aby mohol uzatvoriť dohodu o vine a treste a bol prepustený z väzby na slobodu a mohol opustiť územie SR. Tento svedok pri prvej svedeckej výpovedi tvrdil, že vtáky prevzal na území SR a až následne účelovo zmenil svoje výpovede, avšak pri hodnotení tejto výpovede bolo treba brať do úvahy to, že v trestnom konaní prvotná výpoveď sa považuje za vierohodnú a každá ďalšia zmena výpovede znižuje vierohodnosť výpovede, nakoľko zmena výpovede smeruje k dosiahnutiu zámerov vypočúvaného. V danom prípade zámer bol uzatvoriť dohodu o vine a treste, byť prepustený z väzby a opustiť územie SR.
tvrdenia žalovaného žalobca mal porušiť ustanovenie § 9 ods. 3 písm. a/ zákona č. 652/2004 Z. z., ktoré hovorí o rozhodovaní a vykonávaní úkonov vo veciach colného dohľadu, ak zákon alebo osobitné predpis neustanovuje inak. Ustanovenie § 9 ods. 3 písm. q/ zákona č. 652/2004 Z. z. zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili colnú hranicu v súlade s colnými predpismi alebo daňovými predpismi a v prípade ich porušenia prijíma opatrenia. Čl. 5 bod
sťažovateľa žalovaný a prvostupňový orgán vykonané dôkazy nevyhodnotili jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, preto došli k mylným záverom a ich rozhodnutia nemajú oporu v objektívne zistenom skutkovom stave, ktorý nie je totožný s prezentovaným skutkovým stavom
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu. Takto zistenému skutkovému stavu konajúci súd poskytol právnu ochranu zamietnutím žaloby. Žalobca poukázal aj na to, že po skončení kontroly dopravného prostriedku bol zistený rizikový profil dopravného prostriedku na predpisy CITES, avšak vedúci zmeny J.. I. N., ktorý bol oprávnený nariadiť opätovnú kontrolu bol nečinný a nenariadil opätovnú kontrolu, čo bolo v jeho právomoci.
toho predpisy porušil vedúci zmeny a nie žalobca a ak žalobca rozhodol nepoužiť služobného psa cvičeného na tabak, tak tým neporušil žiaden právny predpis.
žalovaného možné akceptovať vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti napadnutých rozhodnutí, nakoľko sú bez právneho významu. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú. IV. Konanie na kasačnom súde 23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na jej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP). 24.
e/ zákona o štátnej službe colníkov minister alebo príslušný nadriadený prepustí colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 25.
5 zákona o štátnej službe colníkov o prepustení colníka z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d/ až g/ možno rozhodnúť len do troch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení colníkovi aj doručiť. 26.
1 zákona o štátnej službe colníkov za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 27.
3 zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene niektorých zákonov, colný úrad plní tieto úlohy: a/ rozhoduje a vykonáva úkony vo veciach colného dohľadu, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak a q/ zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili colnú hranicu v súlade s colnými predpismi alebo daňovými predpismi a v prípade ich porušenia prijíma opatrenia. 28.
článku 5. bod 3 nariadenia EPaR EÚ č. 952/2013, „colné kontroly“ sú osobitné činnosti, ktoré vykonávajú colné orgány na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov a iných právnych predpisov upravujúcich vstup, výstup, tranzit, pohyb, skladovanie a konečné použitie tovaru prepravovaného medzi colným územím Únie a krajinami alebo územiami mimo tohto územia Únie a prítomnosť a pohyb tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a tovaru prepusteného do režimu konečné použitie v rámci colného územia Únie. 29.
článku 5. bod 27 nariadenia EPaR EÚ č. 952/2013, „colný dohľad“ je činnosť vykonávaná vo všeobecnosti colnými orgánmi, ktorou sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov a prípadne i ďalších ustanovení, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci takejto činnosti. 30.
ods. 20 písm. b/ bodu 2 nariadenia prezidenta FS č. 7/2017 správca colného úradu získava informácie postupmi
tohto nariadenia o možných spôsoboch porušovania predpisov pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru a na tento účel vykonáva cielené a náhodné kontroly tovaru a dopravných prostriedkov za účelom overenia dodržiavania colných predpisov.
1 písm. e/ citovaného zákona z hľadiska závažnosti možného negatívneho vplyvu v služobnom pomere. 33. Najvyšší súd Slovenskej republiky z administratívneho spisu zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie, ktorým riaditeľ Colného úradu Michalovce
1 písm. e/ zákona o štátnej službe colníkov prepustil žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu, že dňa 02.03.2017 konal v rozpore s § 9 ods. 3 písm. a/ a q/ zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve v spojení s článkom
SSP dospel k zhodnému záveru ako krajský súd o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd na zdôraznenie správnosti a zákonnosti rozsudku správneho súdu uvádza nasledovné:
ktorého má každý právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I.ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. 39. Pokiaľ žalobca tvrdil, že rozsudok správneho súdu nie je vo vzťahu k žalobným bodom riadne zdôvodnený, kasačný súd sa po oboznámení s obsahom súdneho, administratívneho spisu a odôvodnením rozsudku správneho súdu nestotožnil s jeho názorom. Argumentácia a zdôvodnenie rozsudku správneho súdu
kasačného súdu reflektuje na argumenty uvádzané žalobcom v jednotlivých žalobných bodoch, keď správny súd zrozumiteľne, určite, presvedčivo a jednoznačne, uviedol právne a skutkové závery, na základe ktorých dospel k názoru, že správna žaloba žalobcu - sťažovateľa a jej žalobné body nie sú dôvodné. Kasačný súd považuje rozsudok správneho súdu za riadne zdôvodnený, súladný s ust. § 133 a nasl. SSP.
tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci (§ 119 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí. 43. K začiatku plynutia lehoty na prepustenie colníka zo služobného pomeru v nadväznosti na dôvody uvedené krajským súdom v ods. 28 napadnutého rozsudku kasačný súd dodáva, že znenie § 183 ods. 5 zákona o štátnej službe colníkov jednoznačne ustanovuje okamih začatia plynutia zákonnej lehoty. Ide o okamih, keď nadriadený colníka zistil dôvod na jeho prepustenie. Nie je možné súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že premietnutím audiovizuálneho záznamu o vykonanej kontrole a pohovore so žalobcom dňa 03.03.2017 nadriadený žalobcu zistil splnenie podmienok na začatie konania vo veci. Z preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že nadriadený sťažovateľa označil ako dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o štátnej službe colníkov (§ 44 ods. 3 písm. a/ a b/) zvlášť hrubým spôsobom, keď colnú kontrolu vozidla nevykonal dôkladne, a napriek tomu potvrdil jej negatívny výsledok, pričom následnou kontrolou bolo zistené, že vo vozidle sa nachádzal nezákonne dovážaný tovar podliehajúci colnému dohľadu, pričom si neplnil úlohy uvedené v príslušných právnych predpisoch svedomite, nevykonával štátnu službu riadne a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Za okamih, kedy sa nadriadený dozvedel o takom charaktere a závažnosti porušenia služobnej prísahy, ktoré zakladá dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, možno označiť práve okamih, kedy bolo nadriadenému doručené uznesenie o vznesení obvinenia voči sťažovateľovi vyšetrovateľom finančnej správy pod ČVS:KÚFS-33/7055-V-2017 zo 04.05.2017, z ktorého sa dozvedel o zmene výpovede vodiča prehliadaného vozidla M. Y., z ktorej vyplynulo, že v čase výkonu colnej kontroly žalobcom a jeho kolegom boli v predmetnom vozidle aj klietky s vtákmi, a teda až týmto okamihom sa dozvedel o existencii okolností odôvodňujúcich prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Ak správne orgány ako aj správny súd považovali, v súvislosti s potrebou preukázať dodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, žalobcom navrhnutý výsluch nadriadeného G.. E. G. za bezpredmetný, s uvedeným sa kasačný súd stotožnil, nakoľko aj
neho na preukázanie uvedeného sú postačujúce skutočnosti týkajúce sa zmeny výpovede vodiča kontrolovaného vozidla dňa 13.04.2017, obsiahnuté v uznesení o vznesení obvinenia ČVS:KÚFS-33/7055-V-2017 zo 04.05.2017, doručeného nadriadenému žalobcu dňa 09.05.2017 prostredníctvom elektronickej pošty, v dôsledku čoho sa nadriadený žalobcu dozvedel o obsahu zmenenej výpovede preukazujúcej nedodržanie služobných povinností žalobcom.
ktorého za dôkaz môžu slúžiť iba také prostriedky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, namieta, že použitie obrazovo-zvukového záznamu získaného v trestnom konaní v danom prípade bolo treba považovať za nepovolené. Ide totiž o stret medzi verejným záujmom na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia v konaní a ochranou určitých práv, resp. oprávnených záujmov, ktoré bránia použitiu niektorého dôkazného prostriedku. Vo všeobecnej rovine možno konštatovať, že prednosť má verejný záujem na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia, avšak za súčasného spolupôsobenia bŕzd daných s ohľadom na ochranu určitých práv, resp. oprávnených záujmov. ...“. Zo znenia ustanovení § 227 zákona o štátnej službe colníkov a z vyššie citovaného záveru ústavného súdu možno ustáliť, že dôkazy použité v predmetnom administratívnom konaní boli získané nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, preto ich správne orgány mohli použiť na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Zákon o štátnej službe colníkov ani Trestný poriadok neobsahuje ustanovenie zakazujúce použiť dôkazy získané v trestnom konaní v iných konaniach, napr. v správnom konaní o skončenie služobného pomeru. 45. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa kumulatívneho naplnenia podmienok ustanovených v § 183 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej službe colníkov kasačný súd konštatuje, že z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, prečo žalovaný dospel k záveru, že žalobca svojim nedôsledným konaním prestal spĺňať podmienku „spoľahlivosti“ (§ 14 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe colníkov) a ako príslušník ozbrojeného zboru plniaceho úlohu štátu na úseku dodržiavania právnych predpisov zameraných na ochranu hospodárskych záujmov štátu sa nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k nej. Aj
kasačného súdu by bolo ponechanie žalobcu v štátnej službe na úseku výkonu colnej kontroly v rozpore so záujmami štátu chránenými na úseku finančnej správy, a to najmä vzhľadom na potrebu udržiavať dôveru vo finančnú správu a zabezpečovať služobnú disciplínu všetkých colníkov.
1 písm. g/ SSP), musí kasačný súd, s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.