Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžk/5/2021 Identifikačné číslo spisu: 1017201828 Dátum vydania rozhodnutia: 19.05.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Čanádyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 35ods.

1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z. z., t. j. povolilo mu usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Rúbane - Ľubietová, držať ho a prepravovať. 3. Krajský súd poukázal v dôvodoch rozhodnutia na ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ a § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z., ako aj § 3 ods. 1, ods. 4 a § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku a konštatoval, že predmetom preskúmavania v predmetnej právnej veci bolo rozhodnutie Ministra životného prostredia SR sp. zn. 7192/2017-9.2 (30/2017-rozkl.) zo dňa 23.08.2017, ktorý podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku zamietol rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, 082 13 Tulčík 310 (žalobca) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody sp. zn. 4445/2017-6.3 zo dňa 12.06.2017, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b/ a c/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a § 46 správneho poriadku povolil Slovenskému poľovníckemu zväzu, Poľovníckemu združeniu Rúbane Ľubietová IČO: 31 941 460

§ 35ods.

1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t. j. povolilo mu usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Rúbane Ľubietová, držať ho a prepravovať. 4. V napadnutom rozsudku správny súd ďalej uviedol, že pre povolenie výnimky usmrtiť chráneného živočícha musia byť podľa § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

1. a)musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky,
2. b)neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva,
3. c)výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku na usmrtenie chráneného živočícha. 5. Žalovaný odôvodňoval prvú podmienku na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. synantropnými jedincami medveďa hnedého hľadajúcimi potravu v blízkosti ľudských sídiel a s tým spojeným ohrozením zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Z predložených listinných dôkazov mal žalovaný za to, že problematické jedince nie sú lákané do blízkosti ľudských sídiel vnadiskami a krmoviskami zriadenými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídiel prenikajú za účelom získania potravy z poľnohospodárskych kultúr (kukurica) pestovaných na území označeného poľovného revíru. Údaje získané žalovaným preukazovali škody spôsobené medveďom v priebehu roku 2016 na včelárskych zariadeniach umiestnených na území predmetného poľovného revíru a na ovciach chovaných v danom území a o prenikaní medveďov do ľudských sídiel (Ľubietová, Strelníky a Povrazník), kedy existuje hrozba stretov medveďov s obyvateľmi. Prvá zákonná podmienka vyplývajúca z § 40 ods. 3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z. a zameraná na prevenciu vzniku škody na úrode bola osvedčená. 6. Inú ekonomicky a technicky realizovateľnú alternatívu riešenia (§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.) žalovaný videl v možnom umiestnení jedincov medveďa hnedého v zoologických záhradách na území SR a ČR, ktoré ponúkanú možnosť podľa jeho slov odmietli pre naplnený stav týchto jedincov. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna zmienka o tom, žeby žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na Slovensku a v Českej republike o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu o umiestnenie jedincov medveďa hnedého a ani odpovede zoologických záhrad. Ak žalovaný tvrdí, že zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne sa (telefonicky) informuje, či by v niektorej z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého, nepreukazuje to žiadnym dôkazom založeným v administratívnom spise (napríklad spracovaním podkladov ku konkrétnemu dňu alebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych zoologických záhrad o umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením označenia zoologickej záhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril a dátum dopytu). Z rozhodnutí žalovaného nevyplýva, žeby sa zaoberal inou možnosťou riešenia problematických jedincov; podľa jeho slov je jediným riešením v tejto situácii usmrtenie medveďa hnedého. Vzhľadom na uvedené okolnosti správny súd nemôže konštatovať, žeby žalovaný dostatočne preveril existenciu inej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri ako je ich usmrtenie. Usmrtenie chráneného živočícha môže byť vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne alebo nezrealizovateľné; za tým účelom však musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo sa v tejto veci nestalo. 7. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie medveďa hnedého. V prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí však nie sú uvedené žiadne konkrétne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri Vysoká - Podkonice, len odkaz na Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku z novembra 2016 vypracovaný ŠOP SR. Na území Slovenska sa podľa tohto dokumentu vyskytuje 1020-1490 medveďov hnedých a predpokladá sa vzostupná tendencia ich počtu. Chýba však zmienka o tom, či je možné zistiť stav populácie v dotknutom poľovnom revíri Rúbane Ľubietová a ak áno, koľko jedincov sa v tomto poľovnom revíri nachádza, s akou tendenciou ich výskytu (zostupná, vzostupná), koľko synantropných jedincov sa tu vyskytuje (odhadom) a následky ich konania. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať ani splnenie tretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Rúbane Ľubietová. 8. Hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú činnosť, synantropný jedinec medveďa hnedého sa vyznačuje jeho nebezpečnosťou pre človeka (napadnutie človeka, ohrozovanie človeka, vyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídiel), resp. k poľnohospodárskej úrode. Preto je prísne špecifikovaný jedinec medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky. Usmrtením náhodného jedinca medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky nebezpečenstva pre človeka, sa tak problém so synantropným jedincom nerieši. Za tým účelom je potrebné v maximálnej možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť usmrtený, a jeho charakteristiku pretaviť do rozhodnutia podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z. z. Správny súd považoval za potrebné tiež uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže, ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno podľa krajského súdu opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Na prvý pohľad sa tento dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného môže javiť ako formalistický, no súvisí s funkčnou príslušnosťou orgánu rozhodujúceho o rozklade a jeho vyhodnotením skutkového a právneho stavu veci, ktorý v predmetnej veci chýba. Nemožno to zhojiť jedinou (poslednou) vetou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej minister konštatoval, že bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Význam slova „konštatovať“ nevedie k výslovnému súhlasu s predchádzajúcim stanoviskom poradnej osobitnej rozkladovej komisie - Krátky slovník slovenského jazyka definuje pojem „konštatovať“ ako hovoriť, povedať a nie ako jednoznačný súhlas. Uvedenie názoru poradného orgánu ministra je v rozhodnutí relevantný len v prípade, ak by sa minister odklonil od právneho názoru jeho poradného orgánu a poskytol by argumenty, pre ktoré tak urobil. V predmetnej veci však o tento prípad nejde, preto nebol daný dôvod na uvedenie záverov osobitnej komisie. Uvedený nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy - nedostatočne zistili skutkový stav veci, čo bránilo riadnemu posúdeniu veci; ide o dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP. 9. Z napadnutého rozsudku ďalej vyplynulo, že právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu v intenciách tohto rozsudku, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ustanovenia § 47 SP a uvedie názor funkčne príslušného orgánu verejnej správy na rozhodnutie o rozklade (ministra) a nie jeho poradného orgánu, pokiaľ sa s ním stotožní. V napadnutom rozhodnutí sa uvedie názor poradného orgánu ministra len v tom prípade, ak sa minister od neho odkloní a tento odklon aj náležite odôvodní. 10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom správny súd nepriznal náhradu trov konania, pretože od nich nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP). II. Kasačná sťažnosť 11. Proti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas kasačnú sťažnosť žalovaný podaním z 21.04.2020, z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, nakoľko žalovaný považuje napadnutý rozsudok za nesprávny, pretože podľa neho krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Nesprávnym právnym posúdením veci je podľa názoru sťažovateľa posúdenie veci krajským súdom, ktorý v bode 30 rozsudku vyslovil podľa sťažovateľa nesprávny záver, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na Slovensku o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu o umiestnenie jedincov medveďa hnedého a ani odpovede zoologických záhrad. Žalovaný poukázal na § 34 ods. 6 správneho poriadku, v zmysle ktorého skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti netreba dokazovať, za takéto skutočnosti sa podľa žalovaného považujú najmä tie, ktoré správny orgán má, alebo ktoré si môže bez väčších ťažkostí obstarať od iných orgánov verejnej moci. Za takéto skutočnosti nielen skutočnosti verejnoprávneho charakteru a skutočnosti s tým súvisiace, ale aj skutočnosti odborného - vecného charakteru. Informáciu o kapacitách zoologických záhrad a možnosť umiestnenia medveďa hnedého do týchto zariadení preveruje správny orgán priebežne počas roka, pričom táto informácia je skutočnosťou známou správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti ako správneho orgánu na úseku ochrany prírody a krajiny. Uvedená informácia je všeobecného charakteru a je využívaná správnym orgánom v jednotlivých správnych konaniach o povolenie výnimky na odstrel jedinca medveďa hnedého, tak ako je to uvedené na str. 3 prvostupňového správneho rozhodnutia. Na základe uvedeného nie je podľa žalovaného potrebné, aby tento úradný záznam o stave kapacít zoologických záhrad ako skutočnosť známa správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti bol súčasťou administratívneho spisu každého jednotlivého konania. V tejto súvislosti žalovaný predložil kasačnému súd úradný záznam o tom, že boli telefonicky oslovené zoologické záhrady v Slovenskej republike s odpoveďou o obsadenosti a nemožnosti umiestnenia jedincov medveďa hnedého. Žalovaný uvádza, že úradný záznam z telefonického overenia kapacít v zoologických záhradách predkladá až v konaní pred kasačným súdom z toho dôvodu, že doteraz táto skutočnosť nebola spochybnená ani zo strany žalobcu v rámci administratívneho konania, ani zo strany konajúceho správneho súdu v rámci prebiehajúceho súdneho konania. Činnosť správneho orgánu spočívajúca v preverovaní možnosti umiestnenia medveďa hnedého do zoologických záhrad je uvedená už na str. 3 prvostupňového správneho rozhodnutia. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko nesprávne aplikoval obsah právnej normy, keď tvrdí, že obsah administratívneho spisu musia tvoriť listinné dôkazy preukazujúce skutočnosť známu správnemu orgánu z jeho riadnej činnosti. Takéto tvrdenie správneho súdu je v rozpore s ustanovením § 34 ods. 6 správneho poriadku, a preto je aj v rozpore so správnym súdom uplatneným dôvodom na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, t. j. s § 191 ods. 1 písm. e/ SSP. Žalovaný preto uvádza, že záver správneho súdu o tom, že druhostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci z dôvodu, že v administratívnom spise žalovaného sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že „žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na Slovensku o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu o umiestnenie jedincov medveďa hnedého a ani odpovede zoologických záhrad, vychádza z nesprávnej aplikácie právnej normy na správne zistený skutkový stav. 13. Žalovaný tiež namietal, že správny súd nad rámec žalobných dôvodov preskúmal rozhodnutia žalovaného, čo vyplýva z bodu 30 rozsudku krajského súdu, čím je uvedený postup súdu v rozpore s výslovne normatívne upravenou zásadou (iuddex ne eat ultra petita partium), keďže správny súd za žalobcu nesmie určovať rozsah súdneho prieskumu ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia. Správny súd preto nebol oprávnený namietať, že súčasťou administratívneho spisu majú byť listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti známe správnemu orgánu u jeho úradnej činnosti. V tejto prejednávanej veci nejde o prípady uvedené v § 134 ods. 2 SSP. S ohľadom na uvedené žalovaný má za to, že správny súd nesprávne aplikoval právnu normu (SSP), keď nad rámec žalobných dôvodov v rozpore s § 134 ods. 2 SSP vyhľadával dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného. 14. Sťažovateľ považoval za nesprávny aj záver správneho súdu, že žalovaný nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, nakoľko nedostatočne preveril inú technicky a ekonomicky realizovateľnú alternatívu, nakoľko z rozhodnutia nevyplýva, že by sa žalovaný zaoberal inou možnosťou riešenia problematických jedincov a o ich odchytom a premiestnením do ZOO alebo odstrelom, a to z dôvodu, že žalovaný na str. 3 prvostupňového rozhodnutia poukázal možnosť odchytu medveďov a ich prípadné umiestnenia do ZOO, čo však z dôvodu ich obsadenosti nie je možné alebo možnosť premiestnenia medveďov do iných lokalít, ktorú však ministerstvo posúdilo ako nerealizovateľnú z dôvodu, že odchytené synantropné jedince sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských sídlach, čím by sa problém iba preniesol do iných miest. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že tvrdenie správneho súdu o tom, že sa správny orgán nezaoberal možnosťou inej alternatívy, je nesprávne. 15. Sťažovateľ vyjadril taktiež nesúhlas so závermi uvedenými v bodoch 31 a 32 napadnutého rozsudku, ku ktorým uviedol, že v rámci správneho konania vychádza z údajov, ktoré mu poskytne Štátna ochrana prírody SR (ŠOP), ktorá v zmysle § 65a zákona o ochrane prírody ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody a osobitných predpisov vrátane spracúvania odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Na stranách 9 a 11 druhostupňového rozhodnutia je uvedené, že ministerstvo podané žiadosti posudzuje z podkladov, ktorú mu pripravuje ŠOP na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých morfologických celkoch, vyhodnocovania jednotlivých škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti. 16. Žalovaný považoval za nutné uviesť, že správny súd nie je kompetentný spochybňovať alebo hodnotiť údaje odborných organizácií ŠOP konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na Slovensku a tým ani splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. ŠOP je špecializovanou odbornou organizáciou ministerstva disponujúca odbornými znalosťami v oblasti ochrany prírody a krajiny vykonávajúca okrem iného aj prieskum a výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave. V tomto prípade nejde o otázky skutkové ani právne ale výlučne odborné, ktoré nie je oprávnený posudzovať a vyhodnocovať správny súd. 17. V súvislosti so záverom správneho súdu o tom, že v prvostupňovom ako aj druhostupňovom rozhodnutí nie sú uvedené žiadne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri Rúbane Ľubietová žalovaný uvádza, že zo žiadosti žiadateľa vyplýva, že v danom poľovnom revíri žiadateľ eviduje 11 ks jedincov medveďa hnedého. Poľovný revír má rozlohu 5879 ha. Z odbornej literatúry vyplýva, že priaznivý stav medveďa hnedého je zabezpečený pri existencii viac ako 10 medveďov na 100 km2. V tomto prípade bol v predmetnom poľovnom revíri odhadovaný počet jedincov medveďa hnedého zo strany poľovného združenia 11 ks medveďov, čo pri uvedenej rozlohe predstavuje o 5 ks jedincov medveďa hnedého viac ako je stanovený priaznivý stav populácie v danom revíri. S ohľadom na uvedené je podľa sťažovateľa zrejmé, že populácia medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri prosperuje, čím je jednoznačne preukázané, že nedôjde k ohrozeniu tejto populácie v dotknutom území. 18. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na stanovisko ŠOP č. ŠOPSR/5-004/2020 zo dňa 26.02.2020 (príloha č. 2 kasačnej sťažnosti), ktoré sa síce týka iného konania o povolení výnimky na odstrel medveďa, u odborného hľadiska je však relevantné na všetky obdobné konania. Z neho vyplýva, že riaditeľstvo ŠOP má za to, že na tak malej územnej jednotke, akou je poľovný revír je vzhľadom na biológiu druhu (priestorové požiadavky, migračné schopnosti, a pod.) irelevantné odhadovať počet jedincov, preto tento sa môže výrazne meniť v závislosti na ročnom období a kvalite biotopu ako aj vplyvom aktuálnej potravnej ponuky. Z uvedeného vyplýva podľa žalovaného záver, že požiadavka správneho súdu uvedená v bode 30 napadnutého rozsudku je neodborná a na účely správneho konania, ktorého trvanie presahuje obdobie niekoľkých mesiacov aj absolútne nereálna. 19. Žalovaný ďalej uviedol, že ministerstvo ako správny orgán v každom individuálnom prípade skúma naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky z podmienok druhovej ochrany, ako aj to, či je z hľadiska ochrany prírody potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť ľudí. Za ohrozenie verejnej bezpečnosti ľudí je pritom nutné považovať už samotný výskyt jedinca medveďa hnedého v okolí ľudských sídiel, keďže ide o šelmu, ktorej správanie nie je možné predvídať, vrátane možného útoku na človeka. 20. Akúkoľvek požiadavku vznesenú správnym súdom na presné a nezameniteľné identifikovanie jedinca medveďa hnedého považuje žalovaný v praxi za nevykonateľnú. Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo areálu jeho prirodzeného výskytu, nie je možné zdokumentovať tak, aby mohlo ministerstvo vo svojom rozhodnutí o povolení výnimky poukázať na presne a nezameniteľne identifikovaného jedinca medveďa hnedého. 21. Vo väčšine prípadov ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo areálu jeho prirodzeného výskytu, čo je spôsobené najmä lepšou dostupnosťou potravy v oblastiach s ľudským osídlením, ako aj vytláčaním juvenilných jedincov staršími jedincami mimo územie ich prirodzeného výskytu (z dôvodu narastajúceho počtu jedincov medveďa hnedého). Z hlásení o stretoch s medveďom hnedým, ktoré sú podkladom pre vydanie rozhodnutia o povolení výnimky, nie je možné získať údaje, na základe ktorých by mohol byť daný jedinec presne a nezameniteľne identifikovateľný. K uvedenému žalovaný konštatoval, že jedinou spoľahlivou identifikáciou medveďa je jeho monitorovanie prostredníctvom obojka. V tejto súvislosti je však potrebné poukájať na to, že obojok sa nedáva jedincom mladším ako 8 rokov, kvôli ich intenzívnemu rastu, a kvôli tomu, že ich obojok môže časom škrtiť, ako to bolo vo viacerých prípadoch v minulosti. Žalovaný tiež poukazuje na to, že synantropnými sú zväčša juvenilné jedince (do 8 rokov), ktoré sú vytláčané v ich prirodzeného územia staršími jedincami a ktoré sa následne pohybujú mimo areál svojho prirodzené výskytu a hľadajú tam potravu, kde prichádzajú častejšie do kontaktu s človekom. Adresnosť odstrelu v prípade jedincov mladších ako 8 rokov, ktoré nemôžu byť monitorované obojkami, ale aj v prípade starších jedincov, zabezpečuje správny orgán prostredníctvom podmienok stanovených v rozhodnutí o udelení výnimky, a to určením lokality, v ktorých bol výskyt medveďa hnedého zaznamenaný a v ktorých došlo ku škodám spôsobeným medveďom stanovením hmotnostných parametrov a rozmeru šírky prednej laby a dĺžky zadnej laby. Iné možnosti identifikácie konkrétneho jedinca medveďa prostredníctvom stôp, pachovými zložkami a fotopascami, sú buď nedostatočne určité, alebo nepoužiteľné v teréne. V súčasnosti sa používajú monitorovacie systémy, ktoré sa po určitom čase (2 - 3 roky) samovoľne medveďovi hnedému odopnú. Pri súčasnej populácii cca 1200 ks medveďa hnedého na území Slovenskej republiky, vrátane migrujúcich jedincov, je nereálne ich celkové monitorovanie, obzvlášť, ak je nutné každé dva roky meniť ich obojky. Prevezenie na iné miesto v minulosti situáciu neriešilo a problém sa iba presunul na iné miesta. Na Slovensku nemáme k dispozícii takú veľkú plochu neobývaného územia, aby presťahovaný medveď nedokázal v priebehu 1 - 2 dní nájsť ľudské sídla a hľadať pri nich zdroje svojej potravy, čo žalovaný demonštroval na dvoch príkladoch z praxe. 22. V prejednávanom prípade ministerstvo na základe zisteného skutkového stavu určilo lokality, na ktorých sa mal odstrel realizovať - Genzlová a Polianky (k. ú. Ľubietová) a na lokalitách s výskytom aktuálnych škôd alebo konfliktných situácií mimo ÚEV Poľana, hmotnosť jedinca, ktorú nemožno presiahnuť - do 150 kg a šírku prednej laby - do 13 cm a dĺžku zadnej laby do 22 cm. S poukazom na uvedené má žalovaný za to, že na základe dostatočne zisteného skutkového stavu zabezpečil dostatočným a zákonným spôsobom adresnosť jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť odstrelený, a to za súčasného preukázania, že povoleným odstrelom nedôjde k ohrozeniu priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli. 23. Žalovaný zároveň v tejto súvislosti považoval za nutné podotknúť, že nesplniteľnosť požiadaviek kladených správnym súdom na správne orgány bude mať za následok nepovoľovanie výnimiek z podmienok druhovej ochrany ustanovených zákonom o ochrane prírody, pričom v prípade vzniku škôd či neprimeraného ohrozovania zdravia a života ľudí bude niesť zodpovednosť ministerstvo ako orgán zodpovedný za reguláciu vývoja populácie tohto druhu, pričom prípadné majetkové škody ako aj ujmy nemajetkového charakteru bude znášať ministerstvo a nie žalobca. V súčasnosti sa podľa sťažovateľa začínajú prejavovať následky nižšieho počtu odlovených medveďov, pričom vo väčšej miere dochádza k pytliactvu a usmrteniu medveďa hnedého dopravnými prostriedkami, čo má v prípade kolízie s motorovými vozidlami nielen negatívne materiálne dôsledky, ale aj následky na zdraví a živote ľudí. V meste Vysoké Tatry bol v roku 2019 zaznamenaný 100 % nárast počtu pohybujúcich sa medveďov hnedých, pričom v tejto oblasti boli investované najväčšie finančné prostriedky na zabezpečenie odpadkových košov proti medveďom. 24. Sťažovateľ poukázal na fakt, že v roku 2018 bolo na ministerstvo podaných 49 žiadostí o odstrel medveďa hnedého. Povolených bolo 19 výnimiek, pričom zrealizovaných bolo 17. V roku 2017 bolo podaných 71 žiadostí o odstrel medveďa hnedého, z toho bolo povolených 39 výnimiek a zrealizovaných bolo 22. Ministerstvo v prípadoch, ktorých nebola preukázaná existencia škody na majetku alebo nebezpečné strety s ľuďmi, nepovolilo výnimky z druhovej ochrany. 25. Účelom výnimky z ochrany druhov chránených živočíchov je prevencia, teda potreba zabezpečiť, aby nedochádzalo ku škodám na majetku a živote. V súčasnosti dochádza ku škodám na úrode a zároveň sa výnimka povoľuje z dôvodu bezpečnosti ľudí. V minulosti boli nebezpečné strety človeka s medveďom sporadické. V prípade, ak v budúcnosti dôjde k napadnutiu ľudí a dôjde k ujme na zdraví a na živote, žalobca nebude znášať následky za tieto skutočnosti. Zároveň žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca nereprezentuje záujmy všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. V oblasti jedného z najväčších výskytov medveďa hnedého v Podpoľaní vznikla iniciatíva „Pravda o medveďoch“, ktorá podporuje návrh na reguláciu v problémových oblastiach. 26. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že Krajský súd v Bratislave vec nesprávne právne posúdil, nakoľko nesprávne aplikoval obsah právnej normy, keď tvrdil, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci vo vzťahu ku kumulatívnemu splneniu podmienok stanovených v § 40 ods. 2 v spojení s ods. 3 ZOPK. Takéto tvrdenie správneho súdu je v rozpore s § 40 ods. 2 a 3 ZOPK v nadväznosti na správne zistený skutkový stav veci, a preto aj v rozpore so správnym súdom uplatneným dôvodom na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodovania § 191 ods. 1 písm. e/ SSP. 27. Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom krajského súdu vyjadreným v ods. 32 rozsudku a uviedol, že kompetenciu rozhodovať o rozklade správny poriadok zveruje vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy. Podľa povahy môže ísť o ministra, predsedu iného ústredného orgánu štátnej správy a pod. Vo všetkých prípadoch ide o osobitný prípad funkčnej príslušnosti, pretože rozhodovanie v prvom i druhom stupni sa uskutočňuje na tom istom správnom orgáne. Postup pri rozhodovaní o rozklade je takmer zhodný s postupom o odvolaní. Podstatným rozdielom je skutočnosť, že v prípade rozkladu sa neuplatňuje devolutívny účinok opravného prostriedku. O rozklade nerozhoduje správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, ale vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej komisie. Prerokovanie veci (napadnutého rozhodnutia, podaného rozkladu a postup prvostupňového orgánu v komisii pred rozhodnutím ministra je povinné. Návrh komisie a poradný odporúčajúci charakter, vedúci ním nie je viazaný. V odôvodnení rozhodnutia o rozklade by sa však malo viesť stanovisko osobitnej komisie. Žalovaný v tejto súvislosti dal do pozornosti, že osobitná komisia plní funkciu poradnú ako odborný orgán vo vzťahu k vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy a posudzuje prejednávanú vec tak z právneho ako aj skutkového hľadiska. Žalovanému je zrejmé, že stanovisko osobitnej komisie má len odporúčací charakter, správny poriadok však nevylučuje, že vedúci ústredného orgánu štátnej správy sa môže stotožniť so stanoviskom osobitnej komisie a poukázať naň vo svojom rozhodnutí. Vedúci ústredného orgánu štátnej správy nie je povinný opakovane uvádzať závery obsiahnuté v stanovisku osobitnej komisie, pokiaľ sa s nimi stotožňuje, postačuje, ak na záver odôvodnenia rozhodnutia uvedie, že rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, a to práve s prihliadnutím na stanovisko osobitnej komisie uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Len za predpokladu, ak vedúci ústredného orgánu štátnej správy sa nestotožňuje so stanoviskom osobitnej komisie, uvedie v odôvodnení rozhodnutia o rozklade svoje odlišné závery s náležitým odôvodnením. Podľa žalovaného je zo samotného druhostupňového rozhodnutia zrejmé, kto rozhodnutie vydal. V záhlaví prvej strany rozhodnutia je označený orgán, ktorý ako príslušný rozhodnutie vydal, a to Minister životného prostredia Slovenskej republiky ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku. Zároveň výrok rozhodnutia je formulovaný v prvej osobe jednotného čísla, v odôvodnení je jasne uvedené „konštatujem“ a za poučením o opravnom prostriedku sa nachádza podpisová doložka s uvedením mena a funkcie osoby oprávnenej rozhodovať o rozklade - Minister životného prostredia Slovenskej republiky, ktorý zodpovedá označeniu príslušného vedúceho ústredného orgánu uvedeného v záhlaví prvej strany rozhodnutia. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/19/2019 zo dňa 22.07.2019, z ktorého podľa neho vyplýva, že druhostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, a to príslušným správnym orgánom, je náležite odôvodnené a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. 28. Záverom žalovaný vyjadril svoje stanovisko ku konštatovaniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v rozsudku sp. zn. 6Sžk/12/2019 z 03.09.2019, ktorým rozhodol v obdobnej právnej veci. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti 30. Ku kasačnej sťažnosti sa žalobca ani ďalší účastník konania 1/ Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Rúbane Ľubietová, nevyjadrili. 31. Ďalší účastník konania 2/ Združenie domových samospráv sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 27.12.2018, v ktorej sa stotožnil s rozhodnutím správneho súdu a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnej sťažnosti nevyhovel a ako nedôvodnú ju zamietol. IV. Konanie na kasačnom súde 32. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na jej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP). 33. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že v prejednávanej veci bolo kľúčovým aspektom posúdenie otázky, či bol presne a úplne zistený skutkový stav, pričom s uvedeným súviselo aj naplnenie zákonných podmienok na povolenie výnimky, ktorej výsledkom by bolo usmrtenie chráneného živočícha. 34. Podľa § 35 zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení platnom a účinnom k 31.10.2017: Chránený živočích

§ 35ods.

1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z. z. (v znení k 31.12.2018).

1. Právna úprava ochrany životného prostredia v sebe zahŕňa právo na priaznivé životné prostredie, právo na informácie o životnom prostredí ako aj stanovenie povinností štátu a iných subjektov pri ochrane životného prostredia. Právo na priaznivé životné prostredie každému zaručuje čl. 44 ods. 1 Ústavy a ako také patrí medzi práva tzv. tretej generácie ľudských práv zahrňujúcich pomerne široký okruh práv, ktoré možno charakterizovať ako práva solidarity. Ich zabezpečovanie si vyžaduje určitú formu účasti a spolupráce jednotlivcov a štátov (bod 19 nálezu Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 4/2018-45 zo dňa 13.11.2018).
2. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie.
3. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
4. Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
5. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutia týkajúce sa základných práv a slobôd.
6. Podľa čl. 9 ods. 3 Nahuaského dohovoru každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb alebo orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom oblasti životného prostredia.
7. Základné pojmy a základné zásady ochrany životného prostredia, povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov vymedzuje zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, ktorý vychádza z princípu trvalo udržateľného rozvoja, označuje za životné prostredie všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov, vrátane človeka a je predpokladom i ďalšieho vývoja; jeho zložkami sú hlavne ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Zákonná úprava obsahuje aj iné právne predpisy v oblasti životného prostredia s platnosťou na celom území Slovenskej republiky. Zároveň tu existujú právne predpisy vydané regionálnymi orgánmi verejnej správy, ktoré majú platnosť na území jednotlivých regiónov, resp. právne predpisy vydané miestnou špecializovanou štátnou správou s platnosťou na území miest a obcí (bod 21 nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 274/2018-45 zo dňa 13.11.2018).
8. V prejednávanej veci bolo preukázané, že výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona o ochrane prírody a krajiny (účinného v čase rozhodovania správnych orgánov) poľovníckym združením počas obmedzenej časovej platnosti rozhodnutia ministerstva bola realizovaná a k usmrteniu, odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého došlo dňa 12.12.
10. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd postupoval správne, keď pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci v súlade s právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 274/2018-45 zo dňa 13.11.2018, i napriek tomu, že v čase rozhodovania správneho súdu výnimka, ktorá bola na odstrel medveďa udelená rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, bola aj realizovaná.
11. Z rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím vyplýva, že hlavným dôvodom povolenia výnimky odstrelu medveďa boli škody spôsobené medveďom na včelárskych zariadeniach, ovciach a prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídiel, a tým podľa správnych orgánov pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí.
12. Kasačný súd sa stotožnil so závermi správneho súdu vyjadreným v ods. 30 až 31 napadnutého rozsudku, konkrétne v tom smere, že nebol dostatočne identifikovaný konkrétny „problematický“ jedinec medveďa, ohrozujúci zdravie a život ľudí a spôsobujúci závažné škody na majetkoch, resp. hrozba, že bude ohrozovať zdravie a bezpečnosť ľudí a spôsobovať škody, a to tak, aby bolo jednoznačne preukázané, že výnimka - povolenie na odstrel, sa udeľuje na odstrel konkrétneho alebo konkrétnych problematických jedincov. Tieto závery nevyplývajú ani z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho rozhodnutia ani z podkladov rozhodnutí.
13. Rovnako ako krajský, tak aj kasačný súd zdôrazňuje, že správne orgány žiadnym spôsobom nepreukázali tvrdenie o tom, že sa snažili zrealizovať aj inú alternatívu ako je usmrtenie jedinca. Hoci žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí dôvodil, že všetky ZOO zaslali odpoveď o plnom stave a nie je možné u nich umiestniť ďalších jedincov, toto tvrdenie nebolo žalovaným prostredníctvom dôkazných prostriedkov preukázané, čo je zrejmé z obsahu administratívneho ako aj súdneho spisu.
14. Žalovaný si nesplnil povinnosť preukázať svoje tvrdenie o zisťovaní možnosti riešiť vzniknutú situáciu iným spôsobom ako usmrtením jedinca medveďa hnedého. Uvedené tvrdenie v správnom konaní nepreukázal a jej splnenie nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu.
15. Kasačnému súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu sťažovateľ s poukazom na § 34 ods. 6 správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.) konštatoval, že správny orgán si mal obstarať údaje o žiadostiach žalovaného adresované konkrétnym ZOO na Slovensku, keď skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že aj inými prostriedkami sa snažil vyriešiť vzniknutú situáciu, konštatoval správny súd (ods. 30 napadnutého rozsudku). Správny súd nie je správnym orgánom, ale je orgánom verejnej moci konajúcim postupom ustanoveným Správnym súdnym poriadkom (zákon č. 162/2015 Z. z.). V zmysle § 122 SSP sa nedokazujú skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, avšak odpovede zoologických záhrad na dopyt správneho orgánu takýmito skutočnosťami nie sú. Záznamy o stave kapacít ZOO, na ktoré poukazuje sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, aj v prípade, že by boli všeobecne dostupné, nemohli by preukázať tvrdenie žalovaného, že v danom čase a v súvislosti s konkrétnou situáciou, nie sú voľné kapacity na umiestnenie medveďa hnedého, a teda by žiadnym spôsobom nemohli preukázať tvrdenie žalovaného o splnení podmienky o zisťovaní inej alternatívy v zmysle § 40 ods. 2 ZOPK. Svoje tvrdenia je účastník konania na správnom súde povinný preukázať bez ohľadu na skutočnosť, či ich protistrana namietala alebo nie.
16. V súvislosti s predložením nových dôkazných prostriedkov - listín tvoriacich prílohu č. 1 a 2 kasačnej sťažnosti, konkrétne úradný záznam z telefonického overovania kapacít v zoologických záhradách zo dňa 16.
17. 2017 a stanovisko ŠOP č. ŠOPSR/5-004/2020 zo dňa 26.02.2020, kasačný súd zdôrazňuje, že v zmysle § 441 SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Dôkazy týkajúce sa zisťovania inej možnej alternatívy a splnenia podmienky zabezpečenia priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v dotknutej oblasti (stav populácie v danom čase a na danom mieste), vyplývajúce z dôkazných prostriedkov predložených až v konaní o kasačnej sťažnosti, sú dôkazy, ktoré nemožno v kasačnej sťažnosti uplatňovať. Skutočnosť o naplnení všetkých podmienok ustanovených § 40 ZOPK bolo potrebné nielen tvrdiť, ale aj preukázať v správnom konaní, a tým aj v súdnom prieskume. Vyššie uvedené konštatovania kasačného súdu sú odpoveďou aj na námietku sťažovateľa, že správny súd nebol oprávnený namietať, že súčasťou administratívneho spisu majú byť listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.
18. Pre naplnenie zákonnej podmienky riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu (§ 47 ods. 3 správneho poriadku) je nevyhnutné, aby konkrétne okolnosti vzťahujúce sa na splnenie zákonných podmienok boli uvedené aj v rozhodnutí správneho orgánu, nie je postačujúce, že konkrétny počet jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Rúbane - Ľubietová s rozlohou 5879 ha bol uvedený v žiadosti žiadateľa. Aj uvedený nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a nemožnosť riadne vyhodnotiť splnenie či nesplnenie zákonných podmienok na udelenie výnimky z ochrany medveďa hnedého ako chráneného živočícha.
19. Zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia považuje kasačný súd za všeobecné, aplikovateľné skoro na každý prípad udelenia výnimky, z dôvodu vzniku škôd spôsobených medveďom v predchádzajúcom období (rokoch) a ohrozovaní bezpečnosti a zdravia ľudí pri strete človeka s medveďom. Správne orgány pri rozhodovaní o udelení výnimky nevychádzali zo skutočnosti, že odstrel sa týka jedinca v konkrétnom chránenom území ohrozujúceho bezpečnosť a zdravie ľudí a spôsobujúceho závažné škody na majetku a je reálny predpoklad, že v tom bude pokračovať, čo je podľa názoru kasačného súdu jediným reálnym východiskom pre aplikáciu § 40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z. z., a to bez ohľadu na rozsah premnoženia medveďov a nutnosť ich regulácie.
20. V súvislosti s nevykonateľnosťou presného a nezameniteľného identifikovania jedinca medveďa hnedého, namietanou žalovaným, kasačný súd poukazuje na symbiózu človeka a medveďa napr. v Kanade. Správanie ľudí obmedzujúce v čo najväčšej možnej miere situácie, ktoré by lákali medvede k ľudským obydliam a poľnohospodárskym plodinám, možno považovať za zodpovedné a maximálne eliminujúce strety medveďa s človekom a vznik závažných škôd. V tomto smere je dôležitá dostatočná osveta, výchova človeka k zodpovednosti k chráneným živočíchom, teda aj medveďovi ako aj čo najkompetentnejší prístup príslušných orgánov verejnej moci a ich dostatočne razantný prístup vo vzťahu k ochrane chránených živočíchov.
21. V súvislosti s uvedeným napr. v Kanade, vo väčšej miere ako v Slovenskej republike, monitorujú medvede. Pokiaľ je zistená činnosť problematického jedinca medveďa alebo jedincov, chytia ich do pascí, medveďa prehliadnu či nemá zdravotný problém, či nie je zranený, či nie je podvyživený, prestárly, teda zisťujú aj v tomto smere dôvody, ktoré môžu byť východiskom pre problematické správanie sa jedinca. Pokiaľ príslušné orgány zistia, že medveď je v poriadku, premiestnia ho na iné odľahlé miesto. Pri premiestňovaní postupujú tak, že ho plašia búchaním do klietky, v ktorej je premiestňovaný, aby mal rešpekt, aby sa bál opätovne sa k miestu, kde sa medvede približujú, priblížiť a vrátiť, keď ho vypustia strieľajú doňho gumené projektily, aby opätovne ho odradili sa vrátiť, púšťajú na ne vycvičené psy, teda robia všetky možné a efektívne opatrenia, aby medveď nestratil plachosť a aby sa bál vrátiť na to miesto, kde jeho pobyt bol vyhodnotený ako problematický. Samotný odchyt medveďa a jeho premiestnenie do divočiny, do vzdialených častí, resp. aj iného štátu, keďže migrácia medveďa v našich podmienkach presahuje niekedy rozsah 2, 3 aj 4 susediacich štátov, jeho intenzívne plašenie, eliminujú budúci stret medveďa s človekom v blízkosti obydlí a vznik škôd. Je pravdou, že teritórium Kanady nie je možné porovnať s teritóriom Slovenskej republiky, ale postup, ktorý realizujú kompetentné osoby v tejto vyspelej ekonomike, vo vzťahu k medveďom, je aplikovateľný v mnohých prípadoch aj pre postup našich kompetentných orgánov, za prísneho dodržiavania právnej úpravy upravujúcej aj zakázané postupy (čl. 12, 15 smernice Rady 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992, príloha VI. smernice, § 35, § 36 zákona č. 543/2002 Z. z.). Kasačný súd konštatuje, že k verejnosti doposiaľ neprešli, resp. dostatočne neprešli informácie, ktoré by preukazovali, že kompetentné osoby aj takýmto spôsobom postupovali, snažili sa eliminovať prítomnosť problematického jedinca alebo jedincov v blízkosti obydlí človeka pred samotným odstrelom. Takýto postup nebol preukázaný ani v preskúmavanej veci.
22. Mladý jedinec medveďa žije u matky po dobu 2 - 3 rokov veku, následne odchádza od matky, ale ešte nejaký čas, rok aj viac, sa zdržuje v blízkosti teritória svojej matky, pokiaľ ho vlastná matka z tohto svojho teritória, ako už dospelého jedinca, nevyženie. Preto pravidelne v teritóriu medvedice, keď teritórium sa nachádza aj v blízkosti ľudského obydlia, resp. hraničí s ním, sa môže po nejakú dobu nachádzať z uvedeného dôvodu aj viacero jedincov medveďa. Takéto správanie medveďa je však prirodze